Grano Salis - Na tému homosexualita...

Chcel by som sa bližšie venovať problematike homosexuality (lesbizmus, kvôli menšiemu percentuálnemu zastúpeniu v populácii spomínať nebudem) v spoločnosti a niektorým jej sprevádzajúcim problémom.

Nie je to úloha ľahká, keďže v súčasnosti na danú tému existuje viac príkazov, demaršov a obojstranného presviedčania ako serióznych debát.
Medzi nesporné výsledky tohto hnutia patrí začiatok debaty v spoločnosti na danú tému, zvýšená kritickosť voči kresťanstvu, zvýšenie negatívnych pocitov voči homosexualite a presadenie niektorých zákonných mechanizmov. Homosexualita - choroba alebo nie?
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v r. 1992 vyňala homosexualitu z Medzinárodnej klasifikácie chorôb (ICD-10). (1)
Predtým tak však učinila Americká psychiatrická asociácia (APA) v r. 1973 a rozhodnutie WHO len kopírovalo rozhodnutie APA. (2)

Aby sme pochopili tento krok Americkej psychiatrickej asociácie, je treba sa vrátiť späť k politickému ovzdušiu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov nášho storočia. Bol to čas nekompromisného pochybovania o všetkých tradičných hodnotách a presvedčeniach, čas rebélie proti všetkým formám autority. Obzvlášť mladí ľudia už viac nedôverovali "odborníkom". Jediná vec, ktorá sa rátala, boli pocity, subjektívne skúsenosti a osobné emócie. "Si to, čo cítiš" bolo obľúbené motto. A "ak plne nevyjadruješ svoje pocity, nie si úprimný k sebe samému a budeš z toho len chorý."
V tomto ovzduší vystúpila malá, radikálna menšina medzi americkými homosexuálmi, aby sa vydala na ťaženie za uznaním homosexuality ako platného, alternatívneho životného štýlu. "Som gay a mám z toho radosť" bolo ich častým argumentom. Vyjadrenie sa APA o normálnosti homosexuality bolo dosiahnuté politickou cestou, nie vedeckou. Dokonca aj sympatizanti homosexuálneho hnutia toto uznávajú. Ronald Bayer bol vtedy vedeckým pracovníkom na Hastingovom Inštitúte v New Yorku. Rozprával, ako v roku 1970 vedenie homosexuálnej frakcie v rámci APA plánovalo "systematické úsilie na narúšanie výročných stretnutí Americkej psychiatrickej asociácie." Obraňovali túto metódu "ovplyvňovania" odôvodnením, že APA skôr predstavuje "psychiatriu ako sociálnu inštitúciu" než ako vedeckú organizáciu či profesionálne združenie. Koniec koncov nie je to prvý krát, kedy veda robila slúžku politike. Zase tie čísla
Homosexuálni aktivisti a ich zástanci stanovujú počty homosexuálov v spoločnosti na cca 10%. Podľa iných zdrojov výskyt homosexuality kolíše v bežnej populácii okolo 2 % (je vyššia u mužov - až k 3 %, nižšia u žien - okolo 1 %).
(3) Homosexuáli a kresťania
Kresťanstvo je ponuka a zároveň ho možno v určitom zmysle chápať ako akýsi klub. Ak sa chcete stať členmi, mali by ste spĺňať isté podmienky. Chceš byť člen - dodržiavaj pravidlá. Byť kresťanom je viac otázkou charakteru ako sexuálnej orientácie. Domáhanie sa akceptácie cirkvi má viac politický ako morálny podtón a na danú otázku by sa lepšie vedeli vyjadriť duchovní. Súvisí to však s celosvetovými útokmi najmä na kresťanskú cirkev - kauza homosexuálnych kňazov, požiadavka zrušiť v prísahe Spojených štátov spojenie "pred Bohom", príkaz alabamského sudcu odstrániť dosku Desatora z budovy najvyššieho súdu - všetky tieto kauzy majú napodiv jedno spoločné - pochádzajú z USA.
Homosexuáli a adopcia
Nedávno sme na www.prop.sk uverejnili správu o chlapcovi, ktorého vychovávala homosexuálna dvojica a ktorý javil poruchy správania, zvýšenú agresivitu, bozkával a nemravne sa dotýkal spolužiakov a raz dokonca behal po škole nahý.
Ťažko v danom prípade viniť dieťa, pre ktoré je podobné správania normálne. Kopírovalo zrejmé schémy správania zažité z domu. Následné možné problémy zaradiť sa do heterosexuálnej spoločnosti sú častokrát nevyhnutné.
Na druhej strane však homosexuáli tvrdia, že nežiadajú adopciu detí, chcú len zrovnoprávniť svoje vzťahy na úroveň heterosexuálnych.
Proti tomu nemožno nič namietať. Ľudia sa však obávajú, že takéto tvrdenia sú len zastavením vlaku, na ktorého ďalšej zastávke takéto požiadavky skôr či neskôr vznesú a konkrétne príklady z niektorých štátov tieto ich obavy len potvrdzujú. V danom prípade však v stĺpci záporov "nie adopcii" stojí aj zvýšená promiskuita a teda menšia pravdepodobnosť vytvorenia harmonickej rodiny. Homosexuáli ako učitelia
Opäť téma, ktorá vyvoláva množstvo otázok. Každému, kto pozná homosexuálnu scénu kdekoľvek na svete, je jasné, že pozornosť homosexuálov a pedofilov je zamerané na čo najmladších partnerov. Ak majú menej ako deväťročné deti genitálnu homosexuálnu skúsenosť, s veľkou pravdepodobnosťou z nich asi 12 % podľahne homosexualite. Ak má rovnakú skúsenosť adolescent vo veku nad 15 rokov, podľahne homosexualite len 1 %. Homosexuáli, ktorí sa orientujú na deti, si toto veľmi dobre uvedomujú, sami hlásajú, že deti nad osem rokov sú už pre homosexuálnu "prevýchovu" nepotrebné.
Školopovinné deti napodobňujú vzory a schémy správania dospelých.
Školopovinné dieťa vidí svoju učiteľku, ktorú vyzdvihne po škole manžel a pobozká ju na chodbe. Ak tak budú konať homosexuáli (ak by im to bolo zakázané, bolo by to "obmedzovanie osobnej slobody") je zrejmé, že deti budú takéto chovanie napodobňovať.
Kuriózna situácia môže nastať už pri takej banalite ako používanie záchodov na školách. Spoločenské mravy a zvyky nám nedovoľujú používať záchody pohlavia, ku ktorému cítime sexuálnu náklonnosť. V danom kontexte je naskytá sa teda legitímna otázka - aký typ vzdelávania, jeho dlhodobé ciele motivujú pedagógov a ľudí, ktorí súhlasia s takýmto typom fungovania výc*****-vzdelávacieho procesu? Tvrdenie, že homosexuáli môžu byť učitelia a zároveň neprejavovať svoju orientáciu je samozrejme mylné. Deviácia povýšená na "alternatívu"
Odhliadnuc od homosexuality sa v posledných desaťročiach, viac v západných krajinách a USA, sexuálne deviácie stávajú "alternativou". Skúmať príčiny a stavy tohto trendu by si vyžadovalo serióznu samostatnú štúdiu. V súčasnom politickom ovzduší je však malá pravdepodobnosť na jej realizáciu. Ich propagácia však nesporne s homosexuálnym hnutím súvisí.
Štatistiky vravia, že minimálne 75% homosexuálnych mužov sú nosičmi jednej alebo viacerých infekcií a zhruba rovnaké číslo prekonalo aspoň jednu pohlavnú nemoc. (4)

Pán Tomášik z Úradu epidemológie, povedal 17. februára tohto roku na STV1:
"AIDS na Slovensku šíria hlavne homosexuáli." (17. 2. 2004, 21:55, STV 1 Udalosti, komentáre) Štúdie A.P. Bellema a M.S. Weinberga, o ktorých hovoria v knihe Homosexualities toto tvrdenie podporujú. Píše sa tu okrem iného aj o tom, že 74% mužských homosexuálov povedalo, že malo v priebehu svojho života viac ako 100 partnerov, 41% malo viac ako 500 partnerov a 28% viac ako 1000 partnerov. 79% uviedlo viac ako polovicu svojich partnerov ako cudzích a 70% udalo, že viac ako s polovicou z nich mali styk len raz. Ďalšie štúdie týchto autorov z roku 1981 dokazujú, že len 2% homosexuálov zachovávalo monogamiu. Je predpoklad, že čísla v porovnaní s 80 - tymi rokmi sú dnes iné. (5)

Kriminalizácia väčšiny?
Častá reakcia majority na homosexuálne správanie býva odmietavá. Predstava homosexuálnych praktík vyvoláva v spoločnosti prirodzený odpor. Je dôležité si uvedomiť, že tento odpor nemusí nevyhnutne viesť k negatívnym postojom voči homosexuálom. Týka sa len ich sexuálnych praktík, ktoré sú majorite cudzie. Ak môžu homosexuáli v danej situácii kritizovať správanie majority a jej postoje voči nim, je prirodzené, že rovnaké právo by malo platiť aj opačne. Tu ale do hry vstupuje legislatíva, ktorá túto kritiku jednostranne upravuje. Výsledný efekt v danom prípade logicky nemusí viesť k väčšej akceptácii, ale skôr ku skrytému odporu - "nemôžem povedať verejne, čo si o homosexuáloch myslím." Podnetom k zavedeniu podobnej legislatívy bola v niektorých európskych krajinách a USA ochrana menšiny, snaha dať jej rovnaké šance a zvýšiť jej akceptáciu v spoločnosti. Zavedením podobných mechanizmom však dochádza ku kriminalizácii majoritného obyvateľstva, väčšinou kresťanského. Politická správnosť a homosexualita
Politická správnosť stojí nad pravdou, objektívnosťou, slušnosťou, nad zdravým rozumom...
Homosexualita je plná paradoxov. Niektorí za ňou vidia genetiku, vedu, ktorú inde považujú za absolútne zlo spájané s fašistickým Nemeckom, iní viac súbor vonkajších okolností. Homosexualita sa dnes stáva variantom normy a dokonca mediálne preferovaným životným štýlom. Podľa mienky rôznych autorov sú najzávažnejším dôsledkom homosexuality priaznivá spoločenská klíma, ktorá je systematicky budovaná vo väčšine západného sveta. (6)
Často sa v danej súvislosti dáva homosexualita na roveň s heterosexualitou napriek zjavným nepomerom jej členov v populácii (98 - 2) a v krajných prípadoch sa jej odmietanie heterosexuálnou väčšinou spomína ako "sociálno-patologická porucha" - homofóbia. (7) Dané stanovisko možno však považovať za krajne radikálne a mylné. Heterosexuál, ktorý odmieta homosexualitu, nemusí trpieť žiadnou sociálno-patologickou poruchou. Toto radikálne a demagogické stanovisko je v súčasnosti hlásané tzv. hlavným homosexuálnym prúdom, na Slovensku napr. organizácia Inakosť a mnohí iní, čo spôsobuje v spoločnosti napätú atmosféru a rozhodne nenapomáha problém riešiť. Navyše verejnosť tieto trendy vníma v danej politickej situácii dosť citlivo, keďže vie, že tieto postupy, metódy, metodológia, celý know-how ale dokonca i termíny (napr. poslovenčený coming out, "po coming oute"...) sú implantované z USA. (8) Za nesprávny a značne demagogický možno považovať i vzťah, ktorý býva často cez médiá deklamovaný - vzťah občanov k homosexualite sa stal meradlom, resp. stupňom demokratickosti krajiny. Demokratické princípy podľa tejto teórie sú nezlúčiteľné s negatívnym postojom k homosexualite, napriek tomu že oba predstavujú dve úplne odlišné a rozdielne veci. Politická správnosť je kategória pre všetky ostatné absolútne nevyhnutná a kľúčová. V rámci nej rapídne klesá pravdepodobnosť, že sa dozvieme o výskumoch, ktorých výsledky by mohli túto menšinu zobraziť v negatívnom svetle, že zistíme iné ako pozitívne "fakty" o homosexuáloch a lesbičkách, v rámci nej je veľmi málo pravdepodobné, že vo napr. filme uvidíme homosexuála v inej ako pozitívnej úlohe. Politická správnosť spôsobí náhly úbytok až celkové vytratenie akýchkoľvek negatívnych správ o tejto menšine, množstvo debát, okrúhlych stolov, politických prehlásení a zákonov, ktoré v zjavnom negovaní reality, sa budú akýmsi zázrakom zhodovať.
Politická správnosť je schopná s goebelovskou precíznosťou vyrobiť alebo zamlčať výskumy, vyrobiť alebo umlčať odborníkov a analýzy, aby každému ináč mysliacemu človeku vnútila pochybnosť o svojom presvedčení. Záverom si neodpustím poznámku.
Keď sa naše deti budú povinne učiť na školách ako používať hrubšie prezervatívy pri análnom styku praktizovanom pri "alternatívnom životnom štýle", bude neskoro rozoberať ako sme s k danému stavu vlastne dopracovali...

	Hledej
	Je a svátek má Rostislav. Vytvoření registrace