Zomrel biskup Mons. Pavol Mária Hnilica SJ
P:3, 08. 10. 2006 11:33, PRE
http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20061008001
Bratislava (TK KBS 8.10.2006) Dňa 8.10.2006, krátko po šiestej hodine ráno, zomrel v obci Nové Hrady v Českej republike biskup Mons. Pavol Mária Hnilica SJ.
Biskup Mons. Pavol Hnilica SJ zomrel v dome Asociácie laikov pápežského práva Pro Deo et fratribus - rodina Panny Márie, ktorej bol zakladateľom a predsedom.

Ďalšie informácie o mieste a čase pohrebných obradov vydá TK KBS v ďalšej správe.

K správe je vydaný ::audio servis::



Životopis Mons. Pavla Hnilicu SJ.

Narodil sa 30.3.1921 v Uňatíne, okr. Krupina. Ľudovú školu navštevoval v Bzovíku a Uňatíne. Potom pracoval ako robotník na stavbe ciest. V r. 1939-1940 študoval na meštianskej škole v Krupine. V štúdiu pokračoval v Kláštore pod Znievom, kde 12.8.1941 vstúpil do jezuitskej rehole, noviciát absolvoval v Ružomberku (1941-1943). Dokončil strednú školu v Kláštore pod Znievom a vo februári 1945 zmaturoval v Trnave, kam sa pred príchodom frontu presťahovala väčšina jezuitov z Ružomberka. Filozofiu študoval v Brne a Děčíne. R. 1948 bol magistrom v malom seminári v Levoči, keď seminár poštátnili, odišiel do Trnavy a začal študovať teológiu. Štúdium bolo násilne prerušené štátnym zásahom proti mužským reholiam (Akcia K). deportovali ho do Jasova, odtiaľ do Podolínca a potom do Pezinka. Dňa 24.9.1950 ho prepustili, pretože mal 9.10.1950 nastúpiť na vojenský výcvik. Využil svoj krátku „slobodu“ a vybral sa do Rožňavy, kde ho 29.9.1950 biskup R. Pobožný tajne vysvätil za kňaza. V decembri 1950 mu zástupca provinciála oznámil, že z rozhodnutia rehoľných predstavených má byť vysvätený za biskupa. Konsekroval ho biskup R. Pobožný 2.1.1951 v pivničnej miestnosti rožňavskej nemocnice. P. Hnilica navonok vystupoval ako poslucháč zdravotníckeho kurzu, tajne však vysviacal rehoľníkov, ktorí dokončievali, či po zatvorení kláštorov, tajne dokončili teologické štúdium. V noci z 24. na 25.8.1951, prv, ako utiekol za hranice, vysvätil za biskupa Jána Chryzostoma Korca. V septembri 1952 prišiel do Ríma, kde býval v Orientálnom ústave a navštevoval prednášky na Pápežskej gregoriánskej univerzite. Medzitým vypracoval správu o náboženskej situácii na Slovensku. Tento titul bol preložený do deviatich jazykov. V rokoch 1957-1959 si vykonal tretiu probáciu v nemeckom Műnsteri. Pokladal sa za pastiera umlčanej Cirkvi. Počas II. Vatikánskeho koncilu bol spočiatku poradcom, ale keď sa Pavol VI. rozhodol zverejniť jeho biskupskú hodnosť (17.5.1964), zúčastňoval sa na zasadaniach ako jeden z koncilových otcov. Autoritou svojej biskupskej funkcie podopieral rozličné akcie, krížové výpravy obetí a modlitieb za obrátenie Ruska. Šíril posolstvo Fatimy a úctu k Panne Márii Fatimskej. R. 1968 pomohol kalkatskej Matke Terézii založiť prvý kláštor misionárok lásky v Ríme a r. 1991 na Slovensku. R. 1969 založil dielo Pro fratribus a začal vydávať jeho bulletin v taliančine, od r. 1990 aj v slovenčine.
Zomrel 8.10.2006 v obci Nové Hrady v Českej republike.

( TK KBS, pz; pz ) 20061008001 precitana 729 x] Zemřel slovenský biskup Pavel Hnilica Ze zahraničí, Kateřina Rózsová, 9.10.2006, 17:15 http://tisk.cirkev.cz/ze-zahranici/zemrel-slovensky-biskup-pavel-hnilica.html V neděli 8.10.2006 zemřel slovenský biskup Pavel Hnilica, SJ. Pohřební obřady se uskuteční ve středu 18.10.2006 v 11.00 hodin v katedrále sv. Jana Křtitele v Trnavě. Pohřební mši svatou bude celebrovat nitranský emeritní biskup Ján Chryzostom kardinál Korec. Homilie přednese bratislavsko-trnavský arcibiskup Ján Sokol. Tělo zesnulého biskupa Hnilici bude uloženo do krypty katedrálního chrámu. Bratislava (SK): Pavel Maria Hnilica se narodil 30.3.1921v Unatíně. K jezuitům vstoupil roku 1941. Noviciát absolvoval v Ružomberoku. Tajné kněžské svěcení z rukou R. Pobožného přijal roku 1950 a biskupské o rok později. V roce 1952 odešel do Říma, kde studoval na Papežské gregoriánské univerzitě. Mezi prvními vypracoval zprávu o náboženské situaci na Slovensku, která byla poté přeložena do devíti jazyků. Během 2. vatikánského koncilu byl nejprve poradcem a když papež Pavel VI. zveřejnil jeho biskupskou hodnost (17.5.1964), účastnil se zasedání jako jeden z koncilních otců. Vykonával rozličné aktivity, mezi které patřila např. pomoc Matce Tereze při zakládání kláštera misionářek lásky v Římě (1968) a roku 1991 také na Slovensku. Podrobný životopis biskupa Pavla Maria Hnilici naleznete na internetových stránkách Tiskové kanceláře KBS. Kondolenční telegram zaslal Konferenci biskupů Slovenska prezident Ivan Gašparovič. http://tisk.cirkev.cz/ze-zahranici/zemrel-slovensky-biskup-pavel-hnilica.html Vážení predstavitelia Konferencie biskupov Slovenska,
v marci tohto roku, sme sa tešili z dožitých 85 ročných narodenín pána biskupa Pavla M. Hnilicu. V gratulačnom liste, ktorý som poslal Jeho Excelencii, som s úctou pripomenul, naozaj nie časté a preto o to vzácnejšie, 55-ročné jubileum jeho biskupskej vysviacky.
Poďakoval som pánu biskupovi za to, že pomáhal našim krajanom v cudzine a že Slovensko vždy predstavoval ako kultúrnu krajinu s cyrilometodskou tradíciou a s kresťanskými koreňmi.

Chcem tak urobiť aj dnes, keď sa slovenskí občania dozvedeli smutnú správu o odchode nášho vzácneho rodáka z tohto sveta.

Vážim si dielo, ktoré pán biskup vykonal ako mariánsky ctiteľ, keď so svojimi spolupracovníkmi šíril posolstvo Fatimy.

S úctou listujem v jeho životopisných faktoch, ktoré dokumentujú jeho nezištnú pomoc Matke Tereze, vtedy keď ju ešte svet málo poznal.

Našim občanom je menej známy vzťah biskupa Pavla M. Hnilicu ku kresťanstvu v Rusku, spolupráca s hnutím Fokoláre, či mnohoročná obetavá práca v združení Pro Deo et fratribus, za ktorú sme otcovi Pavlovi vďační.
Prosím o prijatie mojej hlbokej spoluúčasti.

Tlačové oddelenie Kancelárie prezidenta SR Kateřina Rózsová Zdroj: TK KBS 184 přečtení Přílohy Nekrolog Mons.Pavla Hnilici.doc Toto je ten (životopisný) nekrolog: Spoločnosť Ježišova Panská 11, P. O. Box 173, 814 99 Bratislava Tel. 00421-2-59200400 Fax: 00421-2-59200420 E-mail: provincia.svk@tftu.bts.sk www.jezuiti.sk Bratislava 09.10.2006 Drahí spolubratia, Pokoj Kristov! Oznamujem vám, že dňa 8. októbra 2006 po šiestej hodine ráno po dlhodobej chorobe zaopatrený sviatosťami v Nových Hradoch v Českej republike zomrel Mons. Pavol Mária Hnilica SJ, titulárny biskup rusadský, predseda Spoločenstva laikov pápežského práva Pro Deo et Fratribus – Rodina Panny Márie. Narodil sa 30. marca 1921 v Uňatíne. Po dokončení povinnej školskej dochádzky v r. 1935 na Ľudovej škole v Uňatíne ako najstarší zo súrodencov, nakoľko otec bol invalid, začal pracovať na domácom hospodárstve. Po dovŕšení šestnásteho roku pracoval ako robotník na píle, na stavbe domov a ciest a na železnici. V roku 1939 urobil skúšky z prvých troch tried meštianskej školy a v školskom roku 1939/1940 bol žiakom štvrtej triedy na Meštianskej škole v Krupine. Po vykonaní prijímacích skúšok bol v školskom roku 1940/1941 študentom piateho ročníka na Gymnáziu v Kláštore po Znievom. 30. júla 1941 vstúpil do jezuitského noviciátu v Ružomberku. Po maturite na trnavskom gymnáziu v roku 1945 študoval v Brne a Děčíne filozofiu na jezuitskom filozofickom inštitúte. V roku 1948 sa zapísal na štúdium filozofie a ruského jazyka na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V roku 1949 začal študovať teológiu na jezuitskom teologickom inštitúte v Trnave a pokračoval v štúdiu aj v Bratislave. Po likvidácii kláštorov v roku 1950 bol v sústreďovacích táboroch v Jasove, Podolinci a v Pezinku. Na slobodu bol prepustený 24. septembra 1950. V tom istom roku, 29. septembra, bol v Rožňave tajne vysvätený za kňaza. Biskupskú vysviacku tajne prijal 2. januára 1951 v Rožňave. Nakoľko bol vydaný naňho zatykač, odišiel 3. decembra 1951 do zahraničia. Na žiadosť generálneho predstaveného študoval v Innsbrucku, neskôr v Nemecku a na požiadanie Vatikánskeho štátneho sekretariátu odišiel do Ríma. Jeho biskupská vysviacka bola zverejnená 13. mája 1964 pápežom Pavlom VI. v Ríme počas II. Vatikánskeho koncilu. Od toho času ako biskup sa venoval slovenským emigrantom v zahraničí a vykonával mnohé činnosti. Bol blízkym spolupracovníkom pápežov Pia XII., Jána XXIII., Pavla VI. a Jána Pavla II. Šíril posolstvo Fatimy a úctu k Panne Márii, všestranne pracoval za obrátenie Ruska, spolupracoval s Matkou Teréziou z Kalkaty, s Chiarou Lubichovou a hnutím Fokoláre. Založil dielo Pro fratribus a intenzívne pomáhal veriacim v krajinách pod nadvládou komunizmu. Dňa 25. marca 2004 dostalo Spoločenstvo pro Deo et Fratribus – Rodina Panny Márie, ktorého bol predsedom, definitívne pápežské schválenie od Pápežskej rady pre laikov. Od júla 2006 žil v Nových Hradoch pri Českých Budějoviciach, kde sa jeho zdravotný stav postupne zhoršoval a odkiaľ si ho Pán života a smrti povolal k sebe. S naším zosnulým spolubratom otcom biskupom Pavlom Mária Hnilicom SJ sa rozlúčime svätou omšou a pohrebnými obradmi v stredu 18. októbra 2006 o 11.00 hod. v Katedrále svätého Jána Krstiteľa v Trnave. Jeho telesné pozostatky budú uložené v krypte tejto Katedrály. Prosím všetkých spolubratov, aby za zosnulého otca biskupa Mons. Pavla Mária Hnilicu SJ obetovali svätú omšu. Váš v Kristovi P. Ján Ďačok SJ Provinciál MUDr. ThDr. JÁN ĎAČOK SJ, PhD., provinciál Spoločnosti Ježišovej na Slovensku Pán si povolal verného otca biskupa Hnilicu P:4, 09. 10. 2006 10:55, DOM http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20061009016 Biskup Pavol Mária Hnilica S.J. bol známy po dlhé roky nielen na Slovensku, ale v celej Európe i v širokom katolíckom svete celej Cirkvi. Ako mladý muž robotník vstúpil 30. júla 1941 na sviatok sv. Ignáca k jezuitom v Ružomberku, kde som sa s ním prvý raz stretol. Po noviciáte vyštudoval gymnázium, filozofiu a časť teológie v Trnave, kde nás zasiahla komunistická likvidácia kláštorov v povestnej Barbarskej noci. Mladý Pavol Hnilica už vtedy prejavil mimoriadnu odvahu, húževnatosť a obetavosť, ktoré ho charakterizovali po celý dlhý život. Na Filozofickom inštitúte v Brne si vybavil prístup do zberných táborov nemeckých občanov pred ich odsunom, navštevoval ich a pomáhal tam najmä deťom. V Podolinci v koncentračnom tábore zachránil odvážne v jednej noci cenné knihy, ktoré nám pri razii zhabala tajná polícia. Zo stráženého kláštora v Pezinku ušiel v septembri cez oblok na tri dni a v Rožňave u Cirkvi oddaného biskupa Dr. Roberta Pobožného zariadil možnosť tajných kňazských svätení, ktoré sa potom začali uskutočňovať. On sám bol vysvätený tajne prvý, na l. októbra 1950 zariadil tajnú vysviacku mne, spolu s P. Horským a A. Volekom, ktorí sú už roky vo večnosti. Po nás nasledovali až do Vianoc roku 1950 mnohí ďalší z tzv. PTP táborov. Po uväznení biskupov Vojtaššáka, Gojdiča a Buzalku a po konfinovaní ďalších, bol Pavol Hnilica na základe osobitných úprav pápeža Pia XII. tajne vysvätený za biskupa a odbremenil Dr. R. Pobožného – pokračoval v ďalších tajných sväteniach kňazov. Tajná polícia ŠtB mu však prišla na stopu, vydali na neho v polovici roka 1951 zatykač, čo ho donútilo skrývať sa, prerušiť činnosť a pomýšľať na útek za hranice. To sa stalo na jeseň roku 1951, keď predtým po úprave predstavených Spoločnosti Ježišovej vysvätil mňa za svojho nástupcu. Už nejaký čas predtým boli podľa tých istých úprav Pia XII. vysvätení tajne za biskupov Karel Otčenášek a Matoušek. Útekom za hranice sa pre biskupa P. M. Hnilicu začalo nové obdobie jeho života a poslania. Po zavŕšení štúdia teológie v Insbrucku prešiel do Ríma, kde vypracoval pre Pia XII. obšírnu správu o tvrdom prenasledovaní Cirkvi za komunizmu vo vtedajšej ČSR. Svätý otec Pius XII. po prečítaní správy nečakane rýchlo a veľkoryso schválil všetko, čo sme u nás pre život Cirkvi zariadili. P. Hnilica, stále ako tajný biskup, začal však so súhlasom Pia XII. svoju novú činnosť, ktorá sa v priebehu rokov rozrástla do neslýchaných rozmerov a len ťažko sa dá v krátkosti zhrnúť. Navštevoval biskupov a diecézy v Taliansku, v Nemecku a inde, prednášal a kázal o prenasledovanej Cirkvi pod komunizmom, pomáhal rozličnými cestami nám na Slovensku, pomáhal pri rozvíjaní činnosti Slov. ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, nadväzoval kontakty s americkými Slovákmi, zblížil sa s mnohými kardinálmi a biskupmi vo svete. Medzi inými sa spoznal s kardinálom Montinim v Miláne, ktorý sa stal potom pápežom ako Pavol VI. a prijímal ho často na rozhovory. Uprostred II. Vatikánskeho koncilu Pavol VI. zariadil v Ríme úradné publikovanie Pavla M. Hnilicu ako biskupa. Biskup P. M. Hnilica sa potom už ako verejne známy stretol s Matkou Teréziou, bol s ňou v Kalkute a pri zakladaní jej domov po svete a neskôr ju priviedol aj na Slovensko do Čadce. Matka Terézia, teraz už blahoslavená, napísala o ňom do jednej knihy slová: „S biskupom Pavlom Hnilicom som sa prvý raz stretla roku 1964 počas Eucharistického Kongresu v indickom meste Bombaj. Keď 22. augusta 1968 naše misionárky kresťanskej lásky otvorili svoj prvý kláštor v Ríme, biskup Pavol Hnilica bol prvý, čo nám vyšiel v ústrety. Na začiatku tohto krátkeho príhovoru by som teda chcela s vďačnosťou zvolať: „Vďaka Ti, Ježišu, za biskupa Pavla Hnilicu, za všetko, čím je, za všetko, čo robí s Tebou, za Teba, pre Teba a pre našu svätú matku Cirkev, Tvoje mystické telo“ (Rím, 16. júna 1984). Biskup Hnilica veľmi obetavo pomáhal najmä v kritických chvíľach aj laickému hnutiu Fokolarínov. Medzitým sa spoznal s kardinálom Wojtylom v Krakove, ktorý ho po zvolení za pápeža ako Ján Pavol II. od roku 1969 často prijímal na rozhovor, lebo si cenil jeho pastoračnú činnosť a informácie. Biskup Hnilica už za Pavla VI. i potom za Jána Pavla II. navštívil viackrát s nimi Fátimu, lebo bol nadšeným šíriteľom úcty Fatimskej P. Márie a jej posolstiev. Medzitým založil laické združenie „Pro Deo et Fratribus“, postaral sa o vydávanie časopisu toho istého mena, v ktorom šíril informácie o umlčanej a prenasledovanej Cirkvi, ale šíril aj úctu k P. Márii fatimskej a venoval sa prehlbovaniu života z viery. O jeho bohatej činnosti pre dobro Cirkvi vyšli aj v slovenčine knihy: „Pavol Hnilica, biskup umlčanej Cirkvi I. II.“ (1996) a „Ľudia a udalosti v živote biskupa Pavla Hnilicu“. Biskup P. M. Hnilica založil aj spoločenstvo „Rodina Panny Márie“, ktorého kňazi pracujú vo viacerých štátoch Európy a Ameriky a ktorého sestričky, je ich doteraz asi 150, založili komunity vo svete a pôsobia požehnane aj na Slovensku v rožňavskej diecéze a v Nitre. Vzťahy našich otcov biskupov k biskupovi Hnilicovi a jeho vzťahy k nim boli cez celé roky priateľské, bratské a srdečné. Ako malú ukážku uvediem, ako sa biskup Hnilica vyjadril o svojich vzťahoch k otcovi arcibiskupovi Jánovi Sokolovi pri svojom návrate na Slovensko na Vianoce roku 1989. Napísal o tom do knihy „Rozhovorov“: „Medzitým sa o našej prítomnosti na Slovensku dozvedel náš dlhoročný priateľ arcibiskup Ján Sokol, s ktorým sme sa aj v rokoch totality stretávali v Juhoslávii, v Rakúsku alebo v Ríme. Pozval nás oboch k sebe a zároveň nás požiadal, aby sme s ním koncelebrovali polnočnú svätú omšu. S radosťou sme mu vyhoveli.“ Všetko, čo obetavý biskup Pavol M. Hnilica robil a dával do pohybu, robil ako verný syn sv. Ignáca v duchu Spoločnosti Ježišovej a robil to naozaj doslovne „ad maiorem Dei gloriam – na väčšiu slávu Božiu“ v službách Kristovej Cirkvi. V nedeľu 8. októbra 2006 po sviatku Ružencovej P. Márie o 6.15 hod. ráno dotĺklo srdce verného, húževnatého, odvážneho, nesmierne obetavého a nezištného Pavla Mária Hnilicu, slovenského biskupa a neúnavného apoštola svätej Cirkvi. S hlbokou vďakou Pánu Bohu na neho myslíme, modlíme sa za neho, ale zároveň aj prosíme: Otec biskup Pavol, oroduj za nás! Nitra, 8. októbra 2006 Kardinál Ján Chryzostom ( TK KBS, jchk; pz ) 20061009016 [ precitana 525 x]