Grano Salis NetworkGrano SalisGranoChatMusicalise-KnihyModlitbyD K DKřesťANtiqC H M IMOSTYNotabeneECHO 
Vítejte na Grano Salis
Hledej
 
Je a svátek má Rostislav.   Vytvoření registrace
  Článků < 7 dní: 3, článků celkem: 16652, komentáře < 7 dní: 243, komentářů celkem: 429559, adminů: 60, uživatelů: 5252  
Vyzkoušejte
Jednoduché menu

Úvodní stránka

Archiv článků

Protestantské církve

Veřejné modlitby

Zpovědnice

e-Knihovna

e-Knihy pro mobily

Kam na internetu

Soubory ke stažení

Recenze

Diskusní fórum

Tvůj blog

Blogy uživatelů

Ceny Zlatá Perla

Ceny Zlatá Slza

Doporučit známým

Poslat článek


Tip na Vánoční dárek:

Recenze
Obsah
OBJEDNAT


GRANO MUSICALIS

Hudební portál
GRANO MUSICALIS
mp3 zdarma

Velký pátek

Vzkříšení


Pravidla


Kdo je online
Právě je 647 návštěvník(ů)
a 2 uživatel(ů) online:

Ivanp
rosmano

Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde

Polemika


Přihlášení

Novinky portálu Notabene
·Selhání pøedstavitelù Jižních baptistù pøi ochranì obìtí sexuálního zneužívání
·Sbor Bratrské jednoty baptistù v Lovosicích vstoupil do likvidace
·Informace z jednání Výkonného výboru BJB dne 10. kvìtna 2022
·JAS 50 let: Adrian Snell, trièko a beatifikace Miloše Šolce
·Online pøenosy ze setkání všech JASákù k 50. výroèí pìveckého sboru JAS
·Prohlášení tajemníka Èeské evangelikální aliance k ruské agresi na Ukrajinì
·Jak se pøipravit na podzimní vlnu?
·Kam se podìly duchovní dary?
·Bratrská jednota baptistù se stala èlenem Èeské eavngelikální aliance
·Patriarcha Kirill v Západu vidí semeništì zla a sní o vizi velkého Ruska

více...

Počítadlo
Zaznamenali jsme
116482095
přístupů od 17. 10. 2001

Hledání: Dva pohledy na jednu událost?
Vloženo Neděle, 31. leden 2010 @ 22:49:48 CET Vložil: Stepan

Zamyšlení poslal leonet

Za koho lidé pokládají Syna člověka?

Takto se zeptal svých učedníků Ježíš, když přišel do končin Cesareje Filipovy. Celá tato událost je popsaná Matoušem v 16 kapitole od 13 do 20 verše v jeho evangeliu.

Oni (učedníci) řekli: „Jedni za Jana Křtitele, druzí za Eliáše, jiní za Jeremiáše nebo za jednoho z proroků.“
Řekne jim: „A za koho mě pokládáte vy?“
Šimon Petr odpověděl: „Ty jsi Kristus, Syn Boha živého.“
Ježíš mu odpověděl:
„Blaze tobě, Šimone Jonášův, protože ti to nezjevilo tělo a krev (žádný člověk), ale můj Otec v nebesích.
A já ti pravím, že ty jsi Petr (ř. Petros, mužský rod – kus skály, kámen); a na té skále (ř. ta petra, - ženský rod – skála) vybudují svou církev a mocnosti smrti ji nepřemohou. Dám ti klíče království Nebes, a cokoli svážeš na zemi, bude již svázáno v nebesích, a cokoli rozvážeš na zemi, bude již rozvázáno v nebesích.“
Potom přikázal svým učedníkům, aby nikomu neřekli, že on je Kristus.

O správný výklad tohoto místa se vedou spory velmi dlouhou dobu.

Jedni tvrdí, že tady je napsáno, že tou skálou, na které je vybudována církev je Petr (Petros), druzí, že tou skálou na které je vybudovaná církev je tady myšlen Kristus (ta petra).

Nemůžu si pomoct, ale je tady ještě třetí možnost.

Tady bych nejdříve vložil slova Václava Vacka z předmluvy ke knize Krédo od Louise Evelyho.

„Bible nám potvrzuje, že zbožný není ten, kdo si myslí, že ví, ale ten, kdo se ptá. Kdo je zvědavý, přesněji řečeno zvídavý, na pravdu o Bohu.“

Pohled těch prvních, je pohledem zběžného čtenáře, který vyrůstal v nějaké církví, kde od počátku slyšel nějaké učení a výklad tohoto místa a nikdy se neptal, není zvídavý. 

Druhý pohled je podobný, jen se liší učením a výkladem tohoto místa. A to proto, že vyrůstal v jiné církvi.  

Třetí možnost, jak jsem již naznačil, je držet se učení apoštolů a proroků, jak nám to napsal Pavel v Efez. 2,20: Byli jste vybudování na základě apoštolů a proroků, kde je úhelným kamenem sám Kristus Ježíš.

A Jan v 1 Jan 4,1: Milovaní, nevěřte každému duchu, ale zkoumejte duchy, jsou-li z Boha; neboť mnoho falešných proroků vyšlo do světa.

Moje osobní zkušenost je, že veškeré učení kohokoliv přijímám, až si ho sám ověřím ve světle Písma a s pomocí Ducha.
Čím déle jsem toto místo studoval, tím jasněji mi vyplývalo, že ústředním výrokem daného oddílu nejsou mnou zvýrazněné slova, ale odpověď Šimona Petra: „Ty jsi Kristus, Syn Boha živého.“ A následující slova Ježíše: „Blaze tobě, Šimone Jonášův, protože ti to nezjevilo tělo a krev, ale můj Otec v nebesích.“    

Mi osobně z toho vyplývá, že „tou skálou“ není ani Petr, ani Kristus přímo, ale zjevení Otce v nebesích o tom, kdo je Kristus, a že není ta mrtvá skála, ale je živý!


Podobná témata

Zamyšlení

"Dva pohledy na jednu událost?" | Přihlásit/Vytvořit účet | 27 komentáře | Search Discussion
Za obsah komentáře zodpovídá jeho autor.

Není povoleno posílat komentáře anonymně, prosím registrijte se

Re: Dva pohledy na jednu událost? (Skóre: 1)
Vložil: henry7 v Pondělí, 01. únor 2010 @ 03:27:30 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Poucny clanek ,tak na jakem "zakladu" stavime bratri?   Moje bible mi rika ,ze nas bude soudit slovo,ktere Kristus zvestoval ,kdyz chodil po teto zemi.. Ne tradice a bludy a lzi, co uci ti co kontroluji mnohe.Mame svobodnou vuli. Nasledujem Pana v tom co rekl? nebo jsme "vojaci "jenz se trenuji k duchovnimu boji a nikdy na fronte nevystreli na nepritele.Misto toho strilime nekdy pekne z vostra po sobe tady..Na "zakladne",kde nam nic nehrozi..Pojdme dostat zpatky uzemi,jenz nalezi Panu.
  • 4Když se jeden z vás hlásí k Pavlovi a druhý k Apollovi, neznamená to, že jste lidé světa?
  • 5Kdo je vlastně Apollos? A kdo je Pavel? Služebníci, kteří vás přivedli k víře, každý tak, jak mu dal Pán.
  • 6Já jsem zasadil, Apollos zaléval, ale Bůh dal vzrůst;
  • 7a tak nic neznamená ten, kdo sází, ani kdo zalévá, nýbrž Bůh, který dává vzrůst.
  • 8Kdo sází a kdo zalévá, patří k sobě, ale každý podle vlastní práce obdrží svou odměnu.
  • 9Jsme spolupracovníci na Božím díle, a vy jste Boží pole, Boží stavba.
  • 10Podle milosti Boží, která mi byla dána, jako rozumný stavitel jsem položil základ a druhý na něm staví. Každý ať dává pozor, jak na něm staví.
  • 11Nikdo totiž nemůže položit jiný základ než ten, který už je položen, a to je Ježíš Kristus.
  • 12Zda někdo na tomto základu staví ze zlata, stříbra, drahého kamení, či ze dřeva, trávy, slámy –
  • 13dílo každého vyjde najevo. Ukáže je onen den, neboť se zjeví v ohni; a oheň vyzkouší, jaké je dílo každého člověka.
  • 14Když jeho dílo vydrží, dostane odměnu.
  • 15Když mu dílo shoří, utrpí škodu; sám bude sice zachráněn, ale projde ohněm.
  • 16Nevíte, že jste Boží chrám a že Duch Boží ve vás přebývá?
  • 17Kdo ničí chrám Boží, toho zničí Bůh; neboť Boží chrám je svatý, a ten chrám jste vy.



  • Re: Dva pohledy na jednu událost? (Skóre: 1)
    Vložil: aviaf v Pondělí, 01. únor 2010 @ 04:09:04 CET
    (O uživateli | Poslat zprávu) http://www.ucl.ac.uk/ssees/people/economics-and-business-staff-folder/tomas-cvrcek
    Este je taky mozny, ze v moment rozhovoru stali na nejaky skale a ze Jezis tim chtel rict, ze primo tam na ty skale (a ukazal na ni prstem) bude stat nejakej kostel...

    Tak to jen tak pro uplnost, abychom ty nahodne vylosovany spekulativni vyklady meli vsechny pohromade.

    A.



    Re: Dva pohledy na jednu událost? (Skóre: 1)
    Vložil: poutnick v Pondělí, 01. únor 2010 @ 07:48:17 CET
    (O uživateli | Poslat zprávu)
    Myslím si že platí oboje. Svatý Petr jako první z apoštolů poznal díky Otci a vyznal že Ježíš je Mesiáš a zároveň Syn Boha Živého. To byla naprosto převratná myšlenka. Pán Ježíš ho nazval Skálou, svěřil mu klíče a předpověděl že církev kterou na něm staví nebude přemožena.
    Nejsem natolik lingvisticky fundovaný abych mohl posoudit jakého rodu je petra a petr ale co už vůbec nechápu proč by měl být Kristus rodu ženského.



    Re: Dva pohledy na jednu událost? (Skóre: 1)
    Vložil: Cizinec (info@cizinec.com) v Pondělí, 01. únor 2010 @ 08:14:22 CET
    (O uživateli | Poslat zprávu) http://www.cizinec.com/
      Ahoj Leonete.

      Ano, tohle je myslím jediný výklad, který odpovídá jak smyslu písma, tak celé historické církevní tradici, o kterou jsem se kdy zajímal. Základ snad každé křesťanské církve, o které jsem četl, je právě to živé zjevení Krista Ježíše, skrze některého z apoštolů, ale někdy i skrz docela "obyčejné" věřící.

      Ale líbila se mi ta Aviafova poznámka :-) Řekl bych, že spekulativních výkladů bude ještě hodně a hodně a třeba na nich někdo ještě něco založí. Jen nevim, jak bude Aviaf hledat tu skálu, nejspíš k tomu bude potřebovat tradici aby věděl, na kterou skálu to vlastně Ježíš ukazoval ...

      Toník



    Re: Dva pohledy na jednu událost? (Skóre: 1)
    Vložil: Elo v Pondělí, 01. únor 2010 @ 14:38:18 CET
    (O uživateli | Poslat zprávu)
    Hoci sa o tejto téme veľakrát diskutovalo, aj s vysvetlením, aj tak zrejme niektorí nie sú s ňou vyrovnaní, a preto asi treba opäť pripomenúť, že:

    1.Kdekoľvek sa v Novej zmluve spomína zoznam apoštolov, Peter je vždy spomínaný na prvom mieste (Mk 3,16-18; Mt 10,1-4; Lk 6,14-16; Sk 1,13).Takisto Peter často hovorí v mene všetkých dvanástich (príklad je aj práve rozoberaný Mt 16). Okrem toho, Peter vystupuje ako centrálna postava v najdôležitejších a najdramatickejších scénach Nového zákona, napríklad po Nanebovstúpení Ježiša, na Turíce je Peter prvý, ktorý ohlasuje evanjelium zástupom v Jeruzaleme, Peter urobil prvý zázrak (Sk 3), zavádza disciplínu s fatálnymi následkami pre podvodníkov (Sk 5), prvý ratifikoval vysluhovanie pohanom a nežidom.

    2. Neexistuje žiaden archeologický dôkaz, že by meno Peter bolo použité pred tým, ako ho Ježiš dal Šimonovi. Predpokladáme, že Peter veľmi dobre poznal Starý zákon a tak mu iste neušiel význam tejto zmeny, o to viac, že mu nové meno pridelil niekto, koho tesne pred tým spoznal a vyznal ako Mesiáša. V Starom zákone totiž máme niekoľko zmien mien, ktoré znamenali zásadnú zmenu smerovania života ľudí, ktorých sa dotýkala. Napríklad Abram, dostal meno Abrahám v Gn 17, alebo Jakub, ktorého meno Boh zmenil na Izrael (Gn 32) a touto zmenou sa stal otcom všetkých ľudí Izraela. Máme aj ďalšie zmeny, ale tieto dve sú pravdepodobne najvýznamnejšie. A tu pri Šimonovi-Petrovi máme pravdepodobne najvýznamnejšiu zmenu v Novom zákone.
    Vo všetkých týchto prípadoch máme ľudí, ktorých si Boh vyvolil pre nejaký svoj plán a dal im meno, ktoré vyjadruje ich úlohu v tomto pláne.

    3. Táto zmena Šimonovho mena sa odohrala v Cézarei Filipovej, ktorá sa vyznačuje tým, že v jej bezprostrednej blízkosti leží obrovská skala. Na zmenu Šimonovho mena si Ježiš zvolil práve toto prostredie, čo tiež môže byť geologickou ilustráciou významnosti úlohy, ktorú pre Petra mal.

    4. V gréčtine totiž slovo vyjadrujúce Petrovo meno znie Petros, čo je podstatné meno mužského rodu, ale pre slovo skala v ďalšej časti vety, je použité slovo petra, čo je podstatné meno ženského rodu. Mužská forma v gréčtine označuje malý kameň (okruhliak), zatiaľ čo ženská forma slova označuje veľkú skalu. Tento rozdiel bol v minulosti často (aj v súčasnosti, ale už podstatne menej) používaný protestantskými teológmi, ktorý poukazujú na fakt, že keby chcel Ježiš povedať, že Cirkev vybuduje na Petrovi, dal by mu meno petra a nie petros.
    Takmer s istotou môžeme povedať, že Ježiš v tejto situácii nehovoril grécky, ale aramejsky, čo bol bežný jazyk v Palestíne tých čias. Aramejčina ale nemá takúto významovú dvojznačnosť, ale pozná iba jedno slovo Kéfá, preto Ježiš nemohol takýto rozdiel vyjadriť. K zmene došlo pri preklade do gréčtiny, kde si autor zvolil formu Petros pretože je mužského rodu a ženská forma petra, sa nehodí ako mužské meno. Inými slovami by sa Peter nevolal Peter ale Petra (podobne ako Martin a Martina).

    5.Pokiaľ ide o "kľúče", ktoré Kristus tu sľúbil odovzdať len Petrovi, treba zdôrazniť, že sa jedná o frázu, ktorú Ježiš preberá priamo zo Starého zákona. V tomto sa zhodujú aj protestantské aj katolícke komentáre, hovoria, že tu Ježiš cituje Izaiáša, alebo že sa jedná o alúziu. V každom prípade sú použité slová natoľko podobné, že nám dávajú dobrý dôvod veriť, že Ježiš vyberá práve tieto slová, hovoriace opäť o kľúčoch od kráľovstva.
    Predtým, ako uvediem konkrétny citát, pripomeňme si historické súvislosti. Izaiáš bol prorokom počas vlády kráľa Ezechiáša, syna Dávida, ktorý žil v 8. storočí pred Kristom. Dávidov dom, alebo Dávidovo kráľovstvo bolo založené v 11. storočí. Takže máme dynastiu, trvajúcu niekoľko storočí. Ako väčšina kráľovstiev na Strednom Východe, malo aj toto okrem kráľa aj ministrov a týmto ministrom predsedal ministerský predseda. Podobnú štruktúru vidíme aj dnes napríklad vo Veľkej Británii. V tomto príbehu máme takéhoto ministerského predsedu menom Sobna, ktorý sa ale ukázal byť zlým a oportunistickým a tak bol zosadený a na jeho miesto nastúpil spravodlivý a pokorný služobník Eliakim. A Eliakim je ten, ku ktorému sa hovorí v nasledujúcich veršoch (Iz 22, 19-24):

    Odstránim ťa z tvojho miesta a zvrhnem ťa z tvojho postavenia. V ten deň zavolám svojho služobníka Eliakima, syna Helkiáša, a oblečiem ho do tvojho rúcha, opášem ho tvojím pásom a dám mu do rúk tvoju moc. I bude otcom obyvateľom Jeruzalema a Júdovmu domu. Dám mu na plece kľúč Dávidovho domu, keď otvorí, nikto nezavrie, a keď zavrie, nikto neotvorí. Osadím ho ako kôl na pevnom mieste, že bude slávnym trónom domu svojho otca. Bude na ňom visieť všetka sláva domu jeho otca: konáre a ratolesti, všetky malé nádoby, od hrnčekov až po krčahy.
    Vidíme, že okrem paralely s odovzdávaním kľúčov od kráľovstva, sa tu nachádza aj paralela s mocou otvárať, tak že nikto nezavrie a zatvárať tak, že nikto neotvorí (Petrova moc zväzovať a rozväzovať). Čo týmto všetkým ale chceme povedať? Keď Ježiš vyberá tieto slová, nerobí to spôsobom, ktorý by narušoval, alebo menil ich originálny význam. Práve naopak, je tu plynulý prechod od pôvodného významu k významu novému. A čo to znamená pre situáciu spomínanú v Mt 16?

    V prvom rade to znamená, že Ježiš je nový Ezechiáš, On je syn Dávida, On je pravý kráľ Izraela, On sedí na tróne Dávidovom, koniec koncov z Mt 1 vieme, že Ježišova genealógia siaha až po Dávida. Ježiš tu práve utvára štruktúru svojho kráľovstva nie len tým, že menuje svojich dvanástich apoštolov (ministrov), ale aj tým, že vyberá jednu konkrétnu osobu menom Šimon za ministerského predsedu a ktorému podobne ako Ezechiáš Eliakimovi odovzdáva kľúče od kráľovstva.

    Táto paralela je veľmi pravdepodobná, pretože dokonale ladí so spôsobom, ako Ježiš používa starozákonné verše a ako Matúš toto používanie zaznamenáva vo svojom evanjeliu. Inými slovami, Ježiš perfektne pozná Starý zákon, ctí si jeho pôvodný význam, z ktorého berie citáty a alúzie a používa tieto originálne texty ako primárny zdroj pre nás, aby sme pochopili význam slov, ktoré sa pôvodne nachádzajú v Starom zákone.
    Takže čo vlastne znamenajú tieto kľúče? V prvom rade ukazujú, že dochádza k istému odovzdaniu moci kráľom, svojmu prvému ministrovi. A nie len že dostáva moc otvárať, tak že nikto nezavrie a zatvárať tak, že nikto neotvorí, ale explicitne je povedané, že ho obyvatelia Jeruzalemu majú volať otec. Pretože v Starom zákone už nie sú žiadne iné verše, ktoré by mohli slúžiť ako základ pre túto alúziu, je táto pasáž pravdepodobne základom, ktorý nám má pomôcť pochopiť význam Ježišových slov Petrovi.

    Je v tom však niečo viac, ako len toto a síce dynastické nástupníctvo. Normálne takéto nástupníctvo predpokladáme u kráľov (panovníkov), kedy po ich smrti nastupuje na trón ich potomok, obvykle prvorodený, ale môže byť aj iný, podľa definovaných pravidiel. Izaiáš 22 nám ale pomerne jasne ukazuje, že táto postupnosť sa týkala aj postu prvého ministra. Prvým dôkazom je fakt, že kľúče sú od Dávidovho domu, pretože ani fakt, že Dávid zomrel pred niekoľkými storočiami nezmenil tento spôsob odovzdávania moci tak pre kráľa (syna Dávida) ako aj pre jeho prvého ministra, ktorý vládne pod ním. Ďalší dôkaz je v spôsobe, akým prebehlo menovanie Eliakima po odvolaním nehodného Sobna, ktoré bolo automaticky spojené s odovzdaním kľúčov od kráľovstva. Inými slovami, to naznačuje akúsi zaužívanú prax, pri ktorej nástupníctvo nezahŕňa iba kráľa, ale aj jeho prvého ministra.

    Ďalší zaujímavý dôkaz máme vo verši 23, ktorý hovorí, že Eliakim bude slávnym trónom v dome svojho otca. Inými slovami, nie len kráľ má slávny trón, ale aj jeho prvý minister. Isto v podriadenom postavení, ale stále vlastný trón. Hovoríme tu teda v súvislosti s prvým ministrom o úrade, ktorý keď sa uprázdni, musí byť obsadený jeho nástupcom. Tento fakt potvrdzujú aj iné historické pramene, z ktorých vieme, že tento úrad bol v izraelskom kráľovstve do určitej mieri dedičný a teda sa aj na neho vzťahovalo dynastické nástupníctvo.
    ---
    Takže na záver môžeme povedať, že Ježiš tým, že odovzdáva Petrovi kľúče ho menuje do funkcie prvého ministra s tým, že kľúče sú jasným symbolom toho, že vytvára úrad a teda keď Peter zomrie, automaticky sa predpokladá, že nastúpi jeho následník a potom jeho následník a tak ďalej. To je biblický základ viere, že Ježiš vytvoril Petrov úrad, ktorý zahŕňa aj nasledovníkov, známych ako pápeži.

    6. A ešte jedna poznámka, ktorá ma napadla, prečo snáď len u Matúša sa píše o tejto scéne: Marek bol totiž viac pri Petrovi, a jeho evanjelium niektorí považujú vlastne za Petrovo. Pravdepodobne Peter zo skromnosti nechcel vyzdvihovať seba samého... Lukáš nebol svedkom týchto slov Krista k Petrovi, a bol viac Pavlov učeník, ktorý - vysvitá to medzi riadkami z jeho listov - že na apoštolov, aj keď ich rešpektoval, aj tak - krajšie povedané - ich nerád vyzdvihoval... A Ján, ktorý viacmenej dopĺňal odstatných, o tejto epizódke nepísal, ale doplnil ju zasa o  udalosť, keď to, čo Kristus pri Cezarey Petrovi sľúbil, napokon aj splnil. A to je po zmŕtvychvstaní, keď mu svojim trikrát "Pas ovce moje, Pas baránky moje" odovzdal primát, " kľúče" od domu jeho Cirkvi, v ktorej si želal prítomnosť kráľovstva Božieho na zemi...
    ======
    Teda: Kristus všetkým, čo povedal a urobil v tejto súvislosti /zmena mena,slová o kľúčoch a zväzovaní a rozväzovaní plus "pas baránky a ovce moje".../ si želal vo svojej Cirkvi "službu Petra", resp. "službu prvého", primasa, ktorý v jeho mene, v jeho intenciách má slúžiť ako princíp jednoty Cirkvi v učení a v spoločenstve. Povedať, že Kristus je Hlava, Skala Cirkvi a pod. neprotirečí  povedať taktiež o Petrovi, resp. jeho nástupcovi v tejto službe, že je tiež hlava, či skala Cirkvi, pretože je to v inej rovine a ľudské slová tu majú analogický význam, sú viacznačné. Peter, či jeho nástupca akoby zviditeľňuje tu na zemi prítomnosť Krista /podobne ako biskup v biskupstve, kňaz, či pastor vo farnosti, či v zbore.../ Napokon vari netvrdí každý, že hlavou ich cirkvi je Kristus, hoci aj v tejto cirkvi je nejaký konkrétny človek, pastor, kazateľ a pod.? Ak to teda platí na úrovni miestnej cirkvi, zboru, spoločenstva a pod., prečo to nemá platiť o celosvetovej úrovni, ked je z celého kontextu Písma jasné, že Kristus práve takú spoločnosť zamýšľal?... Napokon aj citát, ktorý uvádza autor článku z Efezanom 2,20: "Byli jste vybudování na základě apoštolů a proroků, kde je úhelným kamenem sám Kristus Ježíš. " krásne dopĺńa túto skutočnosť. Ved je vari nejakaý podstatný rozdiel medzi vyjadrením  byť "základom" /o apoštoloch/ a skalou /o Petrovi/?...




    Stránka vygenerována za: 0.36 sekundy