|
Právě je 205 návštěvník(ů) a 0 uživatel(ů) online:
Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde
|
Zaznamenali jsme 121015178 přístupů od 17. 10. 2001
|
| |
Hledání: Čo by nás mohlo spájať: Prečo práve kresťanstvo?
Vloženo Čtvrtek, 25. únor 2010 @ 09:44:31 CET Vložil: Stepan |
poslal Elo Diskusie na GS ukazujú, že kresťania rozličných denominácií majú často problém zhodnúť sa v základných otázkach kresťanstva, ktoré sa všeeobecne prepokladajú za zhodné u všetkých. Vzhľadom na väčšiu závažnosť a význam v našom spoločnom kkresťankom svedectve pred svetom sa mi zdá preto užitočné uprednostniť práve tieto otázky pred "vysokou matematikou" často príliš špecifických otázok, v ktorých určitá odlišnosť mienok až natoľko neprekáža... Preto som pripravil sériu niekoľkých článkov, a ktoré sa týkajú hľadania nášho vzťahu, ku kresťanstvu, k judaizmu, islamu a ostatným náboženstvám...Začínam teda od kresťanstva a kladiem teda pred nás základnú otázku s pokusom o odpoveď na ňu a s očakávaním konštruktívneho doplnenia, či disksusie:
Prečo práve kresťanstvo? Pretože na základe historickych faktov jedine kresťanstvo presvedčivo vykazuje hodnovernosť svojho božského pôvodu, a zároveň plnosť Božieho zjavenia ľuďom. Kresťanstvo teda totiž - rozdiel od pohanských národných náboženstiev, ktoré vznikli akoby „zdola“, t.j. ľuďmi, a to hoci pod vplyvom náboženského citu, ale predsa len na základe ich obmedzeného ľudského poznania - vzniklo „zhora“, t.j. bolo zjavené ľudstvu samým Bohom. Od judaizmu, ktorý je tiež Bohom zjavené náboženstvo /táto časť Božieho zjavenia je totožná pre obe náboženstvá/, sa však kresťantvo líši práve plnosťou uvedeného Božieho zjavenia. Judaizmus obsahuje totiž len neúplné Božie zjavenie, nakoľko neprijal svojho Mesiáša, ku ktorému ho Boh pripravoval a viedol, a ktorý mal toto zjavenie doplniť, zavŕšiť, osvetliť novým svetlom. Kresťanstvo a judaizmus sú náboženstvá historické, t.j. ich výpovede sa opierajú o skutočné histórické udalosti, v ktorých Boh zasahoval zasahoval do ľudskej histórie, čo sa dá /do určitej miery/ aj skúmať metódami historicej vedy. Pohanské náboženstvá sú však na rozdiel od kresťanstva náboženstvami viacmenej mytologické, prípadne špekulatívne a sú vyjadrením len ľudskej múdrosti a poznania predstáv ľudí ... Okrem toho osobitným prípadom je náboženstva je islam, so svojim zakladateľom Mohamedom, a posvätnou knihou Korán, ktorý možno zaradiť medzi historické náboženstvá, a ktorý je svojráznym spojením judaizmu, kresťanstva i pohanských predstáv, nemožno ho považovať za hodnoverné Božie zjavenie, nakoľko obraz Boha a náboženský obsah v mnohom protirečí predchádzajúcim zjaveným náboženstvám judaizmu a kresťanstvu. /O judaizme, islame i ostatných náboženstvách bude osobitný článok./ Božie zjavenie ľuďom sa totiž uskutočnilo v rámci histórie Bohom osobitne vytvoreného a vyvoleného Božieho národa Izrael. Cieľ, pre ktorý si Boh tento národ vytvoril a pripravoval, spočíval totiž práve v tom: obnoviť/cez tento národ/ v ľudstve stratenú vieru v jedného, pravého Boha, a priviesť všetkých ľudí k spáse na základe tejto viery, a zjednotiť všetky svoje deti v jednej veľkej Božej rodine, ktorú Kristus nazval Cirkev. V prvej, prípravnej fáze dejín spásy, Boh vytvoril, viedol a vychovával svoj vyvolený národ stále k plnšiemu chápaniu Boha a Jeho plánov s ľuďmi, a to prostredníctvom Ním vyvolených ľudí, prorokov Starého zákona, a pripravoval ho na príchod Mesiáša, Krista, Spasiteľa. Božie zjavenie sa definitívne doplnilo a zavŕšilo práve vstupom Boha do ľudských dejín v Mesiáši Izraela, Ježišovi Kristovi. Jeho slová a mohutné činy boli vyvrchlením tohto Božieho zjavenia.
Ježiš Kristus je jediný zakladateľ náboženstva, príchod ktorého bol dávno Bohom predpovedaný - skrze prorokov Starého zákona. Teda On jediný, Kristus, Spasiteľ sveta bol očakávaný národmi, čo sa dá historicky aj dokázať. Zhoda Jeho života s uvedenými proroctvami zasa dokazuje hodnovernosť Jeho božského pôvodu. Kristus však – na rozdiel od iných zakladateľov náboženstiev – dokázal svoj božský pôvod a pravdivosť svojich slov a učenia najmä svojimi mocnými skutkami: prejavením božskej moci nad zdravím a životom ľudí a nad prírodou, ako to jasne dokumentujú evanjeliá. Vrcholom toho všetkého bolo jeho zmŕtvychvstanie na tretí deň po jeho obetnej smrti na kríži. Aj toto všetko dokonca sám predpovedal. Splnenie starozákonných proroctiev v jeho živote, zmŕtvychvstanie, štyridsať dní zjavovania sa živého zmŕtvychvstalého Krista svojim učeníkom, Jeho nanebovstúpene a napokon zoslanie Ducha Svätého boli pre Jeho učeníkov nielen mocnými zážitkami, ale aj nespochybniteľnými dôkazmi jeho božského pôvodu a pravdivosti Kristovho učenia. A tým aj a pravdivosti celého Božieho zjavenia, ktoré súvisí s Kristom, teda aj pravdivosť všetkého, čo On sám považoval za pravdivé /ako napríklad starozákonné Božie zjavenie cez prorokov zapísané v Biblii/. Len na základe toho boli odhodlaní celý svoj život zasvätiť ohlasovaniu Krista a Jeho Evanjelia po celom svete, tak, ako si to želal, ba dokonca položiť za to aj svoj život.
Popri tom všetkom je však potrebné uvedomiť si, že všetky spomenuté fakty by samo osebe nezabezpečili vznik a pretrvávanie najväčšieho hnutia v celých dejinách ľudstva, kresťanského hnutia, ktoré napriek všemožným prekážkam a protivenstvám, pokračuje až do našich čias, a vôbec sa nechystá skončiť... Toto všetko zaručuje neustála prítomnosť Krista a Jeho Svätého Ducha v spoločenstve Cirkvi, ktoré On sám založil. Preto nemohlo ani takmer tristo-ročné prenasledovanie tohto pôvodne malého spoločenstva kresťanov odsamých jeho začiatkov, zabrániť jeho neustálemu rozširovaniu. Nevysvetliteľné javy, neuveriteľné obrátenia ľudí, uzdravenia, zjavenia a zázraky, sa totiž diali, ba až po súčasnosť dejú všade tam, kde sa nájdu ozajstní verní učeníci a ohlasovatelia Krista, a kde ľudia odpovedajú úprimnou vierou. To všetko iba v mene Krista, či v súvislostis Ním.
Fakt, že tento celý tento „jav kresťanstva“ nemá obdobu v histórii nijakého iného náboženstva, že s Kristom nie je porovnateľný v tomto zmysle nijaký iný zakladateľ náboženstva v celej histórii ľudstva, nás oprávňuje považovať učenie, ktoré sme prevzali od Krista a Jeho apoštolov v Cirkvi , ktorú On sám založil, za hodnoverné Božie zjavené pre celé ľudstvo. Od Krista sme sa tiež dozvedeli, že Boh si želá, aby všetci ľudia prijali vieru ohlasovanú Ježišom Kristom a Jeho apoštolmi. Práve a jedine v Kristovi chce Boh spasiť všetkých ľudí a zjednotiť v jednej rodine Božích detí, v Cirkvi Kristovej...
|
Podobná témata
|
|
Re: Čo by nás mohlo spájať: Prečo práve kresťanstvo? (Skóre: 1) Vložil: ekumenickykrestan (ekumenickykrestan@ekumenickykrestan.sk) v Čtvrtek, 25. únor 2010 @ 10:42:16 CET (O uživateli | Poslat zprávu) http://cs.christiantoday.com/ | ELO s tým Islamem to mas svatou pravdu. Ja taky nekdy líbám Korán a kladu si na domácí oltar sošku Bodhu. Nekdy k nam na faru i pozvu zaříkavače hadú aby sme se společne modlili za mír. Proc ne? Vzdyt to delal i preblahoslaveny Jan Pavel. Toto tym heretikom treba vysvetlit, ako hovori aj 2Vatikansky koncil, ze v tedletech nabozenstvých jsou tie "semina verby" cize semena slova ktore su pravdou. |
|
|
Re: Čo by nás mohlo spájať: Prečo práve kresťanstvo? (Skóre: 1) Vložil: poutnick v Čtvrtek, 25. únor 2010 @ 11:02:52 CET (O uživateli | Poslat zprávu) | Úryvek z deklarace Nostra aetate :
VŠEOBECNÉ BRATRSTVÍ VYLUČUJE DISKRIMINACI
5 Nemůžeme se však obracet v modlitbě k Bohu, Otci všech, jestliže odmítáme chovat se bratrsky k některým lidem, stvořeným podle Božího obrazu. Postoj člověka k Bohu Otci a postoj člověka k bratřím lidem tak těsně souvisí, že Písmo praví: „Kdo nemiluje, Boha nepoznal“ (1 Jan 4,8).
Tím ztrácí podklad každá teorie nebo praxe, která činí rozdíl mezi člověkem a člověkem, mezi národem a národem, pokud jde o lidskou důstojnost a z ní vyplývající práva.
Církev tedy zavrhuje jako cizí Kristovu smýšlení jakoukoli diskriminaci nebo jakékoli utiskování lidí pro jejich rasu nebo barvu pleti, sociální postavení nebo náboženství. Proto jde posvátný sněm ve stopách svatých apoštolů Petra a Pavla a snažně zapřísahá křesťany, aby „vedli mezi pohany vzorný život“ (1 Petr 2,12), a je-li možno, pokud záleží na nich, aby žili v pokoji se všemi lidmi. (14)((14/Srov. Řím 12,18.)) Tak budou opravdu dětmi svého Otce, který je v nebesích. (15)((15/Srov. Mt 5,45.))
|
|
|
Re: Čo by nás mohlo spájať: Prečo práve kresťanstvo? (Skóre: 1) Vložil: houslicky1 (houslicky1@seznam.cz) v Čtvrtek, 25. únor 2010 @ 22:47:59 CET (O uživateli | Poslat zprávu) | Elo, bolo by toho viac, čo by som mohol komentovať,
ale pozastavím sa u najdôležitejšie veci, ktorá sa osobne týka Pána
Ježiša.
Môj Pán nie je žiadnym zakladateľom nového náboženstva! Nemôžete
vedľa seba postaviť svätého Božieho Syna a ktoréhokoľvek smrteľníka. Božie slovo o Něm
nehovorí, ako o zakladateľovi nového náboženstva. On sám seba tiež neoznačil za zakladateľa nového
náboženstva. Takto o Něm v neúcte hovoril vždy len svet, ktorý Ho
zaradil do nekonečného Pantheonu model a bôžikov. Vyzývam všetkých kresťanov, ktorí Jej
osobne poznajú, aby sa nikdy neučili označovať Jej za zakladateľa nového
náboženstva!
Houslicky1 |
Re: Re: Čo by nás mohlo spájať: Prečo práve kresťanstvo? (Skóre: 1) Vložil: Elo v Pátek, 26. únor 2010 @ 03:24:55 CET (O uživateli | Poslat zprávu) ) | Ja to chápem. Aj s tým súhlasím. Ja som sa vyjadril v článku v kateg=oriách, ktorému rozumejú všetci ľudia, teda neielen skalopevní kresťania. Pretože som to zamýšľal použiť pre ľudí, ktorí sú okolo, a ide mi o to vysvetliť ľudom v čom je jedinečnosť, neporovnateľnosť kresťanstva. Vidíš, napr. taký brat op, on to mieša dohromady, pre neho je to všetko jedno... A ľudia vo svete tiež takto vnímajú Krista ako jedného zo zakladateľov náboženstiev. Iste On sa tak nenazval. Ale slová nie sú dôležité. On naozaj založil Cirkev Kristovu, či nie ? Či nepovedal: "... a na tejto skale postavím Cirkev..."?...
On naozaj zostavil 12 apoštolov, teda presne ako bolo 12 synov Jakuba, Izraela, pretože to mala byť určitá analógia na vytvorenie nového Izraela nie na základe tela, ale viery v Krista... Takže On je v skutočnosti zakladateľom ,a aj sa považuje za zakladateľa. Ale nie nového náboženstva, ale viery Izraela, ktorú On doplnil zavňrčil , definitívne osvietil, zddokonal a vystrojil ňou svojich učeníkov, aby šli a ohlasovali ju. V každom prípade Kristus je založenie vo svete čohosi nového, celkom originálneho, čo tu nebolo. Ale svet, ktorý sa v tom tak nevyzná, ho vníma a porovnáva s inými, ktorí tiež dali vznik hnutiam náboženského rázu /Budha, Mohamed, Zoroaster, Krišna a i./
|
]
|
|
|
|