Tip na Vánoční dárek:

Recenze
Obsah
OBJEDNAT

Hudební portál
GRANO MUSICALIS
mp3 zdarma

Velký pátek

Vzkříšení

Diskusie na GS  ukazujú, že kresťania rozličných denominácií majú často problém zhodnúť sa v základných otázkach kresťanstva, ktoré sa všeeobecne prepokladajú za zhodné u všetkých. Vzhľadom na väčšiu závažnosť a význam v našom spoločnom kkresťankom svedectve pred svetom sa mi zdá preto užitočné uprednostniť práve tieto otázky pred "vysokou matematikou" často príliš špecifických otázok, v ktorých určitá odlišnosť mienok až natoľko neprekáža... Preto som pripravil sériu niekoľkých článkov, a ktoré sa týkajú hľadania nášho vzťahu, ku kresťanstvu, k judaizmu, islamu a ostatným náboženstvám...Začínam teda od kresťanstva a kladiem teda pred nás základnú otázku s pokusom o odpoveď na ňu a s očakávaním konštruktívneho doplnenia, či disksusie:

Prečo práve kresťanstvo? Pretože na základe historickych faktov jedine kresťanstvo presvedčivo vykazuje hodnovernosť svojho božského pôvodu, a zároveň plnosť Božieho zjavenia ľuďom. Kresťanstvo teda totiž - rozdiel od pohanských národných náboženstiev, ktoré vznikli akoby „zdola“, t.j. ľuďmi, a to hoci pod vplyvom náboženského citu, ale predsa len na základe ich obmedzeného ľudského poznania - vzniklo „zhora“, t.j. bolo zjavené ľudstvu samým Bohom. Od judaizmu, ktorý je tiež Bohom zjavené náboženstvo /táto časť Božieho zjavenia je totožná pre obe náboženstvá/, sa však kresťantvo líši práve plnosťou uvedeného Božieho zjavenia. Judaizmus obsahuje totiž len neúplné Božie zjavenie, nakoľko neprijal svojho Mesiáša, ku ktorému ho Boh pripravoval a viedol, a ktorý mal toto zjavenie doplniť, zavŕšiť, osvetliť novým svetlom. Kresťanstvo a judaizmus sú náboženstvá historické, t.j. ich výpovede sa opierajú o skutočné histórické udalosti, v ktorých Boh zasahoval zasahoval do ľudskej histórie, čo sa dá /do určitej miery/ aj skúmať metódami historicej vedy. Pohanské náboženstvá sú však na rozdiel od kresťanstva náboženstvami viacmenej mytologické, prípadne špekulatívne a sú vyjadrením len ľudskej múdrosti a poznania predstáv ľudí ... Okrem toho osobitným prípadom je náboženstva je islam, so svojim zakladateľom Mohamedom, a posvätnou knihou Korán, ktorý možno zaradiť medzi historické náboženstvá, a ktorý je svojráznym spojením judaizmu, kresťanstva i pohanských predstáv, nemožno ho považovať za hodnoverné Božie zjavenie, nakoľko obraz Boha a náboženský obsah v mnohom protirečí predchádzajúcim zjaveným náboženstvám judaizmu a kresťanstvu. /O judaizme, islame i ostatných náboženstvách bude osobitný článok./
Božie zjavenie ľuďom sa totiž uskutočnilo v rámci histórie Bohom osobitne vytvoreného a vyvoleného Božieho národa Izrael. Cieľ, pre ktorý si Boh tento národ vytvoril a pripravoval, spočíval totiž práve v tom: obnoviť/cez tento národ/ v ľudstve stratenú vieru v jedného, pravého Boha, a priviesť všetkých ľudí k spáse na základe tejto viery, a zjednotiť všetky svoje deti v jednej veľkej Božej rodine, ktorú Kristus nazval Cirkev. V prvej, prípravnej fáze dejín spásy, Boh vytvoril, viedol a vychovával svoj vyvolený národ stále k plnšiemu chápaniu Boha a Jeho plánov s ľuďmi, a to prostredníctvom Ním vyvolených ľudí, prorokov Starého zákona, a pripravoval ho na príchod Mesiáša, Krista, Spasiteľa. Božie zjavenie sa definitívne doplnilo a zavŕšilo práve vstupom Boha do ľudských dejín v Mesiáši Izraela, Ježišovi Kristovi. Jeho slová a mohutné činy boli vyvrchlením tohto Božieho zjavenia.

Ježiš Kristus je jediný zakladateľ náboženstva, príchod ktorého bol dávno Bohom predpovedaný - skrze prorokov Starého zákona. Teda On jediný, Kristus, Spasiteľ sveta bol očakávaný národmi, čo sa dá historicky aj dokázať. Zhoda Jeho života s uvedenými proroctvami zasa dokazuje hodnovernosť Jeho božského pôvodu. Kristus však – na rozdiel od iných zakladateľov náboženstiev – dokázal svoj božský pôvod a pravdivosť svojich slov a učenia najmä svojimi mocnými skutkami: prejavením božskej moci nad zdravím a životom ľudí a nad prírodou, ako to jasne dokumentujú evanjeliá. Vrcholom toho všetkého bolo jeho zmŕtvychvstanie na tretí deň po jeho obetnej smrti na kríži. Aj toto všetko dokonca sám predpovedal. Splnenie starozákonných proroctiev v jeho živote, zmŕtvychvstanie, štyridsať dní zjavovania sa živého zmŕtvychvstalého Krista svojim učeníkom, Jeho nanebovstúpene a napokon zoslanie Ducha Svätého boli pre Jeho učeníkov nielen mocnými zážitkami, ale aj nespochybniteľnými dôkazmi jeho božského pôvodu a pravdivosti Kristovho učenia. A tým aj a pravdivosti celého Božieho zjavenia, ktoré súvisí s Kristom, teda aj pravdivosť všetkého, čo On sám považoval za pravdivé /ako napríklad starozákonné Božie zjavenie cez prorokov zapísané v Biblii/. Len na základe toho boli odhodlaní celý svoj život zasvätiť ohlasovaniu Krista a Jeho Evanjelia po celom svete, tak, ako si to želal, ba dokonca položiť za to aj svoj život. 

Popri tom všetkom je však potrebné uvedomiť si, že všetky spomenuté fakty by samo osebe nezabezpečili vznik a pretrvávanie najväčšieho hnutia v celých dejinách ľudstva, kresťanského hnutia, ktoré napriek všemožným prekážkam a protivenstvám, pokračuje až do našich čias, a vôbec sa nechystá skončiť... Toto všetko zaručuje neustála prítomnosť Krista a Jeho Svätého Ducha v spoločenstve Cirkvi, ktoré On sám založil. Preto nemohlo ani takmer tristo-ročné prenasledovanie tohto pôvodne malého spoločenstva kresťanov odsamých jeho začiatkov, zabrániť jeho neustálemu rozširovaniu. Nevysvetliteľné javy, neuveriteľné obrátenia ľudí, uzdravenia, zjavenia a zázraky, sa totiž diali, ba až po súčasnosť dejú všade tam, kde sa nájdu ozajstní verní učeníci a ohlasovatelia Krista, a kde ľudia odpovedajú úprimnou vierou. To všetko iba v mene Krista, či v súvislostis Ním.

Fakt, že tento celý tento „jav kresťanstva“ nemá obdobu v histórii nijakého iného náboženstva, že s Kristom nie je porovnateľný v tomto zmysle nijaký iný zakladateľ náboženstva v celej histórii ľudstva, nás oprávňuje považovať učenie, ktoré sme prevzali od Krista a Jeho apoštolov v Cirkvi , ktorú On sám založil, za hodnoverné Božie zjavené pre celé ľudstvo. Od Krista sme sa tiež dozvedeli, že Boh si želá, aby všetci ľudia prijali vieru ohlasovanú Ježišom Kristom a Jeho apoštolmi. Práve a jedine v Kristovi chce Boh spasiť všetkých ľudí a zjednotiť v jednej rodine Božích detí, v Cirkvi Kristovej...