poslal betma Vlaznost.
Zaujimave citanie z knihy sv. Alfonza De Ligueri Cesta Lasky, hlavne v tejto postnej dobe.
Dobrovoľná a nedobrovoľná vlažnosť, dobrovoľné a nedobrovoľné hriechy
Vlažnosť je dvojaká: dobrovoľná a nedobrovoľná. V nedobrovoľnej vlažnosti
sa
dopúšťame chýb bez plného súhlasu vôle, len z prirodzenej krehkosti.
Takéto chyby sú : roztržitosť v modlitbách, vnútorný nepokoj, neužitočné
reči, zvedavosť, túžba vyniknúť, nemiernosť v jedení a pití, zmyslové
vzrušenie, ktoré hneď nepotláčame, a pod. Aj týchto chýb sa máme
chrániť, nakoľko len vládzeme. Ale pre slabosť našej prirodzenosti,
narušenej hriechom, nemôžeme sa všetkým ubrániť. Ani svätí tu neboli
výnimkou. Pravda, musíme ich oľutovať, pretože sa nepáčia Bohu, ale
nesmieme sa pre ne znepokojovať.
Sv.František Saleský napísal : "Myšlienky, ktoré nás znepokojujú a rozrušujú, nepochádzajú or Boha, Kniežaťa pokoja, teda sú to pokušenia nepriateľa. Prichádzajú alebo od diabla, alebo zo sebalásky, alebo z prílišnej mienky, ktorú máme o sebe. Treba ich odvrhnúť a nezaoberať sa nimi." "Nezabúdajme", upozorňuje sv.František "ako sa neuvedomelé, nedobrovoľné chyby páchajú, tak sa bez ich uvedomenia aj vymazávajú". Jediný úkon ľútosti, jediný úkon lásky stačí, aby boli zotrené. Podľa tridentského snemu má ten istý účinok aj sväté prijímanie. Snem nazýval Eucharistiu prostriedkom, ktorý nás zbavuje všedných hriechov. Tieto hriechy sú naozaj hriechmi, predsa však nie sú prekážkou ňu, presnejšie povedané, nebránia nám v úsilí o dokonalosť, lebo v tomto živote nik nedosiahne úplnú dokonalosť, veď tá je výsadou kráľovstva blahoslavených.
Dokonalosť brzdí vlažnosť, ktorej sa dá vyhnúť. V tejto žije ten, čo sa dobrovoľne a vedome dopúšťa všedných hriechov. Všedných hriechov páchaných s otvorenými očami môžeme sa s pomocou Božej milosti uchrániť už v tomto živote. Dobrovoľnými hriechmi sú napr.: vedomá lož, malé ohováranie a reptanie, hnevlivé slovo, hádky, posmech z blížneho, pichľavé reči, vystatovanie, v srdci živená zatrpknutosť, nezriadená náklonnosť k osobe druhého pohlavia. Sv.Terézia nás na inom mieste varuje: "Drobnými chybami si diabol pripravuje cestu k ťažkým hriechom".
Preto sa musíme báť dobrovoľných hriechov. Pre ne Boh od nás vzďaluje svoju žehnajúcu ruku. Už nás neosvecuje takým jasným svetlom, neposkytuje nám takú účinnú pomoc a zbavuje nás duchovných útech. Duša, ktorá žije v týchto hriechoch, , pomaly začína zanedbávať modlitbu, sv.prijímanieadoracie Eucharistie, modlitby deviatnikov. Napokon veľmi ľahko zanechá všetko, ako sa to prihodilo toľkým nešťastným dušiam.
Nech nás zadržia hrozby, ktoré Pán vyslovil proti vlažným dušiam:"Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci. Kiež by si bol studený... Takže, že si vlažný, ani horúci, ani studený, už-už ťa vypľúvam z úst (Zjv. 3, 15n). Nevdojak sa nám natíska otázka: Je lepšie byť studeným, zbaveným milostí, ako vlažným? Áno, v istých prípadoch je to lepšie. Studený, prebudený výčitkami svedomia, obráti sa oveľa ľahšie ako vlažný. Vlažný sa totiž ukolíše vo svojich chybách, necíti výčitky, neusiluje sa polepšiť, ba ani na to nepomyslí. Stáva sa takmer nevyliečiteľným...
Čo má robiť ten, kto upadol do tohto nešťastného stavu vlažnosti? je naozaj veľmi ťažké, aby vlažná duša nadobudla svoju bývalú horlivosť. Ale Pán povedal, že "čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu" (Lk 18,27). Kto sa modlí a používa prostriedky, istotne dostane všetko, po čom túži. Vybŕdne z vlažnosti a nastúpi cestu dokonalosti.
Prostriedky sú tieto :
1. Túžba po dokonalosti
2. Rozhodnutie dosiahnuť ju
3. Rozjímanie
4. Časté sväté prijímanie
5. Modlitba.
