Na túto tému som dostával rôzne odpovede. Jedni mi hovorili, že tieto veci sa diali iba v prvej generácii kresťanov, aby sa ľahšie šírilo evanjelium a aby pohania uverili, že Boh, ktorého im ohlasujú, je naozaj živý a mocný a hlavne že je láska, ktorá koná konkrétne gestá lásky. Iní mi hovorili, že Boh koná aj dnes takéto veci o ktorých som čítal v skutkoch apoštolov, ale že osobne to nezažili, iba o tom počuli. Raz som sa uspokojil s jednou odpoveďou, inokedy z druhou, no nikdy nie natrvalo.

V tom čase som sa stretol s literatúrou pochádzajúcou z prostredia Komunity blahoslavenstiev. Tieto knihy mi odpovedali, „áno“, dnes v našich spoločenstvách sa to deje. Boh koná a rozlieva svojho Ducha a dáva seba samého, dáva svoje dary a charizmy na službu aby ukázal, že má o nás záujem aj dnes. V roku 2004 ( vtedy som už bol 6 rokov v reholi menších bratov františkánov) som sa po prvý krát stretol s realitou zlého ducha. Niečo čo bolo pre mňa doteraz známe len z Biblie, avšak javilo sa mi to všetko ako vzdialená realita.

Prišiel rok 2007 a ja som bol preložený do iného mesta. Moja kňazská služba prebiehala štandardne, i keď nič som nebral v tejto veci na ľahkú váhu. Keby sa ma niekto opýtal, čo najradšej robím z toho čo je službou kňaza, odpovedal by som, že je to slúženie sv. omše. Nič ma tak nepriťahuje ako tých pár sekúnd po premenení, keď držím v rukách Jeho, Živého Pána.

Avšak v tejto „štandardnej“ službe kňaza sa Pán rozhodol niečo vo mne oživiť niečo, čo je prítomné v srdci a rukách každého kňaza. Prišla za mnou na spoveď jedna osoba. To sa samozrejme kňazovi bežne stáva. Pri rozhrešení však osoba odpadla. Nevoľnosť? Hovorím si, ale iba dovtedy kým nezačala na mňa hovoriť jazykom indického typu. Začali sme sa pravidelne stretávať na modlitbe za oslobodenie, keďže na základe nadprirodzených prejavov som jednoznačne vylúčil psychickú poruchu. Bolo to prvý krát, Keď som ako kňaz použil duchovnú moc, ktorú som dostal a modlil som sa modlitbu oslobodenia. Po konečnom oslobodení som si uvedomil, že Pán dnes koná rovnako ako v som to čítal v Skutkoch apoštolov a oslobodzuje a uzdravuje svojich synov a dcéry. Od tohto prvého stretnutia za mnou začali spontánne chodiť ľudia s problémami so zlým duchom, vnútornými zraneniami a postupne za pochodu vďaka spoločenstvu horlivých kresťanov a múdrych kňazov, ktorý mi radili a modlili sa za mňa, som 2/3 svojho času začal venovať modlitbe príhovoru za ľudí. Zrazu som sa konečne mohol dotknúť toho, o čom so dovtedy len čítal v Biblii. Boh sa oslavoval uzdravením z neplodnosti, psychických ťažkostí, zviazaností atď. Nie všetci boli uzdravení, lebo iba On je Pán života a On rozhoduje, či sa oslávi viac utrpením, alebo uzdravením, či dotyčný človek musí prejsť tmavou dolinou, aby sa očistil a spevnel, alebo sa viac priblíži k Bohu skrze zázračné uzdravenie. Pretože o nič menej nejde. Uzdravený a oslobodený sa má priviesť k Ježišovi a prijať ho skrze túto skúsenosť za svojho Pána.

Prešli tri mesiace a dostal som list z arcibiskupstva: „Dostavte sa vo veciach diecézy na stretnutie s biskupom.“ Začal som si v hlave premietať, čo som urobil? Že by nejaký anonym na mňa? V meste kde pôsobím je to bežný šport. Nič zlého prečo by ma mal biskup pozvať na koberec som nenašiel a tak si hovorím, „nechám sa prekvapiť.“ Prišiel čas stretnutia s biskupom. Biskup povedal, že počul o mojej službe modlitieb príhovoru a modlitieb za oslobodenie. Poďakoval za túto službu a ponúkol mi poverenie službou exorcistu. Viete si predstaviť, čo mi v hlave vírilo. Slovo poznania, ktoré som dostal pred troma mesiacmi teda bolo naozaj od Pána . Sen, ktorý som mal v roku 2004 tiež nebol len výplodom podvedomia. Rozhovor s biskupom pokračoval v priateľskom duchu, na záver som s ponukou súhlasil.

Som Vďačný Pánovi, že toto môžem vo svojom kňazskom živote zažívať denne. Hlásať evanjelium z kazateľnice nielen slovami, ale aj v moci a v Duchu Svätom, lebo toto je evanjelium v plnosti. Nepotrebujeme snáď dnes, keď pápež Benedikt XVI. vyzýva kresťanov k novej evanjelizácii Európy, k novej evanjelizácii pokrstených, ktorí svoju vieru prežívajú povrchne, aby sa zopakovali znamenia a zázraky ako pri prvom hlásaní evanjelia?

Leopold J. Jablonský OFM Hlohovec leopoldofm@gmail.com

Dokumenty Cirkvi týkajúce sa služby modlitieb za oslobodenie  a uzdravenie

1. Dokument Kongregácie pre náuku viery: List Kongregácie pre náuku viery všetkým ordinárom o platným normách exorcizmu.:   

    „Najdôstojnejší pane, v niektorých spoločenstvách cirkvi sa už mnoho rokov stále viac praktikujú modlitebné stretnutia za oslobodenie od diabolských vplyvov i keď nejde o skutočné exorcizmy. Stretnutia sa konajú pod vedením laikov i za prítomnosti kňazov. Pretože bola na Kongregáciu pre náuku viery vznesená otázka, čo si majú veriaci myslieť o takýchto skutočnostiach, považujeme za nutné informovať všetkých ordinárov o nasledujúcich bodoch.

    1. Kánon 1172 Kódexu kánonického práva stanovuje, že nikto nemôže platne vykonávať exorcizmus nad posadnutými, ak nedostal príslušné poverenie od miestneho ordinára a upresňuje, že miestny ordinár smie  dať poverenie iba zbožnému, múdremu a rozvážnemu kňazovi, ktorý žije bezúhonným životom. Preto sú biskupi zvlášť pobádaní, aby tieto nariadenia zachovali.

    2. Z týchto nariadení taktiež vyplýva, že veriacim nie je dovolené používať formuly exorcizmu proti satanovi a padlým anjelom, odvodené z formule podľa pápeža Leva XIII., tým menej môžu používať úplný text tohto exorcizmu. Biskupi majú veriacich na toto nariadenie upozorniť, pokiaľ to bude nutné.

    3. Konečne z rovnakých dôvodov majú biskupi bdieť nad tým, aby tí , ktorí nemajú požadované poverenie, neviedli zhromaždenia, pri ktorých sa konajú modlitby za oslobodenie ( ani v prípadoch keď nejde o skutočnú posadnutosť diablom, avšak určitý vplyv diabla sa prejavuje) a pritom sa obracia pozornosť priamo na démonov a objavuje sa snaha poznať ich mená.
Napriek tomu pripomenutie týchto noriem nemá v žiadnom prípade odradiť veriacich, aby sa modlili za oslobodenie od Zlého, ako nás to naučil Ježiš ( porov. Mt 6,13). Pastieri môžu navyše využiť tejto príležitosti, ktorá sa im poskytuje, aby pripomenuli čo učí tradícia Cirkvi o význame sviatostí a príhovore Panny Márie, anjelov a svätých v duc*****m boji kresťanov proti zlým duchom. 

( List je podpísaný prefektom Jozefom Kard. Ratzingerom a sekretárom mons. Bavonem)