Grano Salis NetworkGrano SalisGranoChatMusicalise-KnihyModlitbyD K DKřesťANtiqC H M IMOSTYNotabeneECHO 
Vítejte na Grano Salis
Hledej
 
Je a svátek má Vladislav.   Vytvoření registrace
  Článků < 7 dní: 6, článků celkem: 16086, komentáře < 7 dní: 223, komentářů celkem: 389962, adminů: 60, uživatelů: 5030  
Vyzkoušejte
Jednoduché menu

Úvodní stránka

Archiv článků

Protestantské církve

Veřejné modlitby

Zpovědnice

e-Knihovna

e-Knihy pro mobily

Kam na internetu

Soubory ke stažení

Recenze

Diskusní fórum

Tvůj blog

Blogy uživatelů

Ceny Zlatá Perla

Ceny Zlatá Slza

Doporučit známým

Poslat článek


Tip na Vánoční dárek:

Recenze
Obsah
OBJEDNAT


GRANO MUSICALIS

Hudební portál
GRANO MUSICALIS
mp3 zdarma

Velký pátek

Vzkříšení


Pravidla


Kdo je online
Právě je 133 návštěvník(ů)
a 0 uživatel(ů) online:


Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde

Polemika


Přihlášení

Novinky portálu Notabene
·Informace z jednání VV BJB dne 22. listopadu 2021
·Seznam vypuštìných novozákonních veršù v Pøekladu Nového svìta
·Pastoral brothers – kde konèí vtipnost?
·Ekumenická rada církví si zvolila nové pøedsednictvo na pøíští dva roky
·Rozbuška a další mutace covidu-19
·Významný køesťanský genetik je frustrovaný z postoje evangelikálù k oèkování
·Vlivný Jižní baptista Robert Jeffress odmítl náboženské argumenty proti oèkování
·5 pilíøù konzervativního evangelikálního kalvinismu nesluèitelných s láskou
·Skrytì
·Pastoral Brothers

více...

Počítadlo
Zaznamenali jsme
106911973
přístupů od 17. 10. 2001

Kontrasty: Nehovorí sa v Starom zákone o kameňovaní homosexuálov?
Vloženo Středa, 23. duben 2003 @ 23:16:41 CEST Vložil: Bolek

Etika poslal Nepřihlášený

 

Nehovorí sa v Starom zákone o kameňovaní homosexuálov?

S teológom, jazykovedcom a gréckokatolíckym kňazom Jozefom Pavlovičom o homosexualite, východnej cirkvi a teologickej pornografii


Docent Jozef Pavlovič (1956) teológ, jazykovedec, gréckokatolícky kňaz. Žije v Bratislave. Od roku 1997 je vedúcim Katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity. V osemdesiatych rokoch absolvoval v Brne a Bratislave tajné štúdium teológie, okrem toho štúdium na Pedagogickej fakulte v Nitre, aprobácia slovenský jazyk a výtvarná výchova. V druhej polovici deväťdesiatych rokov prednášal na Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte v Prešove.

Na obálke Boswellovej knihy je starodávna ikona dvojice svätcov Sergeja a Bakchusa a v strede žehnajúci Kristus. Na krku majú obaja atribút bratstva – jarmo. Začiatkom štvrtého storočia ich popravili. Mená týchto svätcov sa spomínajú aj v sinajskom texte požehnania rovnakopohlavných zväzkov. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL

Hovorí, že má za sebou sedem neúrodných rokov. Ale ktorých? Farárskych rokov v gréckokatolíckom kostole v Bratislave? Docentských na bohosloveckej fakulte v Prešove? Na Katedre slovenského jazyka na Trnavskej univerzite? Jedných sedem rokov voľne prechádzalo do ďalších. Znamená to, že každú chvíľu musí prísť úroda, hovorí JOZEF PAVLOVIČ, ktorý je už päť rokov mimo pastorácie a ani nemá v pláne dostať sa na nejakú faru. Aj tak mu zostal hlas kňaza, kňazské ruky s dlhými jemnými prstami aj kňazské gestá. Na terase SME uprostred Bratislavy drží v ruke knihu s ikonou dvoch stredovekých slovanských svätcov, navzájom spätých jarmom s kľúčikom, znakom životného zväzku. Nie ste z východného Slovenska, ale ste gréckokatolík. Ako sa to stalo? „Študoval som na svetskej škole. Ale neskôr som sa dostal do teologickej skupiny davídkovcov v Brne.“ Davídkovcov? „Áno, tak sme si vraveli. Biskup Felix Maria Davídek riadil tajnú cirkev v Československu. V päťdesiatych rokoch, ešte pred procesmi založil malú katolícku univerzitu, potom ho odsúdili. Tajne ma vysvätil, tak ako niektorých ďalších. Spomedzi dnešných hrdinov bol najdlhšie vo väzení.“ Stali ste sa gréckokatolíckym kňazom, lebo vás fascinoval jeden človek? „Už som trochu poznal ľudí z podzemnej cirkvi na Slovensku. Fascinoval ma nielen Davídek, ale vôbec ľudia okolo neho, lebo v ničom neboli cirkevnícki ani bigotní. Po osemdesiatom deviatom sa to potom obrátilo proti nám.“ Ako – obrátilo? „Vatikán chcel, aby sme sa podrobili ešte jednej vysviacke, pretože Davídek vysvätil aj ženy. Urobil som to, hoci nerád. A išiel som do pastorácie.“ Kam? „Pôsobil som vo farnosti Bratislava. Vtedy to bolo taká veľká farnosť, do ktorej patril celý západoslovenský kraj a časť stredného Slovenska.“ Aké to bolo? „Po revolúcii sme všetci mali úžasnú energiu, ľudia začali chodiť do kostolov a vzniklo množstvo nových vecí.“ Ako sa to skončilo? „Učil som na bohosloveckých fakultách, najmä na Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte v Prešove. Najväčší problém bol, že som študoval aj obrady pravoslávnej cirkvi. No, nebolo to štúdium, ale cez prázdniny sme chodievali do Bulharska a Rumunska, pozorovali sme pravoslávne obrady, zháňali sme literatúru. Poznal som pôvodné formy, ale gréckokatolícka cirkev na Slovensku si vypestovala nové, hybridné, ktoré sa približovali skôr západnej latinskej cirkvi. Chcel som, aby sa zachovalo to východné.“ Chceli ste byť bližšie k pravosláviu? Nezohrala pravoslávna cirkev na Slovensku za socializmu úlohu kolaborantov? „Zohrala, do veľkej miery. Napokon, mala centrum v Moskve. A tak ako gréckokatolík som po revolúcii mal mať v sebe povinné penzum nenávisti voči pravoslávnym. Ale ja som chodil dokonca aj na bohoslužby do pravoslávnej katedrály.“ To bol problém? „Napríklad v Prešove gréckokatolíci uvažovali o tom, či sa môžu prežehnať pred pravoslávnym kostolom, alebo či nespáchajú hriech, keď tam zapália sviečku. To sa mi zdalo – prepáčte – idiotské.“ Do akých kostolov chodíte dnes? „Do rôznych. Najmä katolíckych.“ Študujete na Katolíckej univerzite vo Viedni. Čím je vám blízka katolícka cirkev? „Patrím do nej. Je mi blízka, a preto by som ju chcel aj meniť.“ Aj cirkev by asi chcela meniť vás. Arcibiskup Sokol o vás kriticky hovoril v kázni, nie? „Nie menovite. Hovoril o učiteľovi na Trnavskej univerzite, dokonca vysvätenom, ktorý sa vyjadroval v televízii o homosexualite. A ja som sa vyjadroval.“ Kto je pre vás autoritou v katolíckej cirkvi? „Autoritou je ten, kto myslí, je úprimný, vzdelaný. Neznášam pobožnostkárstvo, bigotnosť, sviečkovosť.“ A čo bratislavská sviečková manifestácia? „Všetko sa dá použiť pozitívne.“ Nie je nezvyčajné, že sa teológ a muž cirkvi začne angažovať za práva homosexuálov? Prečo? „Nechcem byť úradník, ktorý robí duchovnú prevádzku. Pre mňa je kňazstvo v tom, že chcem prinášať slobodu tam, kde je útlak. Začiatok Ježišovho pôsobenia sa ráta od okamihu, keď v synagóge zo zvitku prečítal text – Boh ma poslal oznámiť zajatým vyslobodenie, slepým vrátiť zrak, utláčaným prepustenie na slobodu. Zvinul ho a vyriekol: Tá chvíľa teraz nastala. Každý človek má predsa podľa učenia v cirkvi dôstojnosť hodnú obrazu Boha. V knihe Genezis je napísané, že Boh stvoril človeka na svoj obraz a podobu. A každá osoba má o sebe rozhodovať slobodne.“ Obhajujete práva homosexuálov argumentmi z knihy Genezis? „Nielen. V živote som ako kňaz stretol veľa homosexuálnych ľudí, ktorí boli traumatizovaní, trpeli, lebo boli diskriminovaní.“ Nesúhlasíte s tým, že homosexuálna osoba je chorý človek, ktorého treba liečiť? „Lekárska veda tvrdí, že to nie je choroba.“ Ale netvrdí Vatikán niečo iné? „Vatikán sa v poslednom čase vyjadroval k homosexualite zasvätených osôb. Ak bol nejaký hnev, tak bol obrátený do vlastných radov. Pokiaľ ide o homosexualitu ako takú, cirkev je proti, ale nie tak, ako naši kresťanskí politici.“ Ako teda? „V katechizme katolíckej cirkvi, ktorý Ján Pavol II. podpísal 15. augusta 1997, sa píše, že homosexuálov treba prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom. Toto by si mali osvojiť najmä slovenskí politici, ktorí rozhodujú o tejto štvor-päťpercentnej menšine.“ Oni by s tým súhlasili. Pápež predsa nepíše o diskriminácii homosexuálov. „Ale áno. Píše: Treba sa vyhýbať akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie. Je tam to slovo, ktorému sa na Slovensku tak bránime. Ale v katechizme je aj veľa teologických vecí, o ktorých sa vôbec nehovorí.“ O akých veciach z katechizmu sa nehovorí? „Napríklad tým, ktorí zisťujú v sebe inú ako heterosexuálnu orientáciu, sa odporúča žiť v celibáte. Lenže celibát je osobitný dar, charizma, pre ktorú sa musí človek rozhodnúť. Porušuje to učenie o integrite osoby, ktoré je takisto zachytené v tom istom katechizme. Citujem: Integrita v človeku sa vzpiera každému správaniu, ktoré by osobu zraňovalo samu v sebe. Nepripúšťa ani dvojaký život, ani dvojzmyselnú reč. A práve dvojaký život je, že milujete niekoho, s kým nemôžete žiť.“ Hovoríte o diskriminácii homosexuálov s takou samozrejmosťou – z čoho vychádzate? „Poznám mladých ľudí, ktorí vravia, že kvôli tomuto chcú žiť v zahraničí. Že nechcú žiť v meste, kde na nich budú na ulici pokrikovať – buzerant. Len preto, že majú nagelované vlasy alebo sú módne oblečení. Nie je to diskriminácia, že homosexuálne dvojice nesmú mať štatút príbuzných? Že sa pri ťažkej chorobe nemôžu ani navštíviť v nemocnici?“ Čo je podľa vás najvyšším právom príbuzenstva? „Predsa aby sa dvaja milovali.“ Nie je to dnes na Slovensku módna téma? „Asi to vždy bola módna téma a nielen na Slovensku. Je to aj kulturologický fenomén. Mnohí špičkoví umelci už od staroveku, výtvarníci, spisovatelia boli homosexuáli – Oscar Wilde, Hermann Hesse, Michelangelo či Leonardo da Vinci.“ Je dôležité povedať pri Michelangelovi, že bol homosexuál? „Ešte nie sme taká vyvinutá spoločnosť, aby sa o tom nemuselo uvažovať.“ Ale sú aj prostredia, kde je táto menšina dominantná, nie? „Iste, tam, kde je väčšinou. Vo svojom prostredí je uvoľnená a zvonku sa môže javiť zaujímavá, tajomná, lebo je tabuizovaná. Ale nikde inde to neplatí.“ Je to lobistická skupina? Napríklad práve v umení? „To si netrúfnem povedať. Skôr nie.“ Hovorili ste o množstve umelcov, je tu niečo, čo môže súvisieť s inou citlivosťou? Iným spôsobom tvorivosti? „Asi to vychádza z hľadania pravdy. Čítal som Jeana Cocteaua, keď som mal pätnásť. Nevedel som, že žil s Jeanom Maraisom a ani to nebolo pre mňa podstatné. Ale páčila sa mi jeho poézia.“ Aký je postoj iných nekresťanských veľkých cirkví? Čo hovorí judaizmus? „Židia majú za sebou v dejinách niekoľko holokaustov. V ich národnej ideológii je vykryštalizovaná potreba čo najviac plodiť. Potrebovali pomôcť Bohu – naplniť prísľub, že ich bude toľko ako piesku na morskom brehu, toľko ako hviezd na nebi.“ A čo dnes? „Dnes sa postoj judaizmu triešti na ortodoxných, ktorí sú, samozrejme, proti, a liberálnych. V Spojených štátoch dnes už žijú veriaci židia aj v homosexuálnych dvojiciach a rodinách, teda s dieťaťom.“ Čo vraví Biblia? Nehovorí sa v Starom zákone o kameňovaní homosexuálov? „Biblia homosexualitu výslovne nezakazuje, pokiaľ nevykladáte niektoré texty fundamentalisticky. Z príbehu Sodomy by mohlo vyplynúť odsúdenie homosexuality. Ale v tom istom príbehu Lótove sestry súložia so svojím otcom, aby im splodil syna. Ak by sme tento príbeh mali brať ako normu sexuálneho správania, zakázali by sme homosexualitu a uznali incest?“ Ako je to v dejinách katolíckej cirkvi? „Od včasného kresťanstva do šestnásteho storočia postoj k homosexualite pomerne vyčerpávajúco popisuje americký historik John Boswell. Našiel dôkazy, že homosexuálne partnerstvá sa kedysi požehnávali v kostole. Jestvujú texty, ktoré sú liturgickými formami týchto požehnaní.“ Ako sa im hovorilo? „Bratotvorenie. Ale platilo to aj o ženách. Dvaja ľudia sa dali požehnať kňazovi a potom spolu žili. Tá téza má mnoho odporcov, ale tí asi nepoznajú knihu kyjevského arcibiskupa a metropolitu Petra Mohylu, ktorý až v sedemnástom storočí toto požehnávanie vypustil zo svojho Trebníka.“ Prečo to urobil? „V cirkvi začalo prevládať západné myslenie a klerikalizmus. Začalo sa odsudzovať telesné, všetko sexuálne sa považovalo za hnusné. Sexualita sa tolerovala len ako prostriedok reprodukcie v manželstve. Ale to už bolo proti Biblii.“ Ale tá nevyzdvihuje sex. Prečo je to proti Biblii? „Lebo Boh stvoril človeka ako korunu tvorstva a videl, že všetko, čo stvoril, je dobré. Adama vymodeloval z hliny s najmenšími detailmi, teda aj s tým pekným a príjemným, čo ľudí spája. Na Druhom vatikánskom koncile v šesťdesiatych rokoch bola dosť silná skupina otcov, ktorá žiadala, aby manželstvo nebolo definované na prvom mieste ako reprodukcia, ale ako zdokonaľovanie v partnerstve a v láske. Neprešlo to. Ale takto sa na to dnes pozerajú napríklad evanjelici.“ Ako? „Prečo hovoríme o homosexualite samej osebe? Prečo nehovoríme o láske ako najvyššom kresťanskom princípe? Apoštol Pavol povedal, že láska prikrýva mnohé nešľachetnosti a že najväčšia je láska.“ Bol východný kresťanský stredovek tolerantnejší než západný? „Na Východe bol jasný vplyv gréckej kultúry. Homosexualita a bisexualita boli bežné a to sa prenieslo aj do byzantskej cirkvi. Práve Peter Mohyla, ktorý to v 17. storočí ruší, dáva množstvo informácií o tom, ako to fungovalo, keď odôvodňuje, že obrad vypúšťa a ruší.“ Nesúhlasíte so slovami politikov KDH, že homosexuálne zväzky by podkopali kresťanskú rodinu? „Nehovorme o podkopávaní tam, kde by sme mali vykopávať. Kniha Petra Mohylu je archeológia. Takéto zväzky sa požehnávali v modlitbovom prostredí, v cirkvi. Nehovorí sa o tom, že by ich uznával štát a spoločnosť. Napokon, ak stále hovoríme o ekumenizme – nemecká evanjelická cirkev požehnáva takéto zväzky už od roku 2000.“ A čo pravoslávna cirkev? „Nie je to dovolené.“ Myslíte si, že keby to bolo možné, homosexuáli by mali záujem dávať sa sobášiť v kostole? „Myslíte, keby tu bolo tolerantné Slovensko?“ Vôbec. „Asi nie. Azda veriaci – skôr áno. Neviem.“ Malo by to teda zmysel? „Verím, že sa to raz stane. Cirkev musí mať prst na pulze doby.“ Chceli by ste byť pri tom? „Rád by som pomohol, aby sa to uskutočnilo.“ Ale načo by im to bolo? „Hoci by im to aj nebolo nanič, bude v tom zahrnutá prinajmenšom spoločenská akceptácia. Ale požehnanie nikdy nie je nanič. Čo všetko cirkev požehnáva! Ak by sme nemali homosexuálov, všetci by sme boli sivší, bez farieb a vôní. Spoločnosť potrebuje homosexuálov. Boh nestvoril čierne a biele. Ale viacodtieňové. Záleží mi na tom, aby tá možnosť vznikla.“ Na čom vám ešte záleží? „Kedysi som bol bojovník a teraz mi záleží na tvorivom a spokojnom živote. Živote plnom porozumenia. S kamarátkou a jej dieťatkom ideme do Prezidentskej záhrady, sedíme na slnku, rozprávame sa. Na tom mi záleží. Záleží mi aj na študentoch.“ Čo by podľa vás mala robiť cirkev, aby cítila pulz doby? „Katolícka teologička Marcella Althaus-Reidová v článku v časopise Concilium píše o teologickej pornografii. Pornos znamená sviňa.“ Porno? „Porno v uchopovaní javov života. Prečo majú byť svinské veci témou cirkvi? Prečo by sa na sexuálne podrobnosti mali spytovať v spovedniciach? Nikdy nepovieme dosť len o láske, o osobách a o Božom obraze. Keď milujeme, všetko menej dôležité a nehodné odpadá.“ Čím sú vám homosexuáli sympatickí? „Tým, čím heterosexuáli. Sú súčasťou jednoty v rozmanitosti.“ Vraveli ste, že ste boli bojovníkom. Už nebojujete? „Už si skôr myslím, že pravda aj sama zvíťazí. Stačí ju odkrývať.“ MARTA FRIŠOVÁ
ANDREA PUKOVÁ

"Nehovorí sa v Starom zákone o kameňovaní homosexuálov?" | Přihlásit/Vytvořit účet | 0 komentáře
Za obsah komentáře zodpovídá jeho autor.

Není povoleno posílat komentáře anonymně, prosím registrijte se

Stránka vygenerována za: 0.19 sekundy