Čoskoro potom vyslal kráľ istého starca pôvodom z Athén donucovať Židov, aby odpadli od otcovských zákonov a neriadili sa Božími príkazmi. 2 Mal tiež znesvätiť jeruzalemský chrám a pomenovať ho menom Zeusa Olympského; a ten na Garizime mal, vzhľadom na povahu tamojších obyvateľov, nazvať menom Zeusa Pohostinného.

3 To bol príval zloby, priťažký a odporný najmä obyčajnému ľudu. 4 Lebo pohania naplnili chrám výstrednosťami a radovánkami, bavili sa tam so smilnicami a vo svätých nádvoriach sa stýkali so ženami, ba vnášali dovnútra aj neslušné veci 5 a obetný oltár napĺňali neprístojnosťami, ktoré zákony nedovoľovali. 6 Nebolo možné svätiť soboty, zachovávať otcovské sviatky; ba nik sa už nesmel ani priznať, že je Židom.

7 Po krutom donucovaní vláčili ich k obeti, ktorá sa konávala každý mesiac na deň kráľových narodenín. Alebo keď bol Dionýzov sviatok, nútili Židov, aby sa zúčastnili na sprievode s brečtanovými vencami. 8 Do susedných gréckych miest tiež došlo nariadenie, a to na popud Ptolemea, aby takisto postupovali proti Židom a donucovali ich obetovať; 9 a takých, ktorí by nechceli prestúpiť na grécke mravy, aby usmrtili. Bolo, pravda, aj vidieť, aká nastala bieda. 10 Tak udali dve ženy, ktoré obrezali svojich synov. Zavesili im nemluvňatá na prsia, verejne ich viedli mestom a potom zhodili z múru. 11 Keď sa zasa iní zhromaždili do najbližších jaskýň, aby tajne svätili sobotu, a udali ich Filipovi, boli upálení, pretože sa vzdali svojej obrany z veľkej úcty pred sviatočným dňom.“

„Očista a posvätenie chrámu." 

 36 Vtedy povedal Júda a jeho bratia: „Hľa, naši nepriatelia sú rozdrvení! Poďme teda, očistime svätyňu a znovu si ju posväťme!“ 37 I zhromaždilo sa všetko vojsko a vystúpili na vrch Sion. 38 Videli spustošenú svätyňu, oltár znesvätený, brány vypálené, v nádvoriach bujnelo krovie ako v lese alebo na horách, komôrky rozbúrané. 39 Roztrhli si odev, žialili veľkým nariekaním a sypali si popol na hlavu. 40 Padli tvárou na zem, zatrúbili na signálových trúbach a volali k nebu.
41 Vtedy Júda určil mužov, ktorí mali bojovať proti tým, čo boli na hrade, kým oni nevyčistia svätyňu. 42 Potom vybral bezúhonných a Zákonu oddaných kňazov, 43 ktorí očistili svätyňu a odniesli kamene (užívané pri modlárstve) na nečisté miesto.44 Ako sa tak radili, čo by mali urobiť so znesväteným oltárom na zápalné obety, 45 prišli na dobré riešenie, (že sa rozhodli) zbúrať ho, aby sa raz nestal predmetom potupy, že ho kedysi znesvätili pohania. Oltár teda zbúrali 46 a kamene uložili na vhodnom mieste chrámového pahorku, pokým nevystúpi prorok a nerozhodne o nich ináč. 47 Potom, podľa predpisu zákona dopravili neokresané kamene a postavili nový oltár podľa predošlého vzoru. 48 Takisto vybudovali svätyňu a posvätili vnútrajšok chrámu a nádvoria. 49 Zhotovili nové sväté nádoby a priniesli do chrámu svietnik, kadidlový oltár a stôl. 50 A tak pálili na oltári kadidlo, zapálili na svietniku lampy a v chráme zažiarilo (svetlo), 51 položili na stôl chleby a zavesili opony, a tak šťastne dokončili celé svoje podujatie. 52 Dvadsiateho piateho dňa deviateho mesiaca, čo je mesiac kislev, stoštyridsiateho oôsmeho roku včasráno vstali 53 a priniesli obetu podľa zákona na novopostavenom oltári na zápalne obety. 54 Práve v ten istý čas, toho istého dňa, keď ho pohania znesvätili, bol znovu vysvätený so spevmi za zvuku citár, hárf a cimbalov. 55 Všetok ľud padol na tvár; klaňali sa a zvelebovali (Boha) na nebi, ktorý im doprial toto šťastie. 56 Osem dní slávili posvätenie oltára. S rozradostnenou mysľou prinášali celostné žertvy a obety vďaky a chvály. 57 Zlatými vencami a štítkami vyzdobili priečelie chrámu; obnovili brány a komôrky a porobili k nim dvere. 58 V ľude zavládla mimoriadne veľká radosť, pretože bola odstránená potupa, (spôsobená) pohanmi.“

To sú krátke ukážky z prvej a druhej knihy Makabejských.

Vždy som si kládol otázku: Prečo Boh dal v prorokovi Danielovi taký veľký priestor, tak nepatrnému kráľovi, ako Antioch IV Epifanés bol? I väčšia časť jedenástej kapitoly proroka Daniela pojednáva práve o ňom.

Vidím odpoveď v tom, že Antioch IV Epifanés má slúžiť ako predobraz budúceho Antikrista a je výstrahou pre tých, ktorí by sa chceli novodobému Antiochovi podvoliť a prijať jeho zákony a náboženské praktiky.

V úvode jedenástej kapitoly proroka Daniela v druhom verši sa hovorí o štyroch kráľoch v Perzii.Štvrtý, viedol vojnu s Gréckom. Ďalej sa hovorí o Alexandrovi Macedonskom, o konci jeho kráľovstva, ktoré bolo rozdelené medzi jeho štyroch vojvodcov.

Od piateho verša až po 20. verš sú opisované vojny medzi Ptojemájovcami na juhu a Seleukovcami na severe.
Od 21 verša až po koniec kapitoly sa píše o Antiochovi Epifanovi a jeho činoch. A myslím, že bude vhodné sa pristaviť pri niektorých veršoch a ukázať na spôsob jeho jednania, aby sme mohli novodobého Antiocha ľahšie demaskovať.
Hneď v 21 verši sa hovorí: “A zase na jeho mieste povstane opovrhnutý človek, na ktorého nedajú slávy kráľovstva, ale príde v pokoji a zmocní sa kráľovstva úlisnosťou.“

Antioch IV. Epifanes bol rukojemníkom v Ríme a na kráľovský stolec mu pomohli, Eumenus a Atalos, susední králi, ktorí mali z jeho moci prospech. História potvrdzuje 21. verš.

„22 A ramená záplavy budú odplavené sťa povodňou spred jeho tvári, a budú skrúšení, áno i knieža zmluvy.“
22.veš je vo význame toho: že bude skrúšené i knieža zmluvy.

Kniežaťom zmluvy nemôže byť nikto iný ako P. J. Kristus. Antioch si dovolil zastaviť ustavičnú obeť a znevážiť chrám. Pri tejto príležitosti mi nedá, aby som nepripomenul výrok Mesiáša v chráme: A Ježiš odpovedal a riekol im: “ Zborte tento chrám, a v troch dňoch ho postavím.“

Pán Ježíš seba považoval za chrám. On je koniec zákona i tou poslednou, a najväčšou obeťou za hriechy ľudí.

„23 Lebo od toho času, ako sa spolčia s ním, bude robiť falošne a príde hore a zmocní sa kráľovstva s malým počtom ľudu.“
V 23 verši sa píše, že bude robiť falošne. Novodobý Antioch Bude konať lživé falošné zázraky /2Tes.2,9/
„28 A navráti sa do svojej zeme s veľkým imaním, a jeho srdce bude proti svätej zmluve, a vykoná a navráti sa do svojej zeme.“

Že jeho srdce bude proti svätej zmluve sa zhoduje s 2Tes. 4. verš, kde sa hovorí,čo bude robiť Antikrist:“ ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa zovie Boh, alebo čomu sa dáva božská česť“.

Verše 30 a 31 sú veľmi dôležité: „ 30 Lebo priplávajú na neho kittejské lode a ochabne a navráti sa a bude sa zlostiť na svätú zmluvu a bude konať. A navráti sa a bude pozorovať na tých, ktorí opustili svätú zmluvu.
31 A budú stáť z jeho strany ramená a poškvrnia svätyňu, pevnosť, a odstránia ustavičnú obeť a dajú na to miesto pustošiacu ohavnosť.“

Tieto verše jasne dokazujú činnosť Antiocha IV. Epifana v Izraeli.

„32 A tých, ktorí sa bezbožne chovajú voči zmluve, zvedie k pokrytectvu lichoteniami. No, ľudia znajúci svojho Boha, sa zmocnia a vykonajú hrdinstvo.“

V druhej polovici 32 verša sa hovorí o Makabejcoch, ktorí sa vzopreli Antichovým praktikám.

A nakoniec porazili Antiochovu armádu.

„33 A rozumní z ľudu dajú rozumieť mnohým, ale budú klesať od meča a od plameňa, v zajatí a v zboji určené dni. „
Antikrist bude tiež prenasledovať a vraždiť ctiteľov Božích. Čo je potvrdené v Zj Jána 13,7: 
„A dalo sa jej , aby bojovala so svätými a premohla ich. A dala sa jej moc nad každým pokolením a nad každým ľudom i jazykom i národom. V tejto 13 kapitole je Antikrist nazvaný šelmou.

„35 A niektorí z tých rozumných klesnú prečistiť medzi nimi sťa ohňom, očistiť ich a zbieliť až do konečného času, lebo to tak potrvá ešte až do určeného času.“

Príchodom Antiocha Epifana do Judska bol každý Žid donútený priznať farbu. Antioch ich nútil prijať helenistické náboženstvo pod hrozbou smrti. Vtedy sa ukázalo, kto je skutočný Žid a kto je iba pokrytcom.

V druhej knihe Makabejských je príbeh siedmich bratov, ktorí dokázali strpieť strašné muky pre vieru svojich otcov. Strašná mučenícka smrť bola pre nich prijateľnejšia, než by zradili svojho Boha a jeho zákony. Je to pre nás dokonalý príklad lásky k Bohu. Je to nasledovania hodný príklad pre nás, ktorí sa dožijeme príchodu novodobého Antiocha, ktorý bude tiež zabíjať skutočných kresťanov čo potvrdzuje i Zjav. Jána 13,15.

„ A bolo jej dané, aby dala ducha obrazu šelmy, aby aj hovoril obraz šelmy, aj aby urobila to, aby všetci, ktorí by sa neklaňali obrazu šelmy, boli pobití.“

Pre povzbudenie mysle, aby sme neklesali vo viere pre súženie, ktoré na nás príde uvádzam celý príbeh siedmych bratov :

„Mučeníctvo siedmich bratov a ich matky. "

 Tiež sa stalo, že bolo zatknutých sedem bratov aj s matkou. Kráľ ich dal trýzniť korbáčmi a remeňmi, aby ich tak donútil požívať nedovolené bravčové mäso.

2 Tu sa jeden z nich ujal slova a v mene ostatných povedal: „O čom nás chceš vyšetrovať a čo sa chceš od nás dozvedieť? Hotoví sme radšej zomrieť, ako prestúpiť otcovské zákony.“ 3 Na to sa kráľ rozzúril a rozkázal rozpáliť panvy a kotly. Len čo boli rozžeravené, 4 okamžite rozkázal tomu, čo hovoril v mene ostatných, vyrezať jazyk a na spôsob Skýtov stiahnuť mu kožu z hlavy a poodtínať ruky i nohy. A ostatní bratia aj s matkou sa museli na to pozerať. 5 Keď už bol celkom znetvorený, dal ho ešte živého priniesť na ohnište a smažiť na pekáči. Kým sa šírila tuhá para z pekáča, vzájomne sa s matkou povzbudzovali, aby statočne zomreli. 6 Hovorili: „Pán, Boh, to vidí a istotne sa zmiluje nad nami, ako to zreteľne vyjadril Mojžiš vo svojej karhavej piesni, kde hovorí: „Zmiluje sa nad svojimi služobníkmi.“ 7 Keď prvý tým spôsobom dokonal, priviedli druhého na potupné týranie. Stiahli mu z hlavy kožu aj s vlasmi a pýtali sa ho, či bude jesť, prv než by ho na tele úd po úde mučili. 8 On však odpovedal materinskou rečou a zvolal: „Nie.“ Preto aj tento rad radom podstúpil také muky ako prvý. 9 Keď už dodychoval, zvolal: „Ty zlostník, odstraňuješ nás síce z časného života, ale Pán všehomíra, pre ktorého zákony zomierame vzkriesi nás pre večný život.“¨10 Po ňom sa tretí stal predmetom posmechu. Keď žiadali od neho jazyk, rýchlo ho vyplazil, potom smelo vystrel ruky 11 a statočne povedal: „Z neba som ich dostal, ale pre (Božie) zákony ich nepokladám za nič, lebo sa nádejam, že ich opäť dostanem od neho.“ 12 I zarazil sa kráľ aj so svojou družinou nad mladíkovou srdnatosťou, že za nič nepokladal muky. 13 Keď tak dokonal, zohavili aj štvrtého tými istými mukami. 14 Krátko pred skonom takto hovoril: „Pod ľudským násilím spokojne zomiera ten, komu Boh vlieva nádej, že ho opäť vzkriesi. Ale pre teba niet vzkriesenia k životu.“ 15 A hneď priviedli piateho a zohavili ho. On však pozrel na neho a povedal: 16 „Máš síce moc nad ľuďmi a robíš si, čo chceš, hoci si smrteľný, ale nenazdávaj sa, že Boh opustil náš národ. 17 Len pozhovej a uvidíš jeho veľkú moc a ako potrápi teba i tvoje potomstvo!“ 18 Po ňom priviedli šiesteho. Keď už zomieral, povedal: „Nemýľ sa zbytočne! My toto trpíme za seba, lebo sme sa prehrešili proti svojmu Bohu. Preto prišla aj táto hrôza. 19 Nemysli si však, že ti to prejde bez trestu, keď si sa odvážil bojovať proti Bohu!“ 20 Nezvyčajne vzácna a hodná obdivu i slávnej pamiatky je však ich matka. Veď v jedinom dni videla zomierať sedem svojich synov! Ale znášala to vyrovnane, lebo jej myseľ bola posilňovaná nádejou v Pána. 21 Naplnená šľachetným zmýšľaním povzbudzovala každého z nich v materinskej reči. Svoju ženskú myseľ upevňovala mužskou odvahou 22 a povedala im: „Neviem, ako ste povstali v mojom lone; ja som vám nedarovala ani dych, ani život, ba ani údy som umele neusporadovala na vytvorenie každého z vás. 23 Preto Stvoriteľ sveta, ktorý spôsobuje vznik človeka a vytvára bytie všetkých vecí, opäť vám dá dych i život zo svojho milosrdenstva, ako si vy teraz neceníte seba samých pre jeho zákony.“ 24 Antiochus však, ktorý si namýšľal, že ním opovrhuje, a podľa hlasu ju upodozrieval, že ho tupí, nielenže chcel slovami prehovoriť aspoň toho najmladšieho, ale aj prísažne ho ubezpečoval, že ho obohatí, že mu pripraví šťastie, ba dokonca že ho urobí svojím dôverníkom a dá mu všetko potrebné, ak odpadne od otcovských zákonov. 25 Ale mladík sa nechcel nijako dať na to nachytať. Preto si kráľ predvolal matku a naliehal na ňu, aby radila chlapcovi, žeby sa (hľadel) zachrániť. 26 Keď ju dlho nahováral, vyhlásila, že prehovorí svojho syna. 27 Naklonila sa teda k nemu a na posmech ukrutnému tyranovi vravela materinskou rečou: „Syn môj, zmiluj sa nado mnou, ktorá som ťa deväť mesiacov v živote nosila, tri roky nadájala, živila som ťa a starostlivou opaterou priviedla až do tohto veku. 28 Prosím ťa, dieťa moje, pozri na nebo a na zem, všimni si všetko, čo je na nich, a poznáš, že Boh ich stvoril z ničoho a že ľudské pokolenie takisto povstalo. 29 Neboj sa tohto kata, ale ukáž, že si hoden svojich bratov! Podstúp smrť, aby som ťa opäť získala aj s tvojimi bratmi v deň onoho zmilovania.“ 30 Kým ona ešte takto vravela, mladík prehovoril: „Na koho čakáte? Neposlúchnem kráľov rozkaz; poslúcham príkaz Zákona, ktorý dostali naši otcovia skrze Mojžiša. 31 Ale ty, ktorý vymýšľaš všetku zlobu proti Židom, neunikneš Božím rukám. 32 My totiž trpíme pre svoje hriechy. 33 Hoc sa aj živý Boh zakrátko na nás hnevá, aby nás pokarhal a potrestal, ale opäť sa zmieri so svojimi služobníkmi. 34 Ty bezbožník, najničomnejší zo všetkých ľudí, ktorý dvíhaš ruku na jeho sluhov, nevypínaj sa zbytočne vo svojej pýche a v neistých nádejach. 35 Ešte si neušiel súdu všemohúceho a vševidiaceho Boha. 36 Naši bratia si síce vytrpeli krátke súženie, ale teraz sú účastní na živote večnom, zmluvou od Boha sľúbenom. Ty si však pri Božom súde odnesieš spravodlivé tresty za svoju nadutosť. 37 Ako moji bratia, tak i ja vydávam (na mučenie) svoje telo i dušu za otcovské zákony a vzývam Boha, aby bol skoro milostivý národu, a ty aby si bol mukami a trestom donútený vyznať, že on jediný je Boh; 38 na mne však a na mojich bratoch aby prestal hnev Všemohúceho, ktorý spravodlivo zastihol celý náš národ.“ 39 Vtedy sa kráľ rozhneval a ešte ukrutnejšie zúril proti tomuto než proti ostatným, lebo ťažko niesol jeho posmešné reči. 40 Nepoškvrnený a s plnou nádejou v Pána skončil aj tento svoj život. 41 Naposledy, po synoch, dokonala aj matka. 42 Toľko stačí povedať o obetách a nesmiernych mukách.“

To isté urobí aj Antikrist, zavedie univerzálne falošné náboženstvo, a ,kto ho odmietne prijať, bude potrestaný smrťou. Každý kresťan,ktorý sa dožie týchto udalostí, bude musieť v tejto skúške ukázať, či je skutočný kresťan alebo falošný. Tu je vhodné uviesť povzbudzujúce slová z Písma:

Marek 8:35 “ Lebo ktokoľvek by chcel zachrániť svoju dušu, stratí ju, a kto by stratil svoju dušu pre mňa a pre evanjelium, ten ju zachráni.
36 Lebo čo osoží človekovi, keby získal čo hneď i celý svet a svoju dušu utratil?
37 Lebo veď aké výmenné dá človek za svoju dušu?
38 Lebo ktokoľvek by sa hanbil za mňa a za moje slová v tomto pokolení cudzoložnom a hriešnom, za toho sa bude aj Syn človeka hanbiť, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.“


Dan.11,36 „ A rečený kráľ bude robiť podľa svojej vôle a bude sa povyšovať a zvelebovať nad každého boha, i proti silnému Bohu bohov bude hovoriť podivné veci, a šťastne sa mu bude vodiť, dokiaľ sa nedovŕši zúrivý hnev, lebo to, čo je určené, sa vykoná.“

Hneď na začiatku 36. verša sa hovorí, že sa bude povyšovať nad každého Boha. O pýche diablovej sa píše v 14. kapitole proroka Izaiáša a 28. kapitole proroka Ezechiela. Jeho pýcha mala za následok jeho pád. Všetci diabloví služobníci sú charakteristickí touto vlastnosťou, z ktorej pochádza všetko zlo sveta. Antioch je dokonalá ukážka ľudskej pýchy. Antikrist sa podľa tejto vlastnosti bude dať odhaliť, lebo je o ňom napísané v 2Tes. 2 kap. V štvrtom verši následovné: „ ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa povie Boh alebo čomu sa dáva božská česť, takže sa posadí do chrámu Božieho ako Boh a bude sa vydávať za Boha.“

Dan.11,37 “ Nebude dbať o bohov svojich otcov ani o pôvab žien, ani o žiadneho boha nebude dbať, lebo sa bude zvelebovať nad to nado všetko.“
Ako dokonale súhlasí tento verš s 2Tes.2,4

Dan.11,38 „ Ale na to miesto bude ctiť boha pevnosti a boha, ktorého neznali jeho otcovia, bude ctiť zlatom a striebrom, drahými kameňmi a inými drahocennosťami.“

Dan.11,39 „A narobí hradieb pevností s cudzím bohom. Toho, kto ho uzná, obdarí veľkou slávou, a takým dá, aby panovali nad mnohými, a za odmenu im rozdelí zem.“

V histórii sa už vyskytol podobný zločinec, Adolf Hitler; ktorý nemal ešte vyhratú vojnu, a už rozdeľoval svojim veliteľom miestodržiteľske miesta v niektorých obsadených štátoch Európy.
Myslím,že Hitler má veľa spoločných vlastností s Antiochom Epifanom.Osobne som presvedčený,že obaja boli riadení samotným Diablom.Predsa nie je možné ,aby nejaký kaprál dokázal zmanipulovať 98% Nemeckého národa, bez diablovej pomoci.Dá sa to potvrdiť, aj známym faktom ,že Fuhrer bol okultista.Je pre mňa nepochopiteľné,že vo voľbách tesne pred vojnou, /1936/ volilo Hitlera 98% Nemcov.Z toho 30% boli katolíci.Neviem koľko bolo protestantov.Pritom, ale všetci dobre vedeli, aké sú Hitlerove ciele a praktiky.

Každý Nemecký občan, musel Fuhrerovi prisahať vernosť.Našlo sa len 700 skutočných kresťanov,ktorí prekonali s pomocou Božou strach zo smrti, a odmietli zložiť takúto prísahu.Odmietli vymeniť Syna Božieho, za syna diablovho. Všetkých 700 poslali do koncentračných táborov. Pri tejto príležitosti, vzdávam česť mučenníkom ,ktorí sa báli zradiť nášho Pána a Spasiteľa.

Nie je možné slúžiť dvom pánom.Keď sa Eliáš modlil Bohu :hovoril,že zostal iba sám prorokom Božím. Božia odpoveď v ep. Rim.11,4 znela:“ Zanechal som si sedem tisíc mužov, ktorí nesklonili kolena modle Bálov.“

Dan.11,40 „ A v tom čase, keď tomu bude mať byť koniec, podŕga sa s ním kráľ juhu. A kráľ severu príde na neho ako víchrica s vozmi a s jazdcami a s mnohými loďami a príde do zemí, zaplaví a prejde.“

Dan.11,41 „Potom príde do Krásnej zeme, a mnohé zeme klesnú, ale títo uniknú z jeho ruky: Edom a Moáb a prvotina synov Ammonových.“

Dan.11,42 „ A vystrie svoju ruku na zeme, a Egyptská zem neunikne.
To, že Antiochovi sa podarilo poraziť celý Egypt mimo Alexandrie je historicky známy fakt.“

Dan.11,43 „ A bude vládnuť nad pokladmi zlata a striebra a nad všetkými drahocennosťami Egypta. A budú ho sledovať Lýbovia i Ethiopi.“

Dan..11,44 „Ale ho predesia zvesti od východu a od severu, preto vyjde vo veľkom hneve, aby zahladil a zničil mnohých.
A postaví stany svojho paláca medzi moriami a medzi vrchom krásy svätosti. Potom príde k svojmu koncu a nebude mať spomocníka.“

V poslednej vete 44. verša sa hovorí, ako Antioch IV Epifanes príde k svojmu koncu. Keď sa Antioch dozvedel, že Makabejci porazili jeho vojsko. Tak sa vyhrážal, že: „Z Jeruzalema urobím židovský cintorín, keď ta prídem.“/2Mak./
A ja uvádzam odstavec z 2. Knihy Makabejských, kde je opísaná jeho nemoc a jeho strašná smrť.

„Nemoc Antiocha Epifanesa. - 5 Ale vševidiaci Pán, Boh Izraela, zasiahol ho nevyhojiteľnou a neviditeľnou ranou. Len čo vypovedal svoju vyhrážku, pochytila ho ukrutná bolesť čriev a hrozné vnútorné muky. 6 A celkom spravodlivo sa tak stalo, lebo sám týral vnútro iných mnohými novými mukami. Ale zo svojej pýchy ani tak nepopustil. 7 Ba úplne preniknutý nadutosťou sršal z neho ako oheň hnev proti Židom. A rozkázal popohnať ešte väčším cvalom. Tak sa stalo, že v šialenom behu vypadol z voza a pri páde utrpel taký náraz, že si povykrúcal všetky údy. 8 Ten, ktorý sa vo svojej nadľudskej namyslenosti nazdával, že môže rozkazovať morským vlnám, a ktorý si myslel, že na vážkach odváži najvyššie vrchy, bol zrazený k zemi, takže ho museli odniesť na nosidlách. Tým sa stal zjavným dôkazom Božej moci. 9 Ba z bezbožníkovho tela sa až tak sypali červy a jeho mäso sa už zaživa rozpadávalo za hrozných bolestí. Zápach z jeho rozkladu zaľahol na všetko vojsko v tábore. 10 Toho, čo sa len krátko predtým nazdával, že dosiahne nebeské hviezdy, nemohol nik vydržať pre neznesiteľný zápach. 11 Konečne sa začal pod ťarchou súženia mierniť vo svojej prepiatej pýche a pod Božím bičom vstupovať do seba, lebo bolesti sa každým okamihom stupňovali. 12 A keď už ani sám nemohol zniesť svoj zápach, vyslovil sa takto: „Je spravodlivé byť poddaným Bohu a smrteľník nech si spupne nenamýšľa, že je rovný Bohu.“ 13 I modlil sa ten ničomník k Pánovi, ktorý sa už nemal nad ním zmilovať, a sľuboval, 14 že zabezpečí slobodu svätému mestu, ku ktorému sa ponáhľal dostať, aby ho zrovnal so zemou a obrátil na cintorín; 15 a že všetkých Židov, ktorých si zaumienil spolu aj s ich deťmi pohodiť (za pokrm) dravým vtákom a divým zverom, nakoľko vraj nie sú hodní ani pohrebu, zrovnoprávni s Aténčanmi; 16 a tiež si zaumienil ozdobiť svätý chrám, ktorý predtým olúpil, nádhernými darmi a chcel mnohonásobne doplniť všetky sväté nádoby, ba z vlastných dôchodkov mienil hradiť aj výlohy spojené s obetami, 17 okrem toho sa chcel stať Židom a pochodiť celý obývaný svet, aby ohlasoval Božiu moc.“

Tento strašný koniec Antiocha IV Epifana by mal byť varovaním každému, kto by sa chcel stavať proti Bohu, pre tých, čo by chceli páchať neprávosť voči skutočným ctiteľom Božím.

V Starom zákone je viac ako tristo proroctiev na P. J. Krista., že sa narodí z panny, že Ho ukrižujú aj keď v čase napísania 22. žalmu v Izraeli takýto spôsob popravy nepoznali.

Že si o jeho rúcho budú hádzať los, že jeho bratia ho neuznajú, že bude ukrižovaný spolu
so zločincami, že jeho hrob bude s bohatým, že bude trpieť za naše prestúpenia atď.

A ja sa pýtam? Ako Židia študovali proroctvá Starého zákona, keď v Sk.ap. je uvedené, že po jeho smrti sa okolo apoštolov zhromaždilo len 120 duší.

Pre väčšinu Židov sa stalo tragédiou, že nepoznali proroctvá o Mesiášovi, a preto opovrhli svojim Spasiteľom.
Podobná situácia sa črtá i v dnešnej dobe, keď pozorujem katastrofálnu neznalosť proroctiev o príchode falošného krista a mnohým kresťanom sa táto neznalosť stane tiež osudnou, pretože nebudú vedieť odhaliť falošného krista.

Preto som sa z milosti Božej pokúsil týmto spisom trochu prispieť do objasnenia tejto
problematiky. Lebo som presvedčený, že čím toho kresťan menej vie, tým sa stáva ľahšou korisťou toho zlostníka./1Petr.5,8/

Poznámka autora: Z apokryfných kníh nemôžu brať kresťania vieroučné závery preto; že nie sú napísané pod vplyvom Ducha Božieho. Avšak ako historické knihy je možné ich akceptovať, ak sa zhodujú so svetovou historiou.