poslal Nepřihlášený Film Dušana Hudce Miluj bližného svojho provázel na Slovensku skandál kolem zákazu jeho uvedení. Pojednává o událostech v Topoľčanech během 2. světové války i po ní. Ukazuje lidskou lhostejnost, pokrytectví, které v té době dosáhly obludných rozměrů. Nenávist k Židům totiž neskončila zároveň s obdobím holokaustu.
Ten príbeh slovenského holokaustu na miestnej úrovni autor ironicky otvára v znamení biblického prikázania, rovnako židovského ako kresťanského, aby ho uzavrel mrazivým záverečným konštatovaním -- pred vojnou žilo v Topoľčanoch okolo 3.200 Židov, koncentráky z nich pohltili asi tri štvrtiny, prežilo a vrátilo sa čosi nad 550, a teraz tam nebýva už ani jeden.
Takže čo sa nepodarilo Slovenskému štátu na čele s katolíckym kňazom, podarilo sa povojnovému pogromu, motivovanému zjavne v prvom rade sklamaním arizátorov. Akurát ten môj sa musel vrátiť, opakuje sa ako refrén v spracúvaní tohto motívu v memoároch, beletrii, filme, dráme. Hudec však nakrútil dokumentárny film, takže ten motív mu iba prebleskuje, autor ho nerozvíja, o to jednoznačnejšie sú však závery na strane obetí -- nebude mi lepšie inde, kde ma budú brať ako človeka, nie ako žida? Aj toto iba prebleskne, ale výsledok hovorí za všetko -- ani jeden v tom prostredí neostal.
Vo veľkonemeckej ríši obce súťažili o titul judenfrei, teda odžidovčená. Týmto titulom sa náležite hrdili a iste im z neho plynuli aj výhody. Koľko obcí sa naň zmohlo, neviem. Topoľčany sa k nemu po vojne však dopracovali takrečeno suchou cestou -- jednodňový pogromček v podmienkach už oslobodenej republiky ľuďom, ktorí mali za sebou čerstvú skúsenosť koncentrákov, stačil. Najmä keď ho neniesli iba miestni obyvatelia, ale sa doň s elánom zapojili aj vojaci, ktorí ho mali zastaviť, takže súdy nevítanú miestnu povojnovú dohru holokaustu radšej zamietli pod koberec. Komu by sa v takých podmienkach chcelo čakať na prípadnú ďalšiu nádielku? Pričom Topoľčany iste boli iba tou povestnou špičkou ľadovca, lebo návrat nežiadúcich musel vyvolávať všade, kde sa arizovalo, obdobné nálady, ibaže inde nedošlo až k výbuchu.
