poslal Serafim Od 27. do 28. februára sa vo Vatikáne uskutočnila Medzinárodná konferencia na tému ľudského embrya. Slovensko na nej zastupoval páter Ján Ďačok, provinciál Spoločnosti Ježišovej na Slovensku a člen korešpondent Pápežskej akadémie pre život. Pozvali sme ho k nášmu mikrofónu a opýtali sa ho, aké nové poznatky má ľudstvo v súčasnosti o ľudskom zárodku.
Ako je známe, v každej vedeckej disciplíne pribúdajú nové poznatky. Zaiste to platí aj o tých vedách, ktoré sa zaoberajú ľudským zárodkom?
Áno, máte pravdu. Na tomto medzinárodnom kongrese odzneli veľmi zaujímavé prednášky. Niektoré z nich poukázali na zložité procesy, ktoré sa odohrávajú pri stretnutí dvoch pohlavných buniek. Osobne ma mimoriadne zaujali tie informácie, ktoré súvisia s „rozhovorom“ medzi matkou a zárodkom, a to ešte v čase pred zahniezdením sa zárodku do sliznice maternice. Isteže, netreba tu myslieť na rozhovor v bežnom zmysle slova – teda prostredníctvom slov. Ale je to rozhovor prostredníctvom osobitných látok, ktoré vylučuje zárodok, ale aj organizmus matky. Treba povedať, že k oplodneniu ženského vajíčka zvyčajne dochádza na začiatku vajíčkovodu. Oplodnené vajíčko – čo je už ľudský jedinec – sa postupne posúva dutinou vajíčkovodu a postupne sa delí. Presun oplodneného vajíčka od ústia vajíčkovodu do dutiny maternice trvá asi 5 dní. Počas tohto presunu zárodok produkuje – vylučuje hormóny a niektoré osobitné bielkoviny, ktoré zabezpečujú „rozhovor“ medzi ním a matkou. Výstelka vajíčkovodu však tiež produkuje alebo vytvára niektoré látky – a to predovšetkým rastový hormón –, ktoré podporujú rast zárodku. Takisto aj sliznica maternice vytvára niektoré faktory, ktoré vplývajú na zárodok: podporujú jeho rast a zahniezdenie sa v maternici. Ľudský zárodok na 5. – 6. deň od oplodnenia prechádza štádiom, ktoré sa označuje ako blastocysta. V tom čase má už okolo 120 až 150 buniek. Keď si uvedomíme, že je to ľudský jedinec, ktorý začal existovať iba pred 5 – 6 dňami, tak to znamená, že prechádza veľmi intenzívnym rastom a rozvojom. A to sa všetko deje ešte pred zahniezdením sa zárodku v stene maternice, kde ten vývoj ďalej veľmi rýchlo pokračuje.
Jednoducho povedané: medzi matkou a počatým ľudským jedincom – teda jej dieťaťom – už od prvých dní sa rozvíja intenzívny rozhovor. Tento rozhovor sa uskutočňuje prostredníctvom chemických látok (rastové faktory, inzulín, glykoproteíny, cytokíny, integriny, kadheriny, interleukíny a mnohé iné), ktoré sú veľmi dôležité pre rast zárodku, jeho pohyb a zahniezdenie sa vo výstelke maternice. Jednou z takých dôležitých látok je mucín – je to biekovina, ktorú vylučuje niekoľkodňový zárodok. Táto bielkovina spôsobuje zmenu hlienu, ktorý je na povrchu maternice a umožňuje kontakt medzi povrchom zárodku a povrchom maternice. Bez tohto faktora by sa oplodnené vajíčko nemohlo zachytiť na stene maternice, a tak by vlastne došlo k potratu po prvých dňoch života určitého zárodku. Čiže vidíte, aké je to všetko komplikované, a to sme ešte iba v prvých dňoch existencie ľudského jedinca.
Keď to všetko zjednodušíme, možno povedať: Nie je také jednoduché otehotnieť. Ľudský život už od počiatku môže byť ohrozovaný rôznymi faktormi, bez ktorých zárodok nemôže rásť a ďalej sa vyvíjať. A ďalej: zloženie každého zárodku a jeho vzťahy s organizmom matky už od prvých dní sú veľmi komplikované. To poukazuje na múdrosť toho, od ktorého to všetko pochádza. Teda aj štúdiom počiatkov každého ľudského jedinca môžeme nepriamo usudzovať na krásu a majestát Boha Stvoriteľa.
Spomínaný medzinárodný kongres mal tri hlavné časti: biologickú, antropologickú a etickú. Ako by sa dali stručne charakterizovať všetky tieto tri oblasti?
Veľmi stručne možno povedať, že každá z týchto častí potvrdila, že ľudský zárodok – čiže nová ľudská bytosť, nový jedinec, nový človek – je ľudská osoba už od prvých okamihov svojho života. Biológia nám hovorí, že nový jedinec vzniká v okamihu oplodnenia – teda v okamihu spojenia dvoch pohlavných buniek. Prvé bunkové delenie nastáva už o 24 až 30 hodín po oplodnení. Keď má vhodné podmienky, jeho vývoj potom už len ďalej pokračuje.
Antropológia nám hovorí, že ľudský jedinec je ľudský už od svojho začiatku a nemôže sa ním stať až neskôr. Napr. že je to iba akýsi „zhluk buniek“ alebo „biologický materiál“, ktorý má možnosť stať sa ľudským jedincom. Nie, ľudský zárodok je ľudská bytosť, a to už od oplodnenia.
Etika nás učí, že nemožno konať niečo vtedy, keď máme pochybnosti, že by sme svojím konaním ublížili niekomu inému. Aj voči ľudskému zárodku nemožno konať nič také, čo by ho mohlo poškodiť alebo ho zničiť. Ľudský zárodok – ako aj každá iná ľudská bytosť – má neodňateľné právo na život a na rešpektovanie jeho dôstojnosti.
Na kongrese sa hovorilo aj o predimplantačnej diagnostike – teda o diagnostike pred prenesením do maternice a o diagnostike pred narodením.
O tejto problematike prednášal prof. Bellieni, špecialista na novorodenecké obdobie zo Sieny. Predimplantačná diagnostika súvisí s umelým oplodnením – teda oplodnením v skúmavke. Z ľudského zárodku, ktoré je v štádiu dvoch – troch dní, sa odoberie jedna alebo dve bunky. V týchto bunkách sa zisťuje prítomnosť nejakej genetickej choroby. Keď sa nejaká choroba potvrdí, taký zárodok sa potom neprenesie do dutiny maternice – lebo sa považuje za nevhodný. Zvyčajne sa zničí, lebo rodičia chcú mať iba zdravé dieťa. Ide tu vlastne o zničenie ľudskej bytosti, ktorá už začala svoju existenciu. Prof. Bellieni poukázal na to, že niekedy treba preniesť do maternice až 33 zárodkov, aby sa uchytilo jedno. Podľa jednej štúdie na to, aby sa dosiahol pôrod 10 detí, počatých v skúmavke, bolo treba „pripraviť“ – či „vyrobiť“ až okolo 690 ľudských zárodkov. To poukazuje na surový prístup a na diskrimináciu voči tým jedincom, ktorí sú bezbranní.
Treba aj povedať, že pri zisťovaní genetických ochorení je 60- až 75-percentná úspešnosť. To znamená, že vyšetrovacie metódy majú ešte veľké rezervy a na 100 percent nemôžu zistiť alebo vylúčiť nejaké genetické ochorenie. Okrem toho existujú aj tzv. falošne pozitívne výsledky a ich výskyt sa pohybuje okolo 3 – 6 percent. To znamená, že výsledok je taký, akoby išlo o nejaké ochorenie, ale daný jedinec je zdravý. V mnohých krajinách sa robí tzv. amniocentéza – je to vyšetrenie, pri ktorom sa odoberie plodová voda a tá sa potom vyšetruje. Napr. v Taliansku sa ročne robí asi 100.000 takých vyšetrení a okolo 300 až 500 ľudských zárodkov sa potratí v dôsledku falošne pozitívnych výsledkov.
Čo na záver?
Čím ďalej, tým viac rastie „mentalita zdravia“, „mentalita úspechu“, „mentalita odmietania choroby za každú cenu“. Platí to aj pre ľudský zárodok: ten sa chce zo strany rodičov a spoločnosti iba vtedy, keď je „zdravý“ a „chcený“. Prípadne postihnutý zárodok sa odmieta, lebo on je „vinný“. Proti ľudskému zárodku sa vedie sústredený a sofistikovaný boj, ktorý už trvá viac ako 30 rokov. Keď je potrat dovolený, ľudský zárodok nemá takmer žiadnu cenu – ako tvrdia niektorí. A preto ľudský zárodok – teda počínajúci ľudský život – potrebuje ochrancov, ktorí budú odvážni na všetkých úrovniach (počnúc rodinami a končiac parlamentami). Inými slovami: ľudský zárodok potrebuje ochrancov, ktorí odhalia všetky bludy ohľadom začínajúceho sa života. Boh je na strane života. Sám Boh v osobe Ježiša Krista neváhal prijať aj utrpenie. A preto každý veriaci človek si má uvedomiť, že v zápase o život nie je sám, že je s ním Boh, ktorý je zárukou pravdy, sily a nádeje v zápase proti Zlému.
(VR, 040306, lm)
Viz: http://www.oecumene.radiovaticana.org/SLO/Articolo.asp?c=69035
