Tip na Vánoční dárek:

Recenze
Obsah
OBJEDNAT

Hudební portál
GRANO MUSICALIS
mp3 zdarma

Velký pátek

Vzkříšení

Když je skutečný křesťan ministrem vnitra Nebude zde řeč o českém ministrovi vnitra za ČSSD Bublanovi, který je odpadlíkem od křesťanské víry a bývalým známým katolickým knězem z Třebíčska. Zde jsou odpovědi bývalého slovenského ministra vnitra Vladimíra Palka, který je skutečným křesťanem.     Denník SME nedávno položil otáznik nad trestom desať rokov väzenia pre 18-ročného kriminálnika, ktorý dvakrát ukradol bicykel a dvakrát sa dopustil ozbrojeného prepadnutia benzínovej pumpy. Rovnaký otáznik položil i Kornel Földvári v článku "Bude sa aj upaľovať?" (SME, 22.4.). Dovoľte niekoľko poznámok.   1. Poukazovať na rozpor medzi desiatimi rokmi pre nášho lupiča a osem a pol roka pre vraha v inom prípade je neseriózne a senzáciechtivé, ak sa zamlčiava (a zamlčiava sa to), že tieto trestné činy sa stali v rôznych obdobiach, kedy platili rôzne trestné kódexy. Vražda bola posudzovaná podľa starého benevolentného kódexu, činy nášho lupiča podľa nového prísnejšieho. Ak sa niekto dopustí vraždy dnes, dostane podstatne viac. Čo chcú kritickí porovnávači vlastne povedať? Že treba zaviesť princíp retroaktivity? Alebo chcú povedať, že ak raz boli nízke tresty, tak majú byť nízke naveky? Asi chcú len senzáciu i tam, kde jej niet.   2. Samozrejme, že trest desať rokov neznamená, že náš lupič bude desať rokov vo väzení. Skoro nikto nie je vo väzení toľko rokov, koľko mu súd vymeria pri odsúdení. Po odpykaní dvoch tretín trestu, ak sa bude správať slušne, môže požiadať o prepustenie. Prax je taká, že súd ho prepustí. To znamená, že náš lupič bude zhruba po šesť a tri štvrte roku na slobode a bude mať užitočnú skúsenosť, že prepadávať ľudí s nožom sa nevypláca.  

3. Krádeže dvoch bicyklov nie sú v tomto prípade podstatné, ale nedá mi nevyjadriť sa k tvrdeniu K. Földváriho, že tieto krádeže sú len humorný folklór. Znamená to, že v našej krajine trestáme humorný folklór? Má policajt vytknúť občanovi oznamujúcemu krádež nedostatok zmyslu pre humor? Má minister vnútra pri výročných správach v parlamente skomentovať tých niekoľko desaťtisíc krádeží ročne ako výbuch nespútaného ľudového veselia? Pripúšťam, že zlodejovi to môže byť smiešne. Tamten trpák poctivý musí robiť, aby mal, a ja mám aj bez roboty. Áno, preňho je to folklór. Ale keď poctivo pracujete a kúpite dieťaťu bicykel a niekto vám ho ukradne, rozosmeje vás to? A najmä keď nie ste bohatý? Drvivá väčšina okradnutých ľudí nie sú bohatí ľudia. 4. Krádež bicykla ako humorný folklór bol iba jedným z prípadov, kedy spisovateľ Kornel Földvári hreší proti slovenskému jazyku používaním nie najvýstižnejších prirovnaní. Ten, kto vám priloží nôž na krk a pýta peniaze, nie je "ľudské mláďa", ale nebezpečný zločinec. Zavrieť ho do väzenia nie je jeho "likvidácia", ale stopercentne účinné opatrenie na ochranu nevinných ľudí pred násilím. A koľkých ozbrojených prepadnutí by sa musel dotyčný dopustiť, aby sme ho mohli považovať za zločinca a nie za "nerozumného sopliaka"? Ja hovorím, že dve stačia a na tretie, štvrté vari čakať nemusíme. 5. Áno, náš lupič je mladý. Treba vedieť, že väčšina prvolupičov sú ľudia okolo dvadsať rokov, mnohí pod dvadsať a máme aj štrnásť, pätnásťročných vrahov. Sú v stredoškolských či učňovských laviciach, iní mladí ľudia, ich rovesníci sa ich boja alebo sú priamo ich obeťami, učitelia sú z nich zúfalí. A koho to zaujíma? Mňa áno. To sú tí, o ktorých sa nehovorí. Obete trestných činov. Som bezvýhradne na ich strane. 6. Všetci tí nevinne zbití, okradnutí, prepadnutí, zranení, znásilnené, zavraždení a všetci ich príbuzní, deti, rodičia, súrodenci, priatelia. Poviem Vám ich príbeh. Jedného dňa sa nič netušiaci stanú obeťou násilia. Sú ponížení a bezmocní. Mnohí si to budú pamätať celý život. Hľadajú spravodlivosť. Čakajú ju od štátu. Veď na to tu je, aby ich chránil. Vypovedajú na polícii. A potom ... tá hrôza ... narazia na mľandravosť štátu. A ak sledujú túto diskusiu, ešte aby sa cítili na obtiaž. A pýtajú sa, komu záleží na ich bezpečí. Toto sú tí skutoční slabí a ponížení, ich, nie delikventov, sa má zastať skutočne humánna spoločnosť. 7. K humanite. Ak niekto sympatizuje s naším lupičom, mám preňho niekoľko rád bez akejkoľvek irónie. Ak je kresťan, môže sa zaňho pomodliť. Môže ho vo väzení navštíviť. Môže ho nejako obdarovať. Nech však nepestuje svoju humanitu na cudzí účet. Na účet všetkých obetí i potenciálnych obetí násilia. Slušní ľudia majú právo na ochranu svojho bezpečia zo strany štátu. 8. Ku kresťanstvu. Ježiš Kristus nehlásal amnestiu pre násilníkov, nerobil kampaň za humanizáciu väzenstva. Odpustil lotrovi na kríži a prisľúbil mu raj vtedy, keď sa lotor na kríži kajal a priznal, že on na rozdiel od Ježiša bol potrestaný zaslúžene. Lebo ono to tak býva, že pokánie ako predpoklad odpustenia prichádza až po absolvovaní trestu. Zmysel pre odpúšťanie nie hriechu, ale trestu násilníkovi, konkrétne Barabášovi, preukázali skôr Ježišovi oponenti. 9. Že represia nefunguje? To by sme mohli tvrdiť, keby násilie stúpalo. Našťastie klesá. Násilná kriminalita ako celok klesá už štyri roky. Počet vrážd dosiahol už v roku 2004 historické minimum v ponovembrovej ére a v roku 2005 klesol ešte viac. V roku 2005 sa podarilo zvrátiť dlhoročný nárast počtu lúpeží. 10. Všetci sa zhodneme v tom, že najlepšie by bolo, keby nebolo ani utrpenia obetí, ani mladých ľudí vo väzení. Lenže win-win metóda na dosiahnutie takého stavu neexistuje. Musíme sa rozhodnúť. Alebo pôjdu násilníci do väzenia na dlhšie a obete budú vedieť, že štát sa o ich bezpečie stará, alebo sa budú tisíce násilníkov vracať na slobodu skôr a odnesú si to obete. Na čej strane sme? Ja som bezvýhradne na strane obetí. A Vy? Vladimír Palko (bývalý minister vnútra, podpredseda KDH, článok je písaný pre Pravé Spektrum) 04-05-2006