poslal Nepřihlášený ZÁŽITKOVOSŤ A
VIERA V KRISTA
Alebo žitie vierou
„Keď Herodes uzrel
Ježiša,veľmi sa zaradoval;lebo už dávno chcel Ho vidieť,
pretože počul o Ňom a úfal sa, že uvidí nejaký
div od Neho“. Ev.L 23,8
„Potom vošiel(Ježiš)
do Jericha a prechádzal cezeň. A hľa, muž menom Zacheus,
ktorý bol nad colníkmi a bol bohatý,žiadal si
vidieť Ježiša,ktorý to je. Ale nemohol pre zástup,
lebo bol malej postavy.“ Ev.L 19,3
Prvý text z
Lukášovho evanjelia nám hovorí o kráľovi
Herodesovi o jeho veľkej radosti zo stretnutia s Ježišom. Nejde
tu o pravú radosť, ale o chvíľkovi stav potešenia,
že je pred neho predvedený niekto, o kom sa veľa hovorí.
Obyčajný ľud stretával sa s Ježišom a šíri
o Ňom neuveriteľné veci. Kráľovi Herodesovi sa dávna
tužba plní teraz. „Dávno chcel Ho vidieť...“
ako spomína text, ale nikdy nešiel na miesta kde by Ježiša
stretol, veď predsa on Herodes je kráľ. V tomto prípade
nejde tu však o radosť zo stretnutia s Mesiášom. Herodes
túži vidieť iba
zázrak. No ani svojou mnohovravnosťou a naliehaním
nepohol Ježišom k vykonaniu divu.
My si môžeme klasť
otázky, či by predsa vykonanie nejakého ohromného
divu neviedlo Herodesa k zmene života.
Prijal by Ježiša ako
Mesáša, opustil by svoj hýrivý život?
Ježiš neurobil v tomto
prípade žiaden div, aj keď Ho o to žiada ľudská
autorita. Mohli by sme si myslieť, že ak urobí div pred
vládcom ten mu môže dať milosť. Ježiš neočakával
milosť od bezbožného kráľa, ale ani nehľadál
cestu záchrany svojho života tým, že vykoná
pred kráľom zvláštny div. Boží Syn nerobí
divy na požiadanie unudeného srdca človeka.
Ježiš
divotvorca- asi takto ponímal Herodos Božieho Syna. A
Ježiš? Ten žiaden zázrak pred Herodesom nevykonal. Nebolo
to potrebné.
Záver perikopy
daného textu, keď sa Herodes ako židovský kráľ
spriatelil s Pilátom nepriateľom Židov, poukazuje na to, že
pri Herodesovom stretnutí sa s Ježišom nešlo vôbec o
túžbu vypočuť si, či poznať pravdu. Tu šlo len o to,
zažiť niečo zvláštne, niečo nové. Je tu iba túžba
presvedčiť sa, či je to pravda s tými zázrakmi,čo
sa o Ježišovi šíri medzi ľudmi.
Keď
nejaký zázrak Boží Syn vykonal bolo to kvôli
záchrane človeka . Nie preto, aby sa niekto zabavil, spestril
si život. Aj keď mnohí prichádzali k úžasu a
žasli čo Boží Syn konal v ich časoch svojho pozemského
života práve všetci tí užastnutí nestáli
potom pod Jeho Krížom na Golgote. Lebo pri viere v Krista
nejde o jav žasnutia nad nevšednými a rozum presahujúcimi
divmi , ale o spoliehanie sa a dôveru v Krista. Ak žasneme nad
tým, že Boh aj mňa hriešneho človeka miluje a povolal ma
do spoločenstva svojho Syna Ježiša Krista, odpúšťa mi
hriechy a dáva silu k novému životu , tak nad touto
milosťou žasnime deň čo deň. Ak je to však len o efekte a
niečom novom, je to Herodesova túžba nového zážitku
v unudenom živote. Tá nevedia k spaseniu.
Nie Boh a zmena
života, ale zažiť niečo nové a možno aj poriadne
adrenalínove to sa nosí aj v dnes.
Ak už v cirkvi nestačí
Božie slovo a členovia sú znudení, že sa nekrútime
tak rýchlo ako svet, a že je to nuda žiť podľa nejakých
Božích pravidiel, nastupuje tu potom túžba kráľa
Herodesa len niečo zažiť.
Čo na tom, že v síce
cirkvi počúvame Božie slovo, ale to nám nerobí
problém spriateliť sa so svetom a ukrižovať Krista, tak
ako to urobil Herodes s Pilátom. Veď, čo tam po jednom
človeku. Tak pomenoval aj Pilát Ježiša „Hľa človek“.
Pilát neveril v Boha všemuhúceho.V Ježišovi videl
len človeka. Herodes, ten sa staral o svoju pozíciu a tak
ani nechcel poznať v Ježišovi Mesiáša. A tak obaja
Herodes a Pilát boli na jednej lodi. Náboženský
(dnes by sme povedali cirkevne) angažovaný a neveriaci si
podajú ruky k priateľstvu. A Ježiš? Ten visí na
kríži.
To už nie je ich problém.
Herodes ide na sviatky do chrámu a Pilát ten si predsa
umyl ruky.
Na inom mieste Ježiš v
podobenstve poukazuje na fakt, že človek, ktorý by neprijal
slovo Božie z Písma pre svoj život, toho nepresvedčí
o spasení ani fakt, tá skutočnosť, či zázrak
ak by niekto vstal z mŕtvych a zvestoval im slova pravdy. Ani
prítomnosť Ježiša v blízkosti Herodesa a Piláta
ich nepohla k zmene myslenia. Ich oblasťou myslenia bol len svet a
jeho potreby, ponuky. Večnosť a s tým spojený život
po smrti, stretnutie sa s Bohom neboli pre nich témy na
uvažovanie a zmenu života. Veď mali všetko čo chceli.
Dokiaľ myslíme len
na svet. Na jeho moc a slávu. Dokiaľ pozeráme len na
život tu na zemi po Bohu netúžime,je nám úplne
jedno ako konáme. Cieľom je len naplniť svoje sny a potreby
a keď sme humánni aj ľudské potreby iného
človeka. Všetko sa točí len okolo hliny.
V cirkevných
spoločenstvách sa dnes presadzujú smery hlásajúce
naplňanie ľudských potrieb.
Z cirkevných zboroch sa
stávajú centrá voľného času (CVČ), kde
sa prevádzajú rovnaké aktivity ako v CVČ v
mestách a dedinách. Niet teda rozdielu iba ak v tom, že
cirkev chcem tromfnúť aktivitami svet. Ide tu však o to?
Ak by sme tromfli svet v
tom, že budeme zodpovednejší, pravdiví,
láskaví,spravodliví tak potom aj spoločne
športovanie ,či iné aktivity členov zboru budú len
prínosom. No ľahšie sa športuje ako číta Biblia.
Skôr ľudí získame na akciu superstar v cirkevnom
zbore ako na štúdium kresťanskej viery alebo praktickej
diakonickej pomoci vo svojom okolí.
Do cirkvi sa vnáša
aspekt organizácie ako poskytovateľa zážitku, väčšej
zábavy , radosti, priateľstva, užívania si.
Poskytovateľ zážitku,
splnenia priania zákaznikom očakáva na oplátku
zisk. Zaviazania si klientov, aby v buducnosti využívali jeho
služby. A tak s snažia sprostredkovať zážitok. Napr.
vyhliadkový let vrtulníkom, skok na lane, zoskok s
lietadla, zlezenie horolezeckej steny, potápanie, jazda na
najnovšom modeli super auta....Splnenie ľudských snov a
túžob, ktoré by si ľudia sami nemohli dovoliť alebo
by si ich ľudské sny vyžadovali veľa finanncii ,úsilia
im zrazu niekto bezplatne sprostredkuje. Bavenie ľudí stojí
peniaze.Ak chce cirkev len baviť ľudí bude to stáť
nemále financie.
Evanjelizovať sa dá aj bez veľkých
financii ak cirkev stojí na slove a podporuje sa v práci
pre Krista. Veď ak nebude dosť peňazí prestane cirkev
pomáhať, konať poslanie zvestovateľky evanjelia Kristovho?
Takto sa to deje v
marketingu vo firmach. Kde marketingove oddelenia vymyšľajú
programy ako zaujať prilákať nových klientov a udržať
si starých. Poskytnutie niečoho nového a
naviac.Hľadanie balíkov, ktoré konkurencia
neposkytne. Hľadanie spôsobov likvidácie či oslabenia
konkurencie, aby sa náš produkt ujal. Aby naš vplyv a naše
zisky rástli.
V tejto suvislosti je
otazkou ,čo je ziskom pri takomto uvažovaní pre cirkev? Či
aj cirkev, kde sú mnohí po únavnej práci
a snažení sa môžno zničení z toho, že cirkev
nerastie tak rýchlo a skôr sa zdá, že stagnuje,
upadá. Či cirkev chce používať prax manipulatívnej
psychológie a agresívneho marketingu k naplňaniu, či
rastu zborov? Či v tom vidí svoju záchranu?
Ak chceme používať
v cirkvi metódy firiem sveta je potrebné nezabúdať
na to, že v makretingu stále platí veta: -účel
svätí prostriedky- a pracuje sa tu tvrdo a bezohľadne
kvôli dosiahnutiu stanoveného cieľa. Pred očami je
cieľ- dosiahnutie zisku a vplyvu. Tu sa neberie ohľad na
jednotlivca, čo je v rozpore s konaním P.Ježiša Krista,
ktorý prišiel hľadať a spasiť čo bolo zahynulo. On kvôli
jednej ovci ide to tmy, aby ju hľadal a priniesol späť do
ovčinca J 10. V marketingovo orientovaných zboroch sa so
stratami ráta. Nie s prirodzenými stratami, keď človek
odmieta Božie slovo a protivý sa Bohu a tak sa sám
vylučuje so spoločenstva Božieho ľudu. Tu ide o vylučovanie
kresťanov zo spoločenstva cirkvi. A to tých,ktorý
neschvaľujú manipuláciu a výučbu psychológie
namiesto Božieho slova. Ako vo svete biznisu i v týchto
spoločenstvách platí pravidlo: šliapať po slabších
a lichotiť mocnejším.
Ako cirkev utiekame sa k
„Asýrii, Egyptu“ po pomoc? Obdivujeme vojnové vozi,
organizovanosť, moc a vybavenosť týchto vojsk? Hovoríme,
že žijeme Duchom a konáme pritom podľa vzoru a spôsobov
týchto veľmoci? Ako nový ľud, Kristov ľud sme lepší
od starozmluvného ľudu Izraela? Kde hľadáme svoju
pomoc dnes my evanjelická cirkev? V spolkoch, hnutiach bez
ohľadu na spôsoby.
Cirkev pozýva do
svojho spoločenstva, nevyhadzuje ludí z kostola ak tam príde
neveriaci. No nemôžme hovoriť o hľadajúcom človeku,
že je kresťanom na základe jeho návštevy chrámu
Božieho či poskytnutia milodaru pre prácu cirkvi. Definícia
cirkvi je jasná od jej vzniku a to, že: Cirkev
(Kristová)je spoločenstvo veriacich ľudí v Pána
Ježiša Krista . Cirkev nie je spoločenstvo veriacich a
neveriacich spolu.
Firmy,banky, obchodné
reťazce si plánujú ako prilákať nových
klientov bonusmi navyše. A tak v snahe po zmnožstvení a
náraste budeme chcieť i v cirkevnom prostredí tromfnúť
svet a marketingových lídrov v tom ako poskytnúť
splnenie snov človeku, ktorý Boha nehľadá a tak sa
predstaviť ako cirkev, ktorá je expertom na naplňanie
ľudských potrieb a plne chápe dnešného od Boha
vzdialeného človeka. Uprostred kresťanských
spoločenstiev tak dochádza k náboženskému
vyprázdňovaniu a nahrádzaniu viery v Ježiša Krista
učením o sebaúcte a jednote. Viera sa nahrádza
aktivitami. Z cirkvi slova sa tak stáva zážitkovo
orientovaná spoločnosť.
Mení sa význam
kresťanskej terminológie. Ponúka sa nová
terminológia. Terminológia bežná vo svete, s
úplne iným významom ako to chápe
kresťanstvo. Charakter kresťana, Božie vlastnosti a pod. nemajú
veľa spoločného s kresťanským učením. V
konečnom dôsledku sa vytvára uzavretá spoločnosť
ako pri sektách, kde o všetkom rozhoduje úzky okruh
okolo vedúcej osoby.Širší okruh je udržiavaný
permanetne v stave dôležitosti spoločenstva, utajovania a
boja proti nepriateľovi. Manipulácia sa tu využíva na
dezorientáciu. Dávaním protichodných
informácii vystavujú členov zborov ( kde chcú
zaviesť tento model makretingovo orientovaných zborov a tak
zmeniť pôvodný zbor na zbor „rastúci“)
tlaku, aby prestali hodnotiť stav a duchovnú stravu, ktorá
sa im ponúka a prijali to bez hodnotenia ako vyvolenie pre
službu Bohu. Každý kto nepatrí do ich spoločenstva
je vystavený pohrdaniu.
Nie je tu priestor na samostatný
duchovný rast osobnosti. Všetci musia napodobňovať „vodcu“.
Členovia sú vedení
k hľadaniu svojej sebaúcty. Čo v praxi znamená, že
sa napr. nepozdravia iným ľuďom, tí sa majú
zdraviť im, lebo v Biblii sa píše : nech sa oni obrátia
k vám. Toto hnutie učí nových a doteraz
ľahostajných ľudí postupom správania sa, aby
vyzerali ako kresťania, ale nie sú nimi. Tým , že
chodia do spoločenstva zúčastňujú sa aktivít
CVČ ponúkaných v zbore sú hodnotení ako
praví kresťania. Láska k Bohu je hodnotená
frekvenciou účasti v aktivitách a na stretnutiach.
V nových zboroch, či
prentranformovaných sa učia ľudia vete: Chváľ
Hospodina za všetko, čo Ti dáva. Toto akoby bola dostačujúca
veta pre spasenie. Keď človek nepozná Boha ako Ho môže
chváliť? A keď si aj uvedomí, že všetko čo má
je od Pána Boha, stačí to pre život v cirkvi? Stačí
to pre spasenie vedieť len/ toto mám od Boha? Kresťanstvo
bez Krista? Kristus len ako doplnok spasenia?
V Skutkoch čítame o
zbožnom Kornéliovi a predsa bol k nemu poslaný apoštol
Peter.
Kornelius od Petra počul
zvesť. ,že pre meno Ježiš dosiahne odpustenie hriechov
každý, kto verí v Neho.Sk10,43... Nestačí
sa naučiť ústami hovoriť vďaka Bože za dary na zemi. K
spaseniu je potrebné aj hovoriť.Prosím Kriste
zmiluj sa na do mnou. Prosím odpusť moje hriechy a
viny.Ďakujem za spasenie, nový život v Tebe.
Ak má byť
neveriaci človek, ktorý príde do spoločenstva cirkvi
spasený musí vedieť o potrebe zmierenia sa s Bohom.
Musí vedieť, o svojom hriechu, hriešnej podstate, ktorej sa
sami nezbavíme. Ak takúto zvesť dokážeme s
Božou pomocou zvestovať ľahostajním aj neveriacim ľuďom
potom môžeme hovoriť o láske, ktorá zachraňuje
pre večnosť.Ak ide v cirkvi iba o pozemské blaho potom nám
postačí zvesť, o jednote, podpore, hľadaní
kompromisov, spoločného chválenia Hospodina.
Ale ak jedine v tomto
živote máme nádej v Krista, tak sme najúbohejší
zo všetkých ľudí Sk15,19 hovorí
apoštol.
V cirkvi akoby narastalo
presvedčenie, že je iba táto zem. Potom by bolo skutočne
jedno keď slova nie sú v súlade s konaním.
Veď ak ide iba o tento svet, tak bojujme vo svete o prvenstvo, o to,
že náš Boh je ten najlepší a presviedčajme o tom
pohanov aj za cenu znižovania zvesti evanjelia a vnášania
spôsobov sveta do života cirkvi.
Ak však veríme, že
Boh je vládcom vesmíru a zem nie je náš trvalý
domov, tak budme Jeho poslami. Poslami jediného živého
Boha.
Skúsenosti s
marketingovo orientovaným učením v cirkvi? Členovia
dokážu byť milí,nadšení keď sú spolu,
ale v praxi ich veľké slová a nadšenie sa premieňajú
na mydlové bubliny, ktoré neprinášajú
úžitok. Žijú z neustáleho znevažovania
pôvodného zboru, či cirkvi a spôsobov práce
a sústavného zdôrazňovania svojho modelu s
odôvodnením na božie vedenie. Predkladá sa
„lepšia, pravá duc*****sť“, ktorá veľmi zaostáva
premieňaním do praxe života.
Hlavne u mladých
ľudí je to vypuklý problém.
Prejavuje sa to
napr. v neochote pomáhať doma rodičom pri prácach.
Mladý človek zasiahnutý týmto učením je
totiž vedený k tomu, že je niekým veľkým v
Božích očiach a má poslanie. A tak sa môžete
stretnúť s tým, že dieťa na požiadanie svojho
rodiča, aby vynieslo smetí odpovie: To nie je moje
poslanie.Toto nie je robota pre mňa. Boh ma k tomu nepovolal.
V príkaze rodiča vidí obmedzenie jeho slobody a
nelásky.
Či podceňovania. To, že
pre rodiča to nie je hanbou tie smeti, ktoré aj ono narobilo
problémom vyniesť, to už dieťa nevie zhodnotiť, lebo
uverilo učeniu o svojej dôležitosti pre Boží plán.
Možno je tu na mieste
otázka: Ak generácia starne a mladých ľudí
je menej. Dokáže sa táto generácia mladých
ľudí v kresťanských spoločenstvách postaráť
o nevládnych ak nie cudzich tak svojich vlastných
rodičov ak budú odkázaní na pomoc? Pretavila sa
ich“lepšia duc*****sť“ do lepšej praxe viery?
A sme pri druhom texte kde
chcem poukazáť na to, že je potrebné hľadať Boha a
nie zážitky a pocity. Ak Boha poznám príde aj
to,ale nebude to rozhodcom v mojom nasledovaní za Kristom.
Kto žije s vierou Pána
Ježiša Krista zažíva mnohé zázraky vo svojom
živote. To nie je len nejaká zážitkovosť, aby sa Boh
dokázal kvôli našej zvedavosti , ale sú to raz
velké niekedy malé veci života ktoré možno len
my vnímame že v tom je práca Božia. Svet Ducha
Svätého nepozná a tak ani pomoc Božiu nedokáže
vnímať ako zásah Boží a zdar v nejakej veci
pokladá za osud,šťastie, zhodu náhod, ktoré
vyustili v úspech. Ako veriacemu človek sa však tieto
skúsenosti s Bohom a Jeho pomocou stávajú pre
mňa kresťana zážitkom viery (ver uvidíš slávu
Božiu).
….................................................
Druhý text hovorí
o Zacheovi, ktorý bol tiež bohatý. Nie ako kráľ
Herodes, ktorý mal bohatstvo vyplývajúce z moci
úradu kráľa, ale bolo to bohatstvo získané
zdieraním. Herodes aj Zacheus mali spoločné to, že
chceli vidieť Ježiša. Zacheus trpel hendikepom, bol malej
postavy. No jeho túžba vidieť Ježiša sa nespokojí
s tým, že Ježiš môžno zaklope na Jeho dvere, že sa
možno stretnú na ulici tvárou v tvár. A hoci
postavou malý predsa sa snaží nestratiť túto
príležitosť. Aj keď z diaľky chce predsa uzrieť Ježiša.
V texte sa nespomína, že by Zacheus túžil po zázraku
tak ako si to prial Herodes. Zacheus netúži po zázraku,
on len chce vidieť Ježiša.
A tak lezie na strom. A
vidí všetko. A môžno ho premkol strach, keď videl
Ježiša kráčať smerom k stromu na ktorom bol.
Zrazu je Ježiš pod
stromom, pozerá hore. Čo asi bude nasledovať? Kto vie čo sa
vírilo vtedy hlavou Zachea. Čo by sme asi hovorili, mysleli
si dnes, keď by Ježiš takto zastal pod stromom ,na ktorom by bol
nejaký človek z podsvetia. Čakali by sme pokarhanie? Nič
také sa vtedy nedialo. Ježiš Zacheovi hovorí:“Zacheus,
zostup rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať.“
A čo Zacheus? :“
Zostúpil rýchlo a prijal Ho s radosťou.“
Zacheus
nechcel vidieť div od Ježiša a predsa sa ho dočkal. Pán
Ježiš ide k nemu domov. To je veľký zázrak. Ježiš
sa nevybral do domov zbožnejších a čestnejších, do
domu bohatších ani chudobnejších a lepších
ľudí ako je on Zaches. A mnohí, keď Zacheus liezol zo
stromu dolu aj hundrali, mnohým sa to nepáčilo, že
Ježiš ide k nemu. Do domu, kde je mnoho veci nadobudnutých
nie poctivým konaním. Zacheus, ktorý si nijako
nazaslúžil, aby Ježiš vstúpil do jeho domu sa ocitá
v Ježišovej prítomnosti. Zacheus je krásnym príkladom
toho, ako Božie slovo zachraňuje človeka. Nie div vzkriesenia,
uzdravenia, premenenia vody na víno, nové metódy,
pochválenie Zachea za to, že vyliezol na strom. Ale ponuka
prítomnosti Božej. „ v tvojom dome musím
dnes zostať“ . Možno nik tak
veľmi ako Zacheus nepotreboval v tom meste Božiu lásku ako
on. A ľudia to nevideli, veď všetko mal po materiálnej
stránke, ale čo nevideli ľudia videl Boh. Videl, prišiel a
priniesol nový život. Zacheus postavou malý
človek stáva sa v priebehu pár hodín veľký
vierou. Nepotreboval dôkazy Božej moci konaním zázraku.
Pre Zachea bol zázrak to, že Ježiš prišiel. Ježiš
prišiel do jeho domu a Zacheus sa zmenil.
A toto je zázrak
Boží. Zážitok, ktorý potrebuje svet zažiť v
konaní cirkvi a nie žážitkovosť v zmysle užiť si
niečo adrenalínove, niečo nové a fajn, aby sme sa
dobre cítili, aby si svet nemyslel o nás, že sme
staromódni.
Čo spôsobilo
stretnutie s Ježišom u Herodesa? Žil si ďalej svojim životom vo
svete a jeho sláve.
Čo spôsobilo
stretnutie u Zachea? Získal spasenie ako dar Boží a
zmena jeho života bola dokázaná skutkom živej viery.
Toto je o viere a tiež
vodcoch. O Božích zázrakoch, ktoré sú
mocné preto, lebo prišiel Ježiš.
Apoštoli neboli poslaní
Bohom aby vytvárali zboru zážitky, ale aby zvestovali
, že kto uverí v Pána Ježiša Krista stane sa Božím
dieťaťom. Pre Jeho meno budú každému odpustené
hriechy a bude mať večný život. Pavol nevolal ľudí
poďte k nám bude nám fajn, my sme tí praví
boží ľudia. Zvestoval čo počul od Boha ďalej. Tú
istú zvesť od mesta k mestu. Pavol si nerobil reklamu. Robil
reklamu Ježišovi.
Čim chce cirkev pritiahnuť
ľudí do spoločenstva Ježiša Krista dnes? Zážitkovou
kultúrou,zábavou alebo Božím slovom? Na to prvé
sú potrebné mnohé peniaze. Na to druhé
viera v Ježiša Krista.
23.5.2008
Ľubomíra Mervartová
