Diletantstvo č. 4: Zahmlievanie, neurčitosť, zatváranie očí, a neochota počúť plný význam Kristových slov, kľučkovanie okolo jasných výrokov Pána..
Ty hovoríš:„Spasiteľ nezveril dielo evanjelia Petrovi osobne. Keď neskôr tieto slová opakoval, vzťahoval ich priamo na cirkev. V podstate to isté povedal dvanástim ako predstaviteľom celého tela veriacich. Keby bol Ježiš poveril zvláštnou mocou jedného učeníka nad iných, nemuseli sa dohadovať, kto z nich by mal byť väčší. Boli by sa podriadili rozhodnutiu svojho Majstra a boli by si vážili toho, ktorého určil sám.”.
- No skutočnosť je taká: „ty si Peter a na tej skale si postavím cirkev...“ „Tebe dám kľúče...“ , teda slová o skale a kľúčoch žiadnemu druhému apoštolovi, ani všetkým spolu to nepovedal... Slovami Krista „medzi vami to tak nebude /ako u vládcov nad národmi/, ale kto sa chce stať medzi vami prvý , nech je sluhom všetkých...“ vôbec neprotirečia tomu, aby bol medzi apoštolmi jeden prvý. Kristus chcel povedať jednoducho to, že kto bude medzi vami prvý, nech si nepočína tak ako je to u vládcov sveta, ale úplne ináč, teda tak, že prvý nemá panovať a zneužívať svoju moc, ale má slúžiť dobru všetkých. To je podstatne nové kresťanské chápanie autority...
.
Ak raz včak Petrovi sľúbil, že sa stane svojou službou prvého medzi rovnými apoštolmi oporou Cirkvi /“kameňom“/, tak nie je možné teraz hlásať opak, ako by Kristus nevedel, čo chce. Ak povedal len Petrovi, že mu dá „kľúče“ , to je jasné slovo zodpovednosti ohľadom toho, koho on do domu Jeho Cirkvi vpustí a koho nie, prípadne aké učenie uzná on za učenie zhodné s Kristovým učením alebo nie. Samozrejme, on to má robiť nie individuálne, svojvoľne, ale spolu s apoštolmi, preto povedal aj jemu zvlášť, aj všetkým aj s Petrom spolu, že „Čo zviažete na zemi, bude zviazané i na nebi“, tj. ja budem stáť za vašim rozhodnutím, ak ho budete naozaj robiť v tom Duchu, ktorého vám pošlem, majúc na očiach moje slová a môj príklad.
.
No z týchto slov jasne vyplýva, že Kristus chcel vo svojej Cirkvi napriek zásadnej rovnosti všetkých pred Bohom, aby určitá skupina, jadro, teda ním ustanovení apoštoli boli poverení službou vedenia a zjednocovania celej Cirkvi a rozhodovali o správnosti toho, čo sa v nej učí a ako sa ona organizuje, prejavuje. To predsa nemôže byť anarchia a svojvoľnosť. Z týchto slov nevyplýva ani nijaká demokracia západného typu, akože si urobíme voľby, a kto sa nám páči, toho zvolíme... Kristus si vybral, nie ľudia hlasovali. Aj apoštoli vybrali koho chceli. Ak brali do úvahy hlas ľudí, resp. ak oni v určitých okolnostiach – poznajúc ľudí – prispôsobili svoj výber s dobrým cieľom, majú na to právo. Podstatné je, že to bolo ich rozhodnutie, a nie rozhodnutie masy. A štafetu moci rozhodovať v Cirkvi musia mať tiež v rukých nie masy /to by vyzeralo.../, ale osvedčení životom a dnes spravidla vzdelaní, aj kavalifikovaní, morálne a ľudsky schopní ľudia z poverenia cirkevných predstavitešľov. Každé samozvanectva naozaj zaváňa pýchou... Moc sa teda chápe sako služba, a nie možnosť manipulovať a vykorisťovať...

PETR A PAPEŽSTVÍ

Římsko-katolická církev má zato, že její papežové zdědili křeslo a autoritu apoštola Petra. To, že je to velký omyl, je možné
vidět na jednoduchém srovnání Petrova života a učení s životy a učením katolických papežů:

1. Neexistuje důkaz o tom, že byl Petr římským biskupem, a neexistuje v Novém zákoně důkaz o tom, že na
římském společenství bylo něco zvláštního;
ale papežové vládnou v Římě, tvrdí, že Petr byl římským biskupem a
tvrdi, že Řím je ,,matkou církve“. Petrovi první list byl napsán z Babylonu, ne z Říma, a tvrzení papežů, že Babylon
označuje Řím, je pouhý dohad. Větší váhu má tvrzení Bible, že Petr nebyl pastýř ani biskup římský. Pavel psal v roce 58
A.D. církvi DO Říma, ale přestože jménem zmínil 27 lidí, nezmiňuje tu Petra. Kdyby byl Petr římským papežem, byla by to
neodpustitelná urážka. Později píše Pavel Z Říma Gala•anům, Efezanům, Filipanům, Kolosanům a Filemonovi, ale ani
jednou se nezmiňuje, že je Petr v Římě. Ve 2.Timoteovi 4, 16 Pavel řekl, že se jej při jeho obhajobě nikdo nezastal a všichni
jej opustili. Kde byl papež Petr? Není to tak, že Petr papež nebyl a nebyl ani římským biskupem?

2. Petr byl ženatý (Matouš 8, 14), ale papežové se ženit nesmějí.

3. Petr řekl, že Písmo svaté je vpravdě slovo Boží a že jen podle něj se máme řídit (2. Petrovi l, 19-21), ale
papežové říkají, že máme ctít jejich neinspirované tradice.

4. Petr varoval před falešnými učiteli, kteří budou na Božích lidech vydělávat (2.Petrovi 2, 1-3), ale papežové
se nestyděli prodávat své mše a své modlitby a své odpustky.

5. Petr řekl, že křest je obraz, symbol, a že to není voda, co nás spasí, ale zmrtvýchvstání Ježíše Krista
(1. Petrovi 3, 21), ale papežové říkají, že křest nám přínáší spasení, a že to není pouze symbol.

6. Petr odmítl pocty (Sk. 10, 25-26), ale papežové přijímáli pocty a poklony a polibky, které s uctíváním hraničí, a
nechali se sebou jednat téměř jako s bohy.

7. Petr učil, že spasení můžeme dojít pouze skrze spravedlnost Ježíše Krista (2.Petrovi 1, 1), ale papežové tvrdí,
že jsou ke spáse nezbytné i jejich svátosti.

8. Petr učil proti vytváření hierarchie v církvi a varoval kazatele před tím, aby nebyli ,,páni nad těmi, kdo jsou jim
svěřeni“(I.Petrovi 5, 1-4), a Petr se nezmínil o žádném jiném církevním úřadě kromě úřadu starších; ale papežové zavedli
systém panování Církve nad místními církvemi a přidali mnoho úřadů, které se v Novém zákoně nikdy nezmiňují.

9. Petr učil, že jediné kněžství, o kterém se mluví v Novém zákoně, je Kristovo velekněžství a všeobecné
kněžství všech věřících (l.Petrovi 2, 9), ale papežové říkají, že jejich ,,církev“má zvláštní kněžství, které bylo ustanoveno
pro udělování svátostí.

10. Petr učil, že Ježíš Kristus je skála, na které stojí církev (l.Petrovi 2, 4-8), ale papežové říkají, že ta skála byl
Petr.

11. Petr učil, že lidé se znovu narodí skrze Boží slovo (l.Petrovi 1, 23), ale papežové říkaji, že všichni lidé se rodí
znovu skrze křest.

12. Petr učil, že Kristus ,,trpěl jednou provždy za hříchy“ (l.Petrovi 3, 18) a že ,,na svém těle vzal naše
hříchy na kříž“ (l.Petrovi 2, 24). Ale papežové říkají, že Kristus se stále znovu obětuje při každé mši, a že nestačí Ježíš
Kristus a jeho kříž, ale že věřící potřebuje také římsko-katolickou církev a její svátosti a kněžství.

13. Petr učil, že věřící má neustálou naději, že na něj v nebi čeká dědictví, a že jej Boží moc střeží
(l.Petrovi 1, 2-5). Ale papežové říkají, že věřící si nemůže být jist, že má v nebi svůj domov.

14. Petr učíl, že věřici nemá zabíjet ani krást aní konat zlo ani se plést do cízích záležitostí (l.Petrovi 4, 15).

Ale papežové všechno tohle dělali.

k teme:

Milý Standa, snažíš sa, ale mýliš sa. Skutočnosť je taká, že slová petros/petra mali iba v starobylej gréčtine ten význam, o ktorom ty píšeš, tj. petros = malý kamienok a petra = kameň alebo veľká skala. No v dobe Pána Ježiša a písania Biblie je známe, že medzi týmito slovami nebol vôbec významový rozdiel vo vtedy používanej gréčtine. Teda petros i petra jednoducho znamenali to isté: skala/masívna/. A ďalej: Keď Ježiš oslovil Petra, nehovoril predsa po grécky, ale po aramejsky, čo je príbuzný jazyk hebrejčiny. A v aramejšine neexistuje rozdiel medzi týmito slovami. Ježiš vlastne teda povedal Petrovi: "Ty si Kepha a na tejto kepha postavím svoju Cirkev.../..." Pozri napr. Jánovo použitie výrazov Mesiáš a Kefas Jn 1, 41- 42. Tento výrok vrhá nové svetlo problém: "budeš sa volať Kefas, čo v preklade znamená Peter" /Jn1,42/
.
Ohľadom toho, čo hovorí Biblia o pápežovi: Standa, čo si myslíš, že chcel povedať Kristus Petrovi, keď mu povedal "tebe dám kľúče...? Myslíš naozaj ako babky, že bude stáť pri bráne raja a otvárať dvere ľuďom? "Kľúče od kráľovstva nebeského" v tomto kontexte môže znamenať jedine nejakú službu. Ten, komu Pán domu zveril kľúče, dal mu právomoc rozhodovať, kto môže a kto nemôže do Jeho /Pánovho/ domu. Je jasné, že kľúčiar nie je majiteľ domu, teda nie je hlava domu, ale ho v jeho viditeľnej neprítomnosti má právo zastupovať a riešiť problémy v Jeho /Pánovom/ dome, ktorou je Cirkev /v ktorej je prítomnosť Božieho kráľovstva na zemi.../.
.
A to isté , obdobné platí aj o masívnej skale, alebo Skale = Kephas: To je symbol základu, opory, stability. A zasa: tou skutočnou Skalou je určite majiteľ Cirkvi, Pán Cirkvi - Kristus. Je to Jeho Cirkev, On je jej hlavou v prvotnom, pôvodnom zmysle tohto slova. Ale ľudské slová sú aj viacznačné. V odvodenom zmysle slova vôbec neprotirečí - podobne ako v prípade "kľúčov" - že Peter bude skalou, ktorá bude zviditeľňovať tú skutočnú Skalu, tj. Krista, ktorý je síce v Cirkvi neustále prítomný, ale neviditeľná. A pretože Cirkev je aj viditeľná skutočnosť, a pretože ľudia sa potrebujú dozvedieť o Kristovi a o Cirkvi na viditeľnom mieste, je potrebné, aby táto autorita Cirkvi predstavujúca autoritu Krista, tj.od Krista odvodená autorita, od Krista závislá autorita bola viditeľná. Toto mal na mysli Kristus, keď zveril Kephasovi i "kľúče", a keď ho "na Kephasovi" chcel postaviť svoju Cirkev, ktrú nepremôžu... Jednochucho chcel, aby v jeho Cirkvi Peter bol jednotiacim princípom, pokiaľ ide o ľudskú stránku spoločenstva Cirkvi /ktorá je samozrejme aj duchovná, aj neviditeľná, nielen viditeľná.../.
.
Veď na základe prirodzeného rozumu a skúsenosti celých dejím predsa v každej spoločnosti ľudskej spravidla je niekto z ľudí hlavou, vodcom, šéfom, predsedom, prezidentom a pod. A je to tak na každej úrovni , a býva tak aj na najvyššej úrovni, lebo je to jednoducho potrebné a účelné. Veď sám Kristu používal tento princíp: Či nevybral z masy 72? Z nich 12. Z nich troch /Peter, Jakub, Ján/. A napokon z nich jeden bol najhlavnejší, Peter je v každom zozname prvý. V Skutkoch apoštoloch, ktoré podávajú správu o prvej Cirvki je jeho meno 144 krát. Z nich vyslovene cítiť, že Cirkev rešpektovala jeho prvenstvo. iste nesprávala sa povýšenecky, ale mal hlavné slovo, resp. on rozhodol, kto bude mať hlavné slovo. Aj keď ho mohli a dovoli kritizovať,, aba aj keď by zlyhal, to nič nemení na tomto princípe, ktorý je v každej spoločnosti potrebný...
.
Slovo pápež tu vôbec nie je podstatné. To je podľa mňa slovo priliehavé, lebo je to slovo vyjadrujúce, že Cirkev je rodina. A slovo papa = otec je vyjadrením tejto rodinnosti. Teda papa nemá byť nejaký veľkomožný pán, ale "otec". Nie je to výstižné? A aby sa to odlíšilo od obyťčajných svetských otcov, a preto, že pápež predstavuje zviditeľňuje otcovstvo Božie v Božej Cirkvi, ktorá je Svútá, tak ho začali volať Svätý Otec. Vám to nevonia, ale naozaj nie je v tom nič nelogické. Takto sa to vyvinulo.
.
Ale ja som chcel povedať, že v tom nie je podstata. Podstata je v tom, že Kristus si želal, aby jeden mal "kľúče" a bol "skalou", tj. aby jeden /samozrejme v spolupráci s dvanástimi/ rozhodoval, riešil, prijímal alebo i vylučoval z domu Cirkvi, či už ľudí, alebo učenia... Prečo jeden a nie všetci a nie ktokoľvek? Pretože ak "všetci" v praxi /poznáme to/ to jest nikto. A ak ktokoľvek, to môže byť anarchia, alebo rozhodne ten, kto má silná lakte alebo hlas a pod. Preto to Kristus neponechal ani na náhodu, ale sám určil. On si vybral. A takto sa to podľa logicky možného poriadku musí podávať ďalej.
.
Tvrdiť, že o nástupníctve sa nepíše v Biblii je naivnosť, lebo v Bibli sa nepíše o mnohých veciach, píše sa len o veciach v tej dobe aktuálnych... Ba aj o samotnej Biblii rozdhodla Cirkev určite nie bez nástupcu Petra. Z listov cirkevných otcov sa dozvedáme aj to, čo nie je v Biblii, a tiež sa môžeme dozvediež, anpr. od sv. Ireneja Lyonského o tom, že nástupníctvo jednoducho bolo. Že apoštoli ustnovovali biskupov jednotl. cirkevných obcí, ktoré založili, a tí v tomto pokračovali. Dokonca bola povinnnosť u cirkevných obcí mať zoznamy svojich biskupov, aby bolo jasné., kto patrí do Cirkvi. Ak nejaký biskup nebol vysvútený oprávoplatným uznávaným biskupom, tá obec nemohla patriť do Cirkvi.
.
Prosím ťa, neopakujte do nekonečna stále tie isté nezmyselné vety, otázky, ktoré vám boli 1000 ráz zodpovedané a netvárte sa stále, že nikto nič o tom nemôžre vedieť...