Po páde železnej opony médiá do našich domácností zväčša priniesli násilie, pornografiu a oslavu zvrátených hodnôt. Je to dôsledok toho, že západná kultúra je z veľkej miery pod vplyvom tzv. Frankfurtskej školy, ktorá ju pretvorila na kultúru smrti...

Všetko sa začalo v Nemecku v roku 1923 na univerzite vo Frankfurte nad Mohanom, kde vznikol Inštitút marxizmu, známy ako Frankfurtská škola. K jeho hlavným predstaviteľom patrili marxistický filozof György Lukács, marxistický rebelant Max Horkheimer, taliansky komunista Antonio Gramsci, hudobný kritik Theodor Adorno, psychológ Erich Fromm a sociológ Wilhelm Reich. Cieľom tejto školy sa stalo zvrhnutie západnej kultúry. Ako povedal Lukács: „zmena hodnôt nemôže v celom svete prebehnúť bez zničenia starých hodnôt a vytvorenia nových revolucionármi“. Podľa Gramsciho je na zvrhnutie západnej kultúry nevyhnutné prerušiť jej kresťanské a židovské korene.

Predstavitelia frankfurtskej školy verili, že ak bude rozvrátená kultúra, ktorá umožnila vznik kapitalizmu, padne aj samotný kapitalizmus. Uvedomovali si, že dosiahnutie tohto cieľa bude zdĺhavý a namáhavý proces, no napriek tomu sa rozhodli vybrať touto cestou a dosiahnúť ho. Významný zlom v dejinách tejto školy nastal v roku 1933, kedy sa presunula z Nemecka do Ameriky. Príčinou tohto kroku bolo ovládnutie Nemecka Hitlerom. Predstaviteľmi tejto školy boli totiž židia a marxisti, ktorých Hitler nemal v láske a tak Nemecko už pre nich nebolo bezpečné.

.pôsobenie v Amerike

Frankfurtská škola ani tu nezaháľala a ako svoj prvý počin, vytvorila kritickú teóriu. Potom začala hľadať spôsob, ako ju čo najlepšie zaviesť do spoločnosti. Keď si Lukács so spoločníkmi uvedomili význam škôl pri formovaní jedincov, rozhodli sa začať pôsobiť na univerzitách a ponúkať študentom kurzy nového myslenia. Jeden z absolventov tohto kurzu definoval kritickú teóriu, ako „deštruktívnu kritiku všetkých hlavných prvkov západnej kultúry, vrátane kresťanstva, kapitalizmu, autority, hierarchického usporiadania, morálky, tradície, sexuálnych zábran, lojality, vlastenectva, národného uvedomenia, dedičstva, etnocentrizmu, konvencií a konzervativizmu“. Absolventi týchto kurzov po skončení štúdia na univerzite, začali šíriť myšlienky Frankfurtskej školy v spoločnosti, a keďže medzi nimi bolo veľa učiteľov, tak aj na základných a stredných školách. Keďže úloha škôl pri formovaní ľudí, bola čoskoro prekonaná silou médií, predstavitelia Frankfurtskej školy sa sústredili na ich ovládnutie.

.nový morálny kódex

Po získaní vplyvu v médiách, začali prostredníctvom nich šíriť svoju kritickú teóriu, ktorá začala meniť postoj spoločnosti v otázke hodnôt. A táto hodnotová nestálosť, bola živnou pôdou pre prijatie nového morálneho kódexu, ktorý vyvolal doslova revolúciu v morálnych hodnotách spoločnosti. Čo také prevratné je v tomto kódexe? Jeho prvým princípom je tvrdenie, že Boh neexistuje, a tak neexistujú žiadne absolútne hodnoty a to, čo je hodnotné určuje človek, ktorý je sám sebe bohom. Ďalším princípom je tvrdenie, že život po smrti nemá pokračovanie, a preto treba si ho užiť v čo najväčšej miere, pričom nezáleží na tom, akým spôsobom. To vedie k tretiemu princípu, ktorý kladie dôraz na slasť, preto problémom nie sú ani sexuálne vzťahy v trojici, či na jednu noc. Štvrtý princíp dáva človeku absolútnu moc, keď tvrdí, že len jedinec určuje, čo je pre neho dobré, hodnotné a správne, preto nemožno súdiť iných. Ak to chce a páči sa mu to, prečo mu to odopierať? Tento princíp vedie človeka k zbožšteniu, keď mu dáva status najvyššej bytosti, ktorá má právo rozhodnúť o svojom, či cudzom bytí a nebytí. Posledným dôležitým princípom je požiadavka rovnosti a jej právna ochrana pred tými, ktorí ju budú odmietať. Jednoducho nemožno porovnávať hodnoty, keďže každý si vyberá hodnoty aké chce, bez ohľadu na to, aký skutočný prínos to pre neho a pre spoločnosť bude mať. Nový morálny kódex odsunul náboženstvo zo spoločnosti, ktoré bolo dovtedy podkladom kultúry a hodnôt, jedinou hodnotou sa stala sloboda jedinca.

.dôvod prijatia kódexu

Nové myslenie by sa neuchytilo, ak by spoločnosť stála pevne na svojich kresťansko-židovských koreňoch, čo sa nestalo. Navyše pôda na prijatie kódexu bola systematicky pripravovaná predstaviteľmi Frankfurtskej školy. Svoju úlohu zohralo aj niekoľko ďalších faktorov. Generácia, ktorá prišla v 60. rokoch 20. storočia, nebola odolná voči novému mysleniu. Nezažila totiž nedostatok, ktorý by jej ukázal skutočné hodnoty a nezažila vojnu, ktorá by jej ukázala potrebu bojovať za ne. Preto nedokázala rozlíšiť prínos a dosah tohto myslenia. Svoju úlohu zohrali aj médiá, ktoré buď nevideli zhubnosť novej morálky, alebo sa priamo podieľali na jej šírení. Zavŕšením bola vojna vo Vietname, ktorá otriasla morálnou autoritou. Tí „dobrí“ nevyhrali a vynorila sa otázka, či to malo zmysel a či má zmysel za niečím stáť. Príchod kritickej teórie a nového kódexu a využitie nepriaznivých okolností v spoločnosti, priviedlo ľudí k pochybnosti o hodnotách a morálke, dôsledkom čoho zavládlo napätie a bolo len otázkou času, kedy sa nájde príčina, ktorá ho uvoľní...

Smrteľné objatie

Čoskoro po vytvorení kritickej teórie a nového morálneho kódexu, sa začali nové hodnoty prejavovať aj v bežnom živote spoločnosti. A spoločnosť začala vykazovať isté znaky, ktoré možno označiť za znaky prichádzajúcej smrti... Impulzom pre uplatnenie kritickej teórie a morálneho kódexu, sa stal príchod prvej hormonálnej antikoncepcie na americký trh v roku 1960. Kým dovtedy nechcené tehotenstvo bolo poslednou zábranou pred neviazanosťou, teraz jej už nič nebránilo v ceste. Účinky antikoncepcie však neboli stopercentné a tak bolo potrebné nájsť spôsob, ako sa „poistiť“. Východiskom sa stal potrat a sterilizácia. Ďalším zlom nastal uzákonením eutanázie v Austrálii, ktorej príklad nasledovali aj ďalšie krajiny. Antikoncepcia, sterilizácia, potrat a eutanázia, sa stali hlavnými prvkami tzv. kultúry smrti.

.zmeny v spoločnosti

Okrem týchto hlavných znakov, možno rozlíšiť aj ďalšie prejavy novej kultúry. V tomto období sa život bez záväzku stával čoraz populárnejší a vyústil do vzniku životného štýlu single. Vinou uvoľnenej morálky, zaznamenala svoje zlaté obdobie aj pornografia a prostitúcia. Súčasťou tejto kultúry, je aj problém klonovania (pri použití embryonálnych kmeňových buniek dochádza k zabitiu človeka), umelé oplodnenie (zásah do intimity manželov, navyše prináša zmätok - dieťa totiž môže mať okrem oficiálnych, aj biologických rodičov), zásah do génov (riziko vytvorenia ľudí s nadprirodzenými schopnosťami), otázka transplantácie mozgu (problém identity) a tiež zmrazovanie ľudí (problém dôstojnosti človeka a hranice medzi životom a smrťou). Podľa významného bioetika Hansa Rottera, „skôr než ľudia pomocou vedy urobia jeden krok dopredu, mali by predtým urobiť tri kroky vpred v oblasti morálnej“. Lenže prijatím morálneho kódexu padli akékoľvek zábrany. Dnes tempo pokroku diktuje technologická zdatnosť a nie zrelosť človeka.

.dôsledky zmien pre ekonomiku

Situácia v Európe naznačuje, aké dopady môže táto zmena znamenať pre ekonomiku. Kým v roku 2000 dosiahol počet obyvateľov Európy číslo 728 miliónov, pri súčasnej pôrodnosti klesne v roku 2050 na 600 miliónov a na konci 21. storočia na 207 miliónov. Príčinou tohto faktu je skutočnosť, že z 20 krajín s najnižšou pôrodnosťou na svete, je 18 v Európe. Pokiaľ nenastane obrat, do roku 2050 počet detí (do 15 rokov) poklesne o 40 % a dosiahne úroveň 87 miliónov, počet pracujúcich (od 15 do 65 rokov) klesne o 27 % na 365 miliónov a počet starých ľudí (nad 65 rokov) vzrastie o 50 % a dosiahne číslo 169 miliónov. Teda pomer pracujúcich k starým ľuďom, dosiahne hodnotu 2:1. Toto sú čísla vymierajúcej spoločnosti. Pokiaľ si bude chcieť Európa udržať súčasný pomer 4,8 pracujúceho (od 15 do 64 rokov) na jedného starého človeka, bude musieť do roku 2050 prijať 1,4 miliardy emigrantov. Ak sa tak nestane, starostlivosť o starých ľudí (zdravotná starostlivosť a dôchodky) si vyžiada buď zvýšenie podielu HDP vynaloženého na tento účel o 9 až 16 %, alebo zvýšenie daní pracujúcim o 25 až 40 %. Niektorí sa spoliehajú na prijímanie emigrantov. Na to sa však nemôžeme spoliehať. Na príklade z Francúzska či Británie vidíme, že nie je jednoduché z emigrantov urobiť uvedomelých Európanov. Navyše, toto by nebolo skutočné riešenie. Pokiaľ nenastane zmena hodnôt a samotnej kultúry, len oddialime koniec... Preferovanie bezhraničnej slobody, individualizmu a rezignácia pre skutočné hodnoty, začínajú mať negatívne následky pre spoločnosť. Ešte však nič nie je stratené...

Ešte nie je neskoro...

Napriek tomu, že kultúra zábavy je dnes hlboko zakorenená v spoločnosti, ešte stále je nádej na zmenu v spoločnosti. To si však vyžaduje diskusiu o hodnotách, na ktorých by mala stáť... Podľa Russela Kirka, významného politológa, filozofa a humanistu, „kultúra vzniká z náboženstva“. Ak slabne náboženstvo, slabne aj kultúra. Dejiny sú plné príbehov o národoch, ktoré po tom ako zavrhli Boha, vymreli. Obsah kresťanského morálneho kódexu je v rozpore s novým kódexom, preto je vytláčaný zo spoločnosti. Nemožno však hodnoty a prínos týchto dvoch kódexov považovať za rovnocenné. Pretože nový kódex, ani v oblasti, v ktorej je ospevovaný – teda ako návod k šťastiu človeka, sa nemôže porovnávať so starým, lebo v skutočnosti vedie človeka do okov závislostí. A tam sa šťastie nenachádza.

.kultúra na odstrel

Iste, podkladom kultúry môže byť aj filozofia, či ideológia, ale tie nedávajú taký pevný základ, ako náboženstvo. Či už pre častú absenciu absolútnych hodnôt, alebo preto, že nie sú tak hlboko zakorenené v človeku, ako náboženstvo. Výskumy v oblasti religionistiky potvrdzujú, že neexistuje kmeň, ktorý by nevykazoval aspoň nejaké prvky religiozity. V každom prípade filozofia, či ideológia ponúkajú aspoň nejaký systém hodnôt. Ale súčasná západná kultúra pretvorená na kultúru smrti, nič také neobsahuje. Podľa sociológa Cyrila Martineka „akákoľvek výchova musí byť zameraná na niečo hodnotné a nikto nemôže vychovávať bez toho, že by nehodnotil“. Nový kódex sa však stavia proti absolútnym hodnotám a teda aj proti posudzovaniu prínosu hodnôt.

.zisk nadovšetko?

Hoci na šírení kultúry smrti sa podpisujú hlavne médiá, istú zodpovednosť nesú aj ekonomické inštitúcie. Súčasná generácia, ktorá odďaľuje založenie rodiny (a príjme nanajvýš jedno dieťa), alebo sa rozhodla pre život single, je vďačnou cieľovou/konzumnou skupinou rôznych spoločností. Vďaka takémuto životnému štýlu, má totiž dostatok voľných prostriedkov. A o tie je na konzumnom trhu veľký záujem. Lenže podporovanie tohto štýlu života, prinesie len krátkodobý efekt. Vymieranie spoločnosti zníži počet pracovnej sily a tvorbu HDP, rozvráti verejné financie, zvýši daňové zaťaženie fyzickým a právnickým osobám a zníži počet konzumentov. Preto by bolo lepšie z dlhodobého hľadiska, podporovať zakladanie rodín a populačný rast. A to aj za tú cenu, že táto skupina obyvateľstva nemá toľko voľných prostriedkov než ľudia, ktorí žijú single. Niektoré firmy tento problém riešia odchodom do krajín, kde je pri moci totalitný, či diktátorský režim a to len preto, lebo je tam veľký trh, ktorý vďaka rastúcej demografii neustále narastá. Na príklade Číny a Venezuely však vidieť, že tieto trhy sú v skutočnosti nestabilné, zahraničný kapitál môže byť znárodnení (Venezuela) a vstup firiem na tieto trhy, môže byť oklieštení rôznymi podmienkami (Čína). Naozaj veríte tomu, že potom, ako sa tieto neslobodné trhy dostanú na špicu technického pokroku (vďaka dobrovoľnému odovzdaniu know-how, výmenou za prístup na trh), budú naďalej otvorené pre zahraničné firmy? Súčasná situácia v textilnom priemysle, je predzvesťou vývoja, aj v ostatných odvetviach priemyslu...

.čas na zmenu

Iste, je viac inštitúcií, ktoré by mali o tomto probléme diskutovať. No k riešeniu môžu prispieť aj oblasť ekonomiky

.návrat k hodnotám

To, čo umožnilo nevídaný hospodársky pokrok v západnom svete, je systém demokracie a kapitalizmu, ktorý vyrástol na židovsko-kresťanských hodnotách. Práve teraz nastal čas, aby hospodárske inštitúcie, podporili návrat k skutočným hodnotám a odmenili sa systému, ktorý dal nevídanú slobodu tvorivosti ľudského ducha a obchodovaniu. Začať možno napríklad tým, že sa nebudú diskriminovať zamestnanci s rodinami a podporovať kultúra single, že voľné prostriedky firma použije na podporu rodinných programov, že ženy po materskej sa budú môcť vrátiť na svoje pracovné miesto a že firmy budú inzerovať v médiách (a teda ich podporovať), ktoré sa orientujú na rodinné hodnoty. Je potrebné začať rozlišovať medzi hodnotami, pýtať sa, čo je prínosom pre spoločnosť a ako dosiahnuť zisk, bez toho, že by to bolo na úkor budúcnosti. Táto otázka je dôležitá ešte z jedného dôvodu. Nie je to tak dávno, čo sme boli svedkami účtovných podvodov, krachu, či vytunelovaniu veľkých korporácií. Tento problém poukázal na to, že je dôležité, aké hodnoty zamestnanci vyznávajú. Pokiaľ sú egoistické, nemajú problém poškodiť svojho zamestnávateľa. Preto ak firmy podporia návrat k hodnotám, tento prístup sa im vráti cez zodpovedný prístup zamestnancov k svojím povinnostiam. Je najvyšší čas na zmenu hodnôt. Mali by sme sa poučiť z histórie... ...súčasný svet sa totiž začína podobať na staroveký Rím. Aj on po veľkom rozmachu začal strácať vnútornú silu, následkom čoho sa zrútil mravný poriadok a nakoniec aj samotná spoločnosť. Západnému svetu hrozí to isté. Bez hodnôt, je spoločnosť odsúdená na zánik...

Pohľad osobností

Príchod kultúry smrti a jej uplatnenie v spoločnosti, vyvolalo odozvu aj medzi osobnosťami, ktoré spoznali jej skutočnú tvár.

.hrozí nám zánik?

Po zrútení sovietskeho bloku James Cooper, šéfredaktor časopisu American Arts Quarterly, vyzýval amerických konzervatívnych politikov, aby upriamili pozornosť na médiá. Upozorňoval, že marxizmu sa podarilo zmocniť inštitúcií, ktoré šíria kultúru a formujú správanie a hodnoty ľudí. Podľa neho „ovládanie kultúry ľavicou diktuje nielen odpovede, ale aj kladenie otázok“.

V podobnom duchu sa niesli slová amerického senátora Roberta Dola: „dospeli sme k bodu, keď naša populárna kultúra ohrozuje náš charakter. Produkuje nočné mory násilností, mravného úpadku a sexuálnej zvrátenosti. Prúd tvorby, ktorá sa vyžíva vo zvrhlostiach, musí skončiť.“

Podľa katolíckeho filozofa a politológa Michaela Novaka „konzumný štýl života a strata zmyslu pre tradíciu a základné kultúrne hodnoty, vedú k morálnej ľahostajnosti a k rozpadu spoločenských vzťahov a štruktúr“.

Pápež Benedikt XVI. ešte ako kardinál Ratzinger povedal, že „kultúra Západu je diabolská, ak ľudí presviedča, že jediným cieľom života je pôžitok a vlastný prospech“.

Podľa nemeckého teológa Jürgena Moltmanna „dnešné ľudstvo žije v bludnom kruhu pocitu zbytočnosti a odlúčenosti od Boha... Svetom sa šíri zmätok, rezignácia a beznádej“.

O vážnosti situácie svedčia aj slová Jána Pavla II.: „len zosúladenou spoluprácou všetkých, ktorí veria v hodnotu života, bude možné zabrániť pádu civilizácie a jeho nedozerných dôsledkov.“

.hodnotenie knihy

Patrick Buchanan používa jednoduchý jazyk, aj keď trochu náročnejší na čítanie, z dôvodu informačnej presýtenosti. V knihe sa nachádza veľa štatistických údajov a zákulisných informácií, či už z oblasti politiky, alebo spoločnosti. Kniha je spracovaná vedeckým spôsobom, to znamená že „pod čiarou“ sa nachádzajú vysvetlivky a na konci každej kapitoly sa nachádzajú odkazy na jednotlivé pramene. Ak vás táto téma zaujala, môžete vďaka týmto odkazom pokračovať v štúdiu a prehlbovať svoje vedomosti o „kultúre smrti“. Ja som sa snažil (prevažne v predchádzajúcich troch častiach) priblížiť to, čo je podľa mňa najdôležitejšie posolstvo autora, ale v knihe sa dočítate tohto oveľa viac: či už o migrácií, asimilácií prisťahovalcov, zastrašovanie väčšiny menšinou (v oblasti práv), ale aj o napätí medzi príslušníkmi rôznych rás. Mňa osobne zaujalo, ako hodnotí jednotlivé filmy a seriály a ich prínos pre spoločnosť, pričom mnohé z nich sa v spoločnosti (aj u nás) stali „kultovými“. V knihe sa dočítate veľa o americkej histórií, mentalite a princípoch, na ktorých stojí americká spoločnosť. Autor toto všetko porovnáva s informáciami a štatistikami, ktoré má z celého sveta. Kniha Patricka Buchanana, môže nepochybne rozprúdiť diskusiu...

.moje subjektívne hodnotenie

Hoci to zvyčajne v recenziách nerobím a snažím sa priblížiť myšlienky a dielo autora a nie moje vlastné (ktoré môžu byť čitateľovi ukradnuté), teraz urobím výnimku a napíšem svoj subjektívny pohľad. Nemyslím si, že frankfurtská škola zohrala kľúčovú úlohu pri zmene spoločnosti, pretože tých vplyvov a myšlienkových prúdov je oveľa viac a nemyslím si, že je správne obviňovať túto školu zo všetkých zmien, ktoré nastali v spoločnosti. To, čo sa zmenilo, je predsa človek. Mnohé (nielen technické) vymoženosti mu umožnili, aby sa naplno prejavil a často pri tom ukázal nedostatok charakteru. Mnohé vymoženosti teda boli zneužité. Ale to neznamená, že nemôžu byť prínosom. Veď napr. pre pestovanie orgánov, môžeme využiť dospelé kmeňové bunky a takých príkladov je viac. Súhlasím však s autorom, že je dôležité sa pýtať, aký je význam hodnôt, či sú prínosom pre jedinca a spoločnosť, či ponúkajú riešenie problému a predovšetkým, či ponúkajú človeku šťastie. Takáto diskusia mi v spoločnosti chýba, nehovoriac o tom, že by to mala byť diskusia založená na počúvaní a prijatí človeka s jeho problémami. Samotné oháňanie sa princípmi nikam nevedie, lebo je neosobné a často v ovzduší nepochopenia a odsudzovania druhých. Môžeme sa líšiť v pohľade na mieru, akou sa kultúra smrti podpísala na úpadku spoločnosti. Sú tu totiž aj ďalšie „koncepcie“, ktoré pridali ruku k „dielu“. Bolo by však chybou, spochybniť jej existenciu. Poraziť takúto kultúru možno totiž len vtedy, ak uznáme jej existenciu a spoznáme jej filozofiu...

Tomáš Hupka Patrick Joseph Buchanan

Narodil sa v roku 1938 vo Washingtone. Študoval filozofiu na univerzite Georgtown vo Washingtone a žurnalistiku na Columbijskej univerzite. Bol hlavným poradcom troch amerických prezidentov, Nixona, Forda a Reagana, pričom za prezidenta Reagana bol riaditeľom jeho tlačového oddelenia. V rokoch 1992 a 1996 sa uchádzal o kandidatúru na prezidenta USA za Republikánsku stranu a v roku 2000 už ako kandidát za Reformnú stranu. V oboch prípadoch neúspešne. Často vystupuje v televíznych talk show na NBC a CNN. Napísal stovky článkov do rôznych amerických konzervatívnych časopisov a niekoľko kníh, pričom k najvýznamnejším patria Right from the Beginning, A republic, not an Empire, a Death of the West. V súčasnosti je politickým analytikom televízie MSNBC a šéfredaktorom mesačníka American Conservative.

Spracované podľa: Patrick j. Buchanan, Smrt západu. Mladá fronta, Praha 2004, s. 400, pôvodne 495 Sk, ale dá sa zohnať aj za 375 Sk. ISBN 80-204-1105-8
a uverejnené 23.11. 2008 v časopise Týždeň /www.tyzden.sk/