 |
Právě je 461 návštěvník(ů)
a 2 uživatel(ů) online:
rosmano
Willy
Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde
|
Zaznamenali jsme
116485061
přístupů od 17. 10. 2001
|
| |
Život církví: Podporoval skutečně Pius XII Hitlera?
Vloženo Středa, 29. prosinec 2010 @ 21:13:40 CET Vložil: Olda |
poslal oko Zemřel diplomat Pia XII., který zachránil desetitisíce Židů
Vatikán.
Více než
10 tisíc Židů zachránil za II. světové války arcibiskup Giovanni
Ferrofino, který zemřel před týdnem (20. prosince) ve věku 99 let. Jako
papežský diplomat se řídil přímo doporučením Pia XII. Připomíná to Gary
Krupp, americký Žid a zakladatel nadace Pave the Way, která si
klade za cíl připravovat půdu mezináboženskému dialogu. „Byl to možná
nejvýznamnější očitý svědek úsilí papeže Pacelliho o záchranu Židů, s
jakým se naše nadace dostala do kontaktu,“ uvedl Krupp v rozhovoru pro
římskou agenturu Zenit.
V roce 1939 Pius XII. vyslal P. Ferrofina k portugalskému prezidentovi s
žádostí o udělení víza pro Židy přijíždějících do této země. Krátce po
vypuknutí války byl jmenován sekretářem apoštolské nunciatury v
Dominikánské republice a dříve než odjel na misi papeže navštívil. Před
dvěma lety v rozhovoru pro nadaci Pave the Way vypověděl, jak
hluboce byl Pius XII. pohnut začínajícím vyhlazováním Židů. Jak řekl,
papežův neklid a rozrušení souvisely také s tím, že nechápal, proč země
jako Spojené Státy nespěchají s jejich záchranou. Na prosbu Pia XII. pak
spolu s tehdejším nunciem v Dominikánské republice požádali tamního
prezidenta o udělení víz pro Židy prchající z okupované Evropy a
podařilo se jim tak zachránit tisíce lidí. Nejměne dvakrát v roce pro ně
vypravoval Vatikán zvláštní lodě z Portugalska a Španělska do Ameriky.
P. Ferrofino pomáhal pak uprchlíkům s usídlením v Kanadě, USA, Mexiku
nebo na Kubě.
Po válce působil arcibiskup Ferrofino jako apoštolský nuncius na Haiti a
v Ekvádoru. Letos, nedlouho před smrtí, sepsal písemné svědectví o
práci pro záchranu Židů za války. Předáno bylo do izraelského institutu
Yad Vashem v Jeruzalémě.
|
Re: Podporoval skutečně Pius XII Hitlera? (Skóre: 1)
Vložil: rudinec v Čtvrtek, 30. prosinec 2010 @ 09:26:17 CET
(O uživateli | Poslat zprávu) | Citácie z knihy: "Žena jedoucí na šelmě"
Obhájci Pia XII trvají na tom,že jeho válečné mlčení s pohledem na Holocaust bylo diktováno nutností církve zůstat neutrálni.Ale jak přicházel konec války papež byl daleko od neutrality.Žádal spojence,aby byli mírni na Musoliniho a Hitlera.Jejich země měli zůstat jako hráz proti sovětskému komunizmu.Spojenci pochopitelně odmítli překvapujíci papežovo voláni po záchraně masových vrahů.
Krisí stezka začala diplomatickým tlakem,který použil papež Pius XII,aby dostal povolení pro své zástupce k návštěvě táborů pro válečné zajatce,aby mohli "nábožensky posloužit Katolíkům".Pravým účelem bylo identifikovat a propašovat do bezpečí nacistické zločince.Těžko by se dalo nazvat náhodou,že papež vybral do vedení této akce neuvěřitelného bránení spravedlnosti
svého blízkeho poradce biskupa Hudala,který,jak celý Řím věděl byl fanatickým anti- Semitou a obdivovatelem Nacizmu.Jak Hudal otevřene přiznal:
Děkuji Bohu,že mi dovolil navštívit vězení a sběrné tábory,abych pomohl vězňům k úteku falešnými dokumenty...Považoval jsem za svou povinnost ,po roce 1945,zasvětit svou dobročinnou činnost pomoci bývalým národním socialistům / Nacistům/ a Fašistům obzvlášte tak zvaným válečným zločincům....
|
|
|
Re: Podporoval skutečně Pius XII Hitlera? (Skóre: 1)
Vložil: rudinec v Čtvrtek, 30. prosinec 2010 @ 09:32:49 CET
(O uživateli | Poslat zprávu) |
OKO,OKO teba najpresnejšie charakterizuje následovný výrok Písma:
Skutky 13:10 a povedal: Ó, ty plný všetkej ľsti a každej nešľachetnosti, synu diablov, nepriateľu každej spravedlivosti, či neprestaneš prevracať priame cesty Pánove? |
Re: Re: Podporoval skutečně Pius XII Hitlera? (Skóre: 1)
Vložil: svata_tradicia v Čtvrtek, 30. prosinec 2010 @ 09:44:39 CET
(O uživateli | Poslat zprávu) http://www.jezuiti.sk/ | | rudinče, jediná prava cirkev NIKDY nespolupracovala z Hitlerem, ani Tiso, ani Pius XXII a ani Svaty Otec, i kdyz byl v Hitler-Jugen, no a co, ty si nebyl iskrička? |
]
Re: Re: Re: Podporoval skutečně Pius XII Hitlera? (Skóre: 1)
Vložil: rudinec v Čtvrtek, 30. prosinec 2010 @ 11:41:42 CET
(O uživateli | Poslat zprávu) | Bol so iskrička a strašne sa za to hambím a činím z toho vrejné pokánie.
Mea culpa,mea culpa, mea maxima culpa. |
]
Re: Re: Re: Re: Podporoval skutečně Pius XII Hitlera? (Skóre: 1)
Vložil: Lu v Čtvrtek, 30. prosinec 2010 @ 12:29:54 CET
(O uživateli | Poslat zprávu) | | Já se též přidávám ! |
]
Re: Re: Re: Re: Re: Podporoval skutečně Pius XII Hitlera? (Skóre: 1)
Vložil: svata_tradicia v Čtvrtek, 30. prosinec 2010 @ 12:39:51 CET
(O uživateli | Poslat zprávu) http://www.jezuiti.sk/ | | dobre ty heretiku. a ted kdys udelal pokání, si vymaž z mysli i to že Mussoliny byl fasista, ponevac on podepsal se Svatou Stolicí konkordát, kde Vatikán opetovne vznikl a smrtelné rány Vatikánu byli v té době uzdraveny. Pak bež ke spovedi a predepisuji ti 100 x zdrávas .. |
]
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Podporoval skutečně Pius XII Hitlera? (Skóre: 1)
Vložil: rudinec v Čtvrtek, 30. prosinec 2010 @ 15:50:15 CET
(O uživateli | Poslat zprávu) | Pak bež ke spovedi a predepisuji ti 100 x zdrávas ..
sto zdravasov by mi zabralo priveľa času, ja si radšej kupim odpustky,len ma strašne hnevá,
že sa nemôžem obrátiť na vtikánsku banku.Ta je zatvorená pre pranie špinavých peňazí.
Musím sa OKA opýtať akú inú katolícku banku by mi doporučil. OKO VŠETKO VIE.
Bude mi "cťou" podporiť jedinú pravú,samospasiteľnú,ktorú pekelné brány nepremôžu,.........
|
]
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Podporoval skutečně Pius XII Hitlera? (Skóre: 1)
Vložil: svata_tradicia v Čtvrtek, 30. prosinec 2010 @ 16:08:05 CET
(O uživateli | Poslat zprávu) http://www.jezuiti.sk/ | | jeste pred tím než OKO odpoví v duchu Paní Moudrosti, bychom chtel podotknout, ze se prislo na to ze Adolf Hitler nebyl katolík, jak se doposud myslelo, ale patril k sektě Adventistu sedmeho dne, kde patri ke prikladu i Skalaa a jiní heretici .. |
]
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Podporoval skutečně Pius XII Hitlera? (Skóre: 1)
Vložil: skalaa v Pátek, 31. prosinec 2010 @ 21:33:00 CET
(O uživateli | Poslat zprávu) |
Svata tradicia Pišeš ako ti pasuje" Vyšie pišeš že Hitler nebol katolik ale bol "sektar" Adventista Siedmeho dna a teraz tu pišeš že bol katolik,mal by si si to ujasnit a až potom pisať.
Svata Tradicia piše: take se pridavam. je vidno, ze oko má nadhled. Vzdyt i velký syn katolícke církve - Adolf Hitler řekl: “Osobně jsem přesvědčen o veliké moci a hlubokém významu křesťanství a nedovolím, aby se šířilo jiné náboženství, než křesťanství. Proto jsem se odvrátil od Ludendorffa a proto jsem zavrhl tu knihu od Rosenberga. Napsal ji protestant. Není to stranická kniha. Nenapsal ji straník. Nechme protestanty, ať se s ním hádají ... Jako katolík se nikdy necítím dobře v evangelické církvi nebo jejích institucích. Proto budu mít velké problémy, jestliže se budu snažit regulovat a omezovat záležitosti protestantských církví. Evangelíci nebo jiní protestaté mne v každém případě budou odmítat. Ale vy můžete mít jistotu: Budu chránit práva a svobody farností a nedovolím, aby se jich někdo dotknul, takže nemusíte mít žádné obavy o budoucnost Církve.”
Hitler také diskutoval s biskupy o svých názorech na židovskou otázku. “Pokud jde o Židy, zastávám stejné stanovisko, jaké hlásá katolická církev už patnáct set let, kdy Židy považuje za nebezpečné a vytlačuje je do ghet. ... , protože církev dobře ví, co jsou Židé zač. Nevyvyšuji rasu nad náboženství, ale pro církev a stát vidím v představitelích této rasy velké nebezpečí a svým přístupem k této otázce prokazuji velkou službu křesťanství.” (J. S. Conway: The Nazi Persecution of the Churches; str. 25, 26, 162)
|
]
|
|
Re: Podporoval skutečně Pius XII Hitlera? (Skóre: 1)
Vložil: rudinec v Čtvrtek, 30. prosinec 2010 @ 16:27:36 CET
(O uživateli | Poslat zprávu) |
svata_tradícia aj keď nerád musím ti oponovať Adolf Hitler bol katolík./Prečítaj knihu: Žena jazdiaca na šelme/
"Fakt,že Hitler byl Katolíkem v dobrém vztahu k církvi činil jeho slib spolupráce s církvi dosti důvěryhodným.Byl vychovaný v katolické rodine,pravidelne navštěvoval mše,sloužil jako ministrant.,snil o tom,že se jednou stane kňezem a navštevoval školu Benediktínskeho kláštea v Lambachu. Opat kláštera byl velmi angažovaný v okultu a východním misticizmu,a bylo to právě v tomto kláštere,kde se Hitler seznámil s hinduistickou swastikou hákového kříže, kterou později adoptoval.Dokonce i když se již dostal k moci,neopomínal navšťevovat katolické bohoslužby." |
Re: Re: Podporoval skutečně Pius XII Hitlera? (Skóre: 1)
Vložil: heureka12 v Pátek, 31. prosinec 2010 @ 19:56:24 CET
(O uživateli | Poslat zprávu) | odporúčaná a povinná literatúra :alan bullock - hitler a stalin, parallel lives a hitlerˇs Table Talk, pre teba i pre bájkara "huna" od jazdiacej šelmy.
,
chlapci, vy ste posadnutí vašou protestanskou ideológiou korého následovníkov, a preto ste potratili nielen súdnosť, ale aj objektivitu objektivitu.
|
]
Re: Re: Re: Podporoval skutečně Pius XII Hitlera? (Skóre: 1)
Vložil: svata_tradicia v Pátek, 31. prosinec 2010 @ 20:36:35 CET
(O uživateli | Poslat zprávu) http://www.jezuiti.sk/ | | a protestante, proč si neprečtete také o čem se v roku 1933 usnesli naší koatolčtí otcové, kterí takhle bojovali proti fasizmu : psali, že zvláštní význam má vůdcova autorita, což se v zásadě nerozchází s učením katolické církve, protože autorita vůdce má u ní veliký význam. Biskupové v dokumentu slíbili podporovat Hitlerovu zahraniční politiku. Děkovali Hitlerovi za jeho pronásledování “bezvěrců” a žádali, aby “nová německá síla” dál takto pracovala a dál byla stavěna na náboženském podkladě. Dokument vyzýval Hitlera k dalšímu pronásledování a likvidování bezvěrectví a všechny katolíky k jeho plné podpoře. Dokument byl podepsán kardinálem Bertramem, Schultem a Faulhaberem a 22 arcibiskupy a biskupy. (Der katholische Episkopat in der Nationalen Revolution Deustchlands, Freiburg, 1934, kap.III.) |
]
Re: Re: Re: Podporoval skutečně Pius XII Hitlera? (Skóre: 1)
Vložil: rudinec v Sobota, 01. leden 2011 @ 13:33:42 CET
(O uživateli | Poslat zprávu) | chlapci, vy ste posadnutí vašou protestanskou ideológiou
Keď sme my posadnutí protestantskou ideologiou, čím boli posadnutý následovní papeži ?:
Pápež Štefan VI. (885 - 895) vyhlasuje: „Pápeži sú, ako Ježiš, počatí od svojich matiek zatienením ducha svätého, všetci pápeži sú akýsi druh bohočlovekov, aby tým lepšie mohli zastávať úrad prostredníkov medzi bohom a ľuďmi; im teda nech je daná všetka moc na nebi i na zemi." Pápež Štefan VI. (885 - 895) vyhlasuje: „Pápeži sú, ako Ježiš, počatí od svojich matiek zatienením ducha svätého, všetci pápeži sú akýsi druh bohočlovekov, aby tým lepšie mohli zastávať úrad prostredníkov medzi bohom a ľuďmi; im teda nech je daná všetka moc na nebi i na zemi." A týmito „sprostredkovateľmi medzi bohom a ľuďmi", námestníkmi Kristovými, okrem niekoľkých málo svetlejších zjavov, stávali sa nie ľudia, ale beštie, ktoré sa neštítili žiadnych zločinov a nachádzali zaľúbenie v najväčších hanebnostiach. Krvismilníci a neviestkári, pološialení lotri, nad vyčíňaním ktorých otriasa sa človek hrôzou a priam fyzickým odporom. Uveďme si aspoň pár perličiek z týchto slávnych čias rímskokatolíckej cirkvi. Štefan VII. (896 - 897) dal vyniesť mŕtvolu svojho predchodcu Formosa z hrobky, obliecť do slávnostného rúcha a posadiť pred cirkevný súd. Nato bol Formos vyhlásený za nepravého pápeža, jeho svätenia i dekréty za neplatné. Potom mŕtvole odťali tri prsty, ktorými pápež žehná, a rozkladajúce sa telo vláčili rímskymi ulicami a vrhli do Tibery. Táto hanebnosť vzbudila všeobecnú vzburu, pri ktorej pápeža Štefana VI. zajali, uvrhli do žalára a tam uškrtili... V tých časoch začína v Ríme známe obdobie, nazývané „vládou neviestok". Samotný pápežský dejepisec, kardinál Baronius, ktorý ako mohol tak zakrýval hanebnosti pápežov, píše: „V tomto storočí bolo vidieť ohavnosť a spustlosť v chráme a svätyni Pána. Na stolici Petrovej sedeli najbezbožnejší ľudia, nie pápeži, ale netvory. Povoľné a nehanebné neviestky v Ríme všetko ovládali a svojich milencov a súložníkov na stolicu Petrovu dosadzovali!" Sergius III. (904 - 911) sa stal pápežom z vôle rímskej krásavice Marozie, súložnice mocného markrabeta Adalberta z Toskány. - Po smrti Sergia povýšili Marozia a jej sestra Theodora na pápeža milenca Anastázia, ktorý však „sprostredkovával styk medzi bohom a ľuďmi" len necelé tri roky (911 až 913). - Po ňom sa stal pápežom iný milenec Marozie, Lando, ktorý sa však tešil zo svojej moci ledva pol roka. - Potom sa stal pápežom Ján X. (914 - 928), ktorého Marozia, keď sa ho nabažila, dala vo väzení zahrdúsiť. - Aj jeho nástupca Lev VI. bol o niekoľko mesiacov po svojom nastúpení na „stolec sv. Petra" zavraždený. - V roku 931 mala Marozia ešte toľko vplyvu, že pomohla k tiare svojmu 25-ročnému synovi, ktorého mala s pápežom Sergiom III. Pápežoval pod menom Ján XI. (931 až 933). Za jeho vlády vraždy a násilnosti zapĺňali celý Rím. Neskôr zahynul na otravu. Roku 956 sa stal pápežom 18 - ročný Ján XII., úžasný roztopašník a márnotratník, ktorý, aby si pomohol k peniazom, predával biskupstvá a cirkevné úrady. Pápežský palác premenil na hárem, kostoly na tančiarne. „Žiadna počestná žena," hovorí o tejto dobe jeho vlády kremonský biskup Luitprand, „sa neodvážila na ulicu, pretože Ján prznil všetko: dievčatá, vydaté ženy a vdovy aj na hroboch svätých apoštolov..." Čo vyvádzal tento „svätý otec" bolo predsa len priveľa a preto cisár Otto I. zvolal synodu biskupov, aby ho súdila a zosadila. Pri vyšetrovaní vyšli najavo doslova strašné veci: Ján XII. svätil diakonov aj v koniarni, 10-ročného chlapca za peniaze urobil biskupom, svojho kmotra dal oslepiť a kardinála poddiakona Jána vykastrovať, vypaľoval domy a nehanebne sa rúhal. Synoda nakoniec tohto „svätého otca" - Jána XII. zosadila a za pápeža zvolili Leva VIII. Ale milenky pomohli Jánovi naspät. Lev VIII. utiekol a Ján XII. dal niektorých biskupov, ktorí boli proti nemu, zmrzačiť. Onedlho však jeho samého zabil manžel, ktorému zviedol ženu. Pápeža Jána XIII. (965 - 972) Rimania zahnali pre jeho bezhraničnú panovačnosť. Jána XIV. v r. 984 otrávil protipápež Bonifác VII. „Zástupcu Krista" na zemi Jána XVI. jeho súper pápež Gregor V. (996 - 999) zajal a hrozne zmrzačil. Vypálili mu oči, odrezali nos a uši, vytrhli jazyk, posadili obrátene na osla a vozili ulicami Ríma... Iný beťár, Benedikt IX. (1033 - 1044), sa stal pápežom dokonca v 12 rokoch. Jeho otec gróf Alberich mu zaobstaral pápežstvo za peniaze. Mladý pápež ho v 23 rokoch predal Gregorovi VI. za 1500 libier striebra. Boli to ale počestní muži, tí pápeži, nemyslíte? Sú hodní našej úcty? Je hodný našej úcty ich úrad? Gregor VII (1073 - 1085) vyhlásil celý svet za jemu podriadený. Zaviedol celibát, aby kňazov odviedol od svetskej spoločnosti. Jemu sa musel pokoriť aj nemecký cisár Henrich IV. Po Gregorovi prišlo niekoľko mocných pápežov, pred ktorými sa triasli panovníci. Cisár Fridrich II. sa pre neposlušnosť dostal do kliatby a roku 1245 ho otrávili hostiou. Určite sa tak stalo z lásky k blížnemu svojmu a väčšiu slávu Božiu. Bonifác VIII. (1294 - 1303) žil s vydatou ženou a súčasne aj s jej dcérou, okrem toho zneužíval svoje pážatá na neprirodzený styk. Keď ho francúzsky kráľ, ktorého chcel pokoriť, zajal, zošalel a rozbil si hlavu o múr. Ján XXII. (1316 - 1334) stanovil sadzbu na odpúšťanie hriechov, ktorej výnos bol mimoriadny. Napriek tomu, že minul obrovské peniaze s neviestkami, zanechal po sebe 33 miliónov dukátov! Urban VI. (1378 - 1389) bol ukrutný tyran. Päť kardinálov, ktorí za neho nehlasovali ako aj niekoľkých prelátov dal mučiť, potom niektorých zašiť do vreca a hodiť do mora, iných dal upáliť alebo stať. - Bola to názorná ukážka 10 božích prikázaní v cirkevnom prevedení. Jána XXIII. (1410 - 1415), ktorý zvolal Kostnický snem, tento snem súdil a odsúdil. 37 svedkov dokázalo, že pápež sa nielenže dopúšťal zločinov cudzoložstva, krvismilstva, sodomie, svätokupectva, lupičstva a vraždy, ale že okolo 300 mníšok zneužil a za odmenu ich urobil abatyšami. Mal v Bologni hárem s 200 prostitútkami. Okrem toho to bol morský lúpežník. Martin V. (1417 - 1431) posielal krížové výpravy proti husitom, a keď sa všetky stretli s neúspechom, tak sa rozzúril, že ho ranila mŕtvica. Eugen IV. (1431 - 1447) bol synom pápeža Gregora XII. (1405 - 1415) a jednej mníšky. Keď sa dozvedel o chystanom sprisahaní proti nemu, dal mnícha Mária kruto mučiť a mäso z neho trhať žeravými kliešťami. Roku 1439 zvolili na bazilejskom sneme za pápeža savojského vojvodu Amadeusa, opáta kláštora v Ripuile. Keď mu to poslovia prišli oznámiť, našli ho opitého. Pápež Kalixtus III. (1455 - 1458) rozdával miesta v cirkvi svojim príbuzným. Tak strašne ho nenávideli, že keď zomrel, žiadny kardinál ani biskup mu nešiel na pohreb. Sixtus IV. (1471 - 1484) bol márnotratník a opilec. Mal syna so svojou sestrou a nemravné zneužíval svojich dvoch synov. V Ríme založil nevestince, ktoré mu vynášali ročne 20 000 dukátov. Za peniaze povoľoval aj sodomské hriechy. - Už ste pochopili, prečo sa hovorí, že cirkev je ochrankyňou morálky? Innocent VIII. (1484 - 1492), keď sa stal pápežom, mal už 16 detí. Stanovil nové sadzby za hriechy. Alexander VI. (1492 - 1503) je jedným z najpovestnejších nemravníkov sveta. Podplatil kardinálov, a tak sa stal pápežom. Mal niekoľko detí. Syna Cesara menoval za kardinála. Iný jeho syn si zobral dcéru francúzskeho kráľa Karia VIII. Od sultána Bajazeta prijal 300 000 dukátov za otrávenie jeho brata Džema, ktorý bol zajatý v boji a dostal sa do rúk pápeža. Úmyselne strašil sultána, že jeho brat ho pripraví o vládu a za jeho vraždu vyinkasoval peknú odmenu. Krvismilnil so svojou dcérou Lukréciou. Nakoniec zomrel na otravu. Bola to len taká neštastná náhoda. Pozval k sebe jedného kardinála, ktorého chcel otráviť. Sluha však omylom podal víno s jedom pápežovi. - Ceremoniár tohto námestníka Kristovho, Burhard, opísal vo svojom denníku zvrhlosti, ktoré sa diali na pápežskom dvore: „Pred pápežom, jeho dcérou a synmi tancovali nahé kurtizány a vymýšľali najväčšie zmyselné výstrednosti. Lukrécia, pápežova dcéra a milenka zároveň, vybavovala bežne aj cirkevné záležitosti pápežského úradu a zvolávala aj kardinálov. Bolo to snáď najslávnejšie obdobie „svätej" rímskej cirkvi." Plus III. (1503) bol vraj dobrý muž; chcel vraj odstrániť nádheru a smilstvo z cirkvi, ale otrávili ho. Kardináli prišli na to, že človek s takýmito zásadami sa medzi nich jednoducho nehodí. Július II. (1503 - 1513) sa stal pápežom lesťou a úplatkami. Bol viac vojakom než duchovným. Štval stále talianske kniežatá do vojen. Zomrel na syfilitídu a syfilitikom bol aj jeho nástupca Lev X. (1513 - 1521), ktorý si vydržiaval 30 dvorných dám a vysmieval sa viere. Aj jeho otrávili. Počas jeho nemravného panovania vystúpil Luther so svojou reformou. Hadrián VI. (1522 - 1523) vyhlásil, že reformátori ako Luther, získavajú pôdu, pretože kňazi nerestné žijú a to že sa musí zmeniť. Kardináli ho za to dali otráviť. Pavol III. (1534 - 1540) sa stal kardinálom počas vlády Alexandra VI., ktorému zašantročil svoju peknú sestru. Svoju vlastnú matku i sestru otrávil. Július XL (1550 - 1555) usporadúval zábavy vo vatikánskych záhradách, pri ktorých všetci účastníci, muži aj ženy sa vyzliekli do naha a tancovali a naháňali po záhradách. Pius IV. (1559 - 1565) lákal do Vatikánu šľachtické ženy a získaval ich za veľké peniaze. Keď ich zneužil, dal ich natiahnuť na škripec, aby peniaze zase vrátili. Pri jednej hostine vypil 12 džbánov vína, zvalil sa pod stôl a zomrel, ranený mŕtvicou. Počas neho bolo prekliate protestanstvo. Pius V. (1566 - 1572) viedol prísny život, jedol len zeleninu, pil vodu a nosil pichľavý plášť na nahom tele. To všetko by sa dalo povedať, že bola jeho súkromná vec. Horšie ale bolo to, že sadisticky, kruto prenasledoval tzv. kacírov - tisíce ich bolo počas jeho vlády zavraždených. Vy neviete, kto to je kacír? - Každý, kto si dovolí mat iný názor ako pápež. Darmo si profesor teológie, darmo si kardinál. Neskôr ho vyhlásili za svätého. Gregor XIII. (1572 - 1585), keď sa cez bartolomejskú noc vo Francúzsku zavraždilo 30 000 tzv. kacírov, t.j. iných kresťanov, ktorí tak isto verili v Ježiša Krista, len „neverili pápežovi", dal slúžiť slávnu omšu a spieval „Te Deum". Sixtus V. (1585 - 1590) sa rád díval na šibenice a dával ľudí bez milosti popravovať. Nakoniec ho samotní Jezuiti otrávili, pretože bol ich nepriateľom. - Ako vidíte aj jezuiti boli vždy veľmi „zbožní". Innocenta X. (1644 - 1655) ovládala jeho milenka Olympia. Tá riadila cirkev, predávala úrady, rušila kláštory a zaberala ich majetok. Lev XII. (1823 - 1829) bol pôžitkár a sveták. V rámci šírenia cirkevnej vzdelanosti obnovil zákaz čítania biblie. Pre istotu zakázal aj očkovanie, čo tam po nejakej medicíne. Gregor XVI. (1831 - 1846) bol notorický opilec. So svojou milenkou, ženou holiča, mal 7 detí. A tak ďalej........
Autor: Jaroslav Motyčka, 1922
|
]
|
|
Re: Podporoval skutečně Pius XII Hitlera? (Skóre: 1)
Vložil: rudinec v Neděle, 02. leden 2011 @ 14:49:33 CET
(O uživateli | Poslat zprávu) | chlapci, vy ste posadnutí vašou protestanskou ideológiou
Keď sme my posadnutí protestantskou ideologiou, čím boli posadnutý následovní papeži ?:
Pápež Štefan VI. (885 - 895) vyhlasuje: „Pápeži sú, ako Ježiš, počatí od svojich matiek zatienením ducha svätého, všetci pápeži sú akýsi druh bohočlovekov, aby tým lepšie mohli zastávať úrad prostredníkov medzi bohom a ľuďmi; im teda nech je daná všetka moc na nebi i na zemi." Pápež Štefan VI. (885 - 895) vyhlasuje: „Pápeži sú, ako Ježiš, počatí od svojich matiek zatienením ducha svätého, všetci pápeži sú akýsi druh bohočlovekov, aby tým lepšie mohli zastávať úrad prostredníkov medzi bohom a ľuďmi; im teda nech je daná všetka moc na nebi i na zemi." A týmito „sprostredkovateľmi medzi bohom a ľuďmi", námestníkmi Kristovými, okrem niekoľkých málo svetlejších zjavov, stávali sa nie ľudia, ale beštie, ktoré sa neštítili žiadnych zločinov a nachádzali zaľúbenie v najväčších hanebnostiach. Krvismilníci a neviestkári, pološialení lotri, nad vyčíňaním ktorých otriasa sa človek hrôzou a priam fyzickým odporom. Uveďme si aspoň pár perličiek z týchto slávnych čias rímskokatolíckej cirkvi. Štefan VII. (896 - 897) dal vyniesť mŕtvolu svojho predchodcu Formosa z hrobky, obliecť do slávnostného rúcha a posadiť pred cirkevný súd. Nato bol Formos vyhlásený za nepravého pápeža, jeho svätenia i dekréty za neplatné. Potom mŕtvole odťali tri prsty, ktorými pápež žehná, a rozkladajúce sa telo vláčili rímskymi ulicami a vrhli do Tibery. Táto hanebnosť vzbudila všeobecnú vzburu, pri ktorej pápeža Štefana VI. zajali, uvrhli do žalára a tam uškrtili... V tých časoch začína v Ríme známe obdobie, nazývané „vládou neviestok". Samotný pápežský dejepisec, kardinál Baronius, ktorý ako mohol tak zakrýval hanebnosti pápežov, píše: „V tomto storočí bolo vidieť ohavnosť a spustlosť v chráme a svätyni Pána. Na stolici Petrovej sedeli najbezbožnejší ľudia, nie pápeži, ale netvory. Povoľné a nehanebné neviestky v Ríme všetko ovládali a svojich milencov a súložníkov na stolicu Petrovu dosadzovali!" Sergius III. (904 - 911) sa stal pápežom z vôle rímskej krásavice Marozie, súložnice mocného markrabeta Adalberta z Toskány. - Po smrti Sergia povýšili Marozia a jej sestra Theodora na pápeža milenca Anastázia, ktorý však „sprostredkovával styk medzi bohom a ľuďmi" len necelé tri roky (911 až 913). - Po ňom sa stal pápežom iný milenec Marozie, Lando, ktorý sa však tešil zo svojej moci ledva pol roka. - Potom sa stal pápežom Ján X. (914 - 928), ktorého Marozia, keď sa ho nabažila, dala vo väzení zahrdúsiť. - Aj jeho nástupca Lev VI. bol o niekoľko mesiacov po svojom nastúpení na „stolec sv. Petra" zavraždený. - V roku 931 mala Marozia ešte toľko vplyvu, že pomohla k tiare svojmu 25-ročnému synovi, ktorého mala s pápežom Sergiom III. Pápežoval pod menom Ján XI. (931 až 933). Za jeho vlády vraždy a násilnosti zapĺňali celý Rím. Neskôr zahynul na otravu. Roku 956 sa stal pápežom 18 - ročný Ján XII., úžasný roztopašník a márnotratník, ktorý, aby si pomohol k peniazom, predával biskupstvá a cirkevné úrady. Pápežský palác premenil na hárem, kostoly na tančiarne. „Žiadna počestná žena," hovorí o tejto dobe jeho vlády kremonský biskup Luitprand, „sa neodvážila na ulicu, pretože Ján prznil všetko: dievčatá, vydaté ženy a vdovy aj na hroboch svätých apoštolov..." Čo vyvádzal tento „svätý otec" bolo predsa len priveľa a preto cisár Otto I. zvolal synodu biskupov, aby ho súdila a zosadila. Pri vyšetrovaní vyšli najavo doslova strašné veci: Ján XII. svätil diakonov aj v koniarni, 10-ročného chlapca za peniaze urobil biskupom, svojho kmotra dal oslepiť a kardinála poddiakona Jána vykastrovať, vypaľoval domy a nehanebne sa rúhal. Synoda nakoniec tohto „svätého otca" - Jána XII. zosadila a za pápeža zvolili Leva VIII. Ale milenky pomohli Jánovi naspät. Lev VIII. utiekol a Ján XII. dal niektorých biskupov, ktorí boli proti nemu, zmrzačiť. Onedlho však jeho samého zabil manžel, ktorému zviedol ženu. Pápeža Jána XIII. (965 - 972) Rimania zahnali pre jeho bezhraničnú panovačnosť. Jána XIV. v r. 984 otrávil protipápež Bonifác VII. „Zástupcu Krista" na zemi Jána XVI. jeho súper pápež Gregor V. (996 - 999) zajal a hrozne zmrzačil. Vypálili mu oči, odrezali nos a uši, vytrhli jazyk, posadili obrátene na osla a vozili ulicami Ríma... Iný beťár, Benedikt IX. (1033 - 1044), sa stal pápežom dokonca v 12 rokoch. Jeho otec gróf Alberich mu zaobstaral pápežstvo za peniaze. Mladý pápež ho v 23 rokoch predal Gregorovi VI. za 1500 libier striebra. Boli to ale počestní muži, tí pápeži, nemyslíte? Sú hodní našej úcty? Je hodný našej úcty ich úrad? Gregor VII (1073 - 1085) vyhlásil celý svet za jemu podriadený. Zaviedol celibát, aby kňazov odviedol od svetskej spoločnosti. Jemu sa musel pokoriť aj nemecký cisár Henrich IV. Po Gregorovi prišlo niekoľko mocných pápežov, pred ktorými sa triasli panovníci. Cisár Fridrich II. sa pre neposlušnosť dostal do kliatby a roku 1245 ho otrávili hostiou. Určite sa tak stalo z lásky k blížnemu svojmu a väčšiu slávu Božiu. Bonifác VIII. (1294 - 1303) žil s vydatou ženou a súčasne aj s jej dcérou, okrem toho zneužíval svoje pážatá na neprirodzený styk. Keď ho francúzsky kráľ, ktorého chcel pokoriť, zajal, zošalel a rozbil si hlavu o múr. Ján XXII. (1316 - 1334) stanovil sadzbu na odpúšťanie hriechov, ktorej výnos bol mimoriadny. Napriek tomu, že minul obrovské peniaze s neviestkami, zanechal po sebe 33 miliónov dukátov! Urban VI. (1378 - 1389) bol ukrutný tyran. Päť kardinálov, ktorí za neho nehlasovali ako aj niekoľkých prelátov dal mučiť, potom niektorých zašiť do vreca a hodiť do mora, iných dal upáliť alebo stať. - Bola to názorná ukážka 10 božích prikázaní v cirkevnom prevedení. Jána XXIII. (1410 - 1415), ktorý zvolal Kostnický snem, tento snem súdil a odsúdil. 37 svedkov dokázalo, že pápež sa nielenže dopúšťal zločinov cudzoložstva, krvismilstva, sodomie, svätokupectva, lupičstva a vraždy, ale že okolo 300 mníšok zneužil a za odmenu ich urobil abatyšami. Mal v Bologni hárem s 200 prostitútkami. Okrem toho to bol morský lúpežník. Martin V. (1417 - 1431) posielal krížové výpravy proti husitom, a keď sa všetky stretli s neúspechom, tak sa rozzúril, že ho ranila mŕtvica. Eugen IV. (1431 - 1447) bol synom pápeža Gregora XII. (1405 - 1415) a jednej mníšky. Keď sa dozvedel o chystanom sprisahaní proti nemu, dal mnícha Mária kruto mučiť a mäso z neho trhať žeravými kliešťami. Roku 1439 zvolili na bazilejskom sneme za pápeža savojského vojvodu Amadeusa, opáta kláštora v Ripuile. Keď mu to poslovia prišli oznámiť, našli ho opitého. Pápež Kalixtus III. (1455 - 1458) rozdával miesta v cirkvi svojim príbuzným. Tak strašne ho nenávideli, že keď zomrel, žiadny kardinál ani biskup mu nešiel na pohreb. Sixtus IV. (1471 - 1484) bol márnotratník a opilec. Mal syna so svojou sestrou a nemravné zneužíval svojich dvoch synov. V Ríme založil nevestince, ktoré mu vynášali ročne 20 000 dukátov. Za peniaze povoľoval aj sodomské hriechy. - Už ste pochopili, prečo sa hovorí, že cirkev je ochrankyňou morálky? Innocent VIII. (1484 - 1492), keď sa stal pápežom, mal už 16 detí. Stanovil nové sadzby za hriechy. Alexander VI. (1492 - 1503) je jedným z najpovestnejších nemravníkov sveta. Podplatil kardinálov, a tak sa stal pápežom. Mal niekoľko detí. Syna Cesara menoval za kardinála. Iný jeho syn si zobral dcéru francúzskeho kráľa Karia VIII. Od sultána Bajazeta prijal 300 000 dukátov za otrávenie jeho brata Džema, ktorý bol zajatý v boji a dostal sa do rúk pápeža. Úmyselne strašil sultána, že jeho brat ho pripraví o vládu a za jeho vraždu vyinkasoval peknú odmenu. Krvismilnil so svojou dcérou Lukréciou. Nakoniec zomrel na otravu. Bola to len taká neštastná náhoda. Pozval k sebe jedného kardinála, ktorého chcel otráviť. Sluha však omylom podal víno s jedom pápežovi. - Ceremoniár tohto námestníka Kristovho, Burhard, opísal vo svojom denníku zvrhlosti, ktoré sa diali na pápežskom dvore: „Pred pápežom, jeho dcérou a synmi tancovali nahé kurtizány a vymýšľali najväčšie zmyselné výstrednosti. Lukrécia, pápežova dcéra a milenka zároveň, vybavovala bežne aj cirkevné záležitosti pápežského úradu a zvolávala aj kardinálov. Bolo to snáď najslávnejšie obdobie „svätej" rímskej cirkvi." Plus III. (1503) bol vraj dobrý muž; chcel vraj odstrániť nádheru a smilstvo z cirkvi, ale otrávili ho. Kardináli prišli na to, že človek s takýmito zásadami sa medzi nich jednoducho nehodí. Július II. (1503 - 1513) sa stal pápežom lesťou a úplatkami. Bol viac vojakom než duchovným. Štval stále talianske kniežatá do vojen. Zomrel na syfilitídu a syfilitikom bol aj jeho nástupca Lev X. (1513 - 1521), ktorý si vydržiaval 30 dvorných dám a vysmieval sa viere. Aj jeho otrávili. Počas jeho nemravného panovania vystúpil Luther so svojou reformou. Hadrián VI. (1522 - 1523) vyhlásil, že reformátori ako Luther, získavajú pôdu, pretože kňazi nerestné žijú a to že sa musí zmeniť. Kardináli ho za to dali otráviť. Pavol III. (1534 - 1540) sa stal kardinálom počas vlády Alexandra VI., ktorému zašantročil svoju peknú sestru. Svoju vlastnú matku i sestru otrávil. Július XL (1550 - 1555) usporadúval zábavy vo vatikánskych záhradách, pri ktorých všetci účastníci, muži aj ženy sa vyzliekli do naha a tancovali a naháňali po záhradách. Pius IV. (1559 - 1565) lákal do Vatikánu šľachtické ženy a získaval ich za veľké peniaze. Keď ich zneužil, dal ich natiahnuť na škripec, aby peniaze zase vrátili. Pri jednej hostine vypil 12 džbánov vína, zvalil sa pod stôl a zomrel, ranený mŕtvicou. Počas neho bolo prekliate protestanstvo. Pius V. (1566 - 1572) viedol prísny život, jedol len zeleninu, pil vodu a nosil pichľavý plášť na nahom tele. To všetko by sa dalo povedať, že bola jeho súkromná vec. Horšie ale bolo to, že sadisticky, kruto prenasledoval tzv. kacírov - tisíce ich bolo počas jeho vlády zavraždených. Vy neviete, kto to je kacír? - Každý, kto si dovolí mat iný názor ako pápež. Darmo si profesor teológie, darmo si kardinál. Neskôr ho vyhlásili za svätého. Gregor XIII. (1572 - 1585), keď sa cez bartolomejskú noc vo Francúzsku zavraždilo 30 000 tzv. kacírov, t.j. iných kresťanov, ktorí tak isto verili v Ježiša Krista, len „neverili pápežovi", dal slúžiť slávnu omšu a spieval „Te Deum". Sixtus V. (1585 - 1590) sa rád díval na šibenice a dával ľudí bez milosti popravovať. Nakoniec ho samotní Jezuiti otrávili, pretože bol ich nepriateľom. - Ako vidíte aj jezuiti boli vždy veľmi „zbožní". Innocenta X. (1644 - 1655) ovládala jeho milenka Olympia. Tá riadila cirkev, predávala úrady, rušila kláštory a zaberala ich majetok. Lev XII. (1823 - 1829) bol pôžitkár a sveták. V rámci šírenia cirkevnej vzdelanosti obnovil zákaz čítania biblie. Pre istotu zakázal aj očkovanie, čo tam po nejakej medicíne. Gregor XVI. (1831 - 1846) bol notorický opilec. So svojou milenkou, ženou holiča, mal 7 detí. A tak ďalej........
Autor: Jaroslav Motyčka, 1922
|
|
|
|
|
