Tu je ukazka spravania sa krestanov k zidom v stredoveku.



Franskí panovníci mali k židom pomerne pozitívny vzťah. Ponúkali im diplomatické služby; čo sa týka lekárskych služieb, túto oblasť zaujali takmer celkom židia. Stávali sa však aj prípady, ako to vidieť v súvislosti s arcibiskupom Agobardom Lyonským, ktorý protestoval proti tomu, aby sa židom dovoľovali stavať synagógy, aby sa kvôli nim prekladali trhy zo soboty, a zvlášť proti tomu, že obrezávali kresťanských otrokov, aj to, že sa im dokonca dovoľovalo predávať kresťanských otrokov mohamedánom.

Židia zaujali veľmi silnú pozíciu v oblasti hospodárskeho života. Zákon im síce nedovoľoval brať úrok od súkmeňovcov (Ex 22, 24; Lv 25, 36), ale prijímať ho od cudzincov nebolo zakázané (Dt 23, 20 n.).
Kresťania odmietali brať úrok a cirkevní otcovia varovali pred úžerou. Klerikom bol obchod s peniazmi od 4. storočia prísne zakázaný. Židia, ktorí nepodliehali kresťanským zákonom, sa stali privilegovanými bankármi stredoveku a trvalo dlho, než sa Cirkev prispôsobila novej situácii v peňažnom hospodárstve. Úroky boli dosť vysoké, podľa rakúskeho privilégia mohli brať úroky až vo výške 170 %. Na území Čiech mali určitý čas neobmedzenú úrokovú voľnosť. Vo Francúzsku zakazovali zákony v stredoveku brať úroky nad 300 %./TIETO ZIDOVSKE UROKY OZOBRACOVALI KRESTANOV/
preto mnohokrát židovské výsady boli dôvodom k nespokojnosti zo strany kresťanov.
Kráľ Henrich IV. im napríklad udelil privilégium, že mohli žiť podľa svojho práva, nemuseli ubytovávať vojská a boli oslobodení od vojnových poplatkov a cla/TAKETO VYSADY KRESTASNIA NA SVOJOM VLASTNOM UZEMI NeMALI/.
Tiez za požičané peniaze mohli požadovať ľubovoľné úrokyco velmi krestanov ozobracovalo.
Preto nie najlepší, niekedy až nepriateľský, vzťah k židom nebol ani natoľko náboženského alebo rasového rázu, ako hospodárskeho. Vidíme to aj počas prvej križiackej výpravy (1096), kedy križiaci, pod náboženskou zámienkou, na svojej ceste v Nemecku, Čechách aj na území Slovenska prepadávali židovské majetky pre vlastné obohatenie. Kresťania jednotlivých miest sa však postavili na stranu židovského obyvateľstva.



Ďalším dôvodom k negatívnemu postoju kresťanov voči židom bol postoj židov ku kresťanskému náboženstvu, ktorý zo strany židov bol v niektorých prípadoch urážlivý. Napríklad zosmiešňovanie Krista a jeho matky Márie sa pripisuje Talrnudu, ktorý sa ako osočovanie Boha udáva už okolo roku 1240 konvertitom Mikulášom z La RochelL Preto sa v roku 1240 v Paríži nariaďuje spálenie Talmudu a konfiškácia všetkých kníh židov.
Na Slovensku Kolomanove zákony zakazujú židom prijímať kresťanských sluhov do svojich služieb a zvádzať kresťanov k židovskému náboženstvu. Ostrihomský arcibiskup Róbert interdiktom pohrozil celej krajine, keď uhorský kráľ Ondrej nezmení svoj vzťah k židom, ktorých uvádzal do vysokých štátnych úradov, na ukor tak isto sikovnych krestanov.
V krajine okrem toho boli rozšírené miešané manželstva a zidia boli znami trhmi s kresťanskými otrokmi. Keďže situácia sa nezmenila 25. februára 1232 nad celou krajinou vyhlasuje interdikt, ktorý trval do 7. apríla toho roku. . Ku konečnému riešeniu došlo v roku 1235.)
Bela IV. v 13. storočí udeľoval židom rozličné privilégiá. Hoci v tomto čase bolo predpísané, aby nosievali zvláštne rúcho, židia to nedodržiavali. Ľudovít I. Veľký- roku 1360 vyhnal židov z krajiny, ale dovolil im peniaze a hnuteľný majetok vziať so sebou. O päť rokov im znova povolil návrat.
Za panovníka Žigmunda (1387 - 1437) sa židia najmä na západnom Slovensku značne rozšírili. Matej Korvín tu okolo roku 1480 ustanovil pre nich zvláštnu prefektúru, ktorá vyberala od nich dane a riešila ich sporné záležitosti. V ostatných záležitostiach mali vlastnú samosprávu.
V Anglicku roku 1290 dochádza k vypovedaniu židov.


IV. lateránsky koncil 1215 /Inocent III/ obnovil staré príkazy, aby kresťania nevstupovali židom do služby a aby židom neboli zverené štátne úrady. Boli vynesené aj určité nariadenia ohľadom pôžičky. Podľa
nariadenia tohto koncilu sa mali líšiť aj oblečením, aby sa tak zabránilo miešaným manželstvám. (Židia sa nesmeli objaviť na ulici vo Veľký piatok.) Podobné predpisy sa týkali aj mohamedánov.



Cirkevné autority, predovšetkým pápeži, sa stavali proti prenasledovaniu židov, V 14. - 15. storočí takmer niet pápeža, ktorý by nebol urobil nejaké opatrenie na zmiernenie židovských prenasledovaní.



Hospodárska politika židov v novoveku si nezískala veľa sympatií zo strany kresťanov. Mnohé kresťanské rodiny na Slovensku zásluhou židovských krčmárov a obchodníkov prišili na mizinu.Zidia na Slovensku vlastnili 95% vsetkeho majetu, co nebolo mozne ziskat vsetko poctivym sposobom, lebo zidov tu bolo iba 5%.



Nemožno však aj napriek napätiu, ktoré tu rástlo v hospodárskej oblasti, uvaliť vinu na kresťanov za genocídu počas II. svetovej vojny v počte asi 6 rnii. židov. Zo Slovenska ich bolo v tomto období vysídlených 57 tisíc.



Katolícki biskupi na Slovensku po zverejnení skutočnej situácie, ktorá nebola predtým známa, zaujali jednoznačný postoj vo vzťahu k židovskému obyvateľstvu, na stranu ktorého sa postavili. Svedčí o tom obežník z 8. marca 1943. ktorí sa čítal vo všetkých katolíckych kostoloch. V ňom protestovali proti opatreniam a odvolávali sa na Ústavu Slovenskej republiky, podľa ktorej „všetci obyvatelia bez rozdielu pôvodu, národnosti, náboženstva a povolania požívajú ochranu života, slobody a majetku".