Grano Salis - boží syn

Biblický text Filipanam 2,6-7 možno považovať za ťažkú pasáž nie z lingvistických, ale z teologických dôvodov, preto je to asi najrôznorodejšie prekladané miesto v Biblii. Pri porovnaní rozličných prekladov, môžme dospieť k záveru, že prekladatelia sú už dopredu ovplyvnení tým že sú presvedčení, že medzi Otcom a synom je rovnosť. Takto zaujatí prekladatelia dospeli k nezmyselným prekladom. Napr. v slovenskom ekumenickom preklade sa o Pánu Ježišovi hovorí: "On, hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepokladal za ulúpenú vec, ale zriekol sa jej, keď vzal na seba podobu služobníka..."

Tento preklad hovorí, že je možné považovať za ulúpené niečo, čo je neulúpiteľné, totiž rovnosť s Bohom. Rovnosť s Bohom znamená totiž byť s Ním rovnakého bytia, byť večný rovnako ako On, byť všemúdry ako On a byť všemocný ako On. Tieto vlastnosti sa však nedajú nijako ulúpiť, nemožno sa predsa stať nekonečným a bez začiatku, ak som smrteľný a mám začiatok (to by som predsa musel zmeniť aj svoju minulosť, čo je nemožné). A ak je niekto všemocným Bohom, potom je to jeho prirodzený stav, a teda nemôže svoj prirodzený stav nijako ulúpiť, či považovať tento svoj prirodzený stav za ulúpený, tak ako je nemožné považovať nehorľavú vec za zhorenú.

Logicky, je teda i rovnosť s Bohom neulúpiteľná, a potom ju 1. buď niekto prirodzene má, a nepotrebuje ju hodnotiť ako neoprávnenú či ulúpenú; 2. alebo ju nemá, a ani ju nikdy nemôže získať, a preto ju nemôže považovať za existujúcu vďaka ulúpeniu.

Porovnanie aspoň niektorých prekladov; je nanajvýš nepravdepodobné, že by jedno slovo malo toľko rôznych, protichodných významov: Príklady: „nepovažoval toho za lúpež byť rovný Bohu“ (Roháčkov preklad) „svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež“ (Evanjelický preklad) „nepokládal to za věc uloupenou, že je roven Bohu“ (český preklad Sýkoru, upravený Hejčlom) „nepovažoval za nezrieknuteľné dobro svoju rovnosť s Bohom" (Porúbčanov preklad) „a přece na své rovnosti nelpěl“ (český ekumenický preklad, vyd. z roku 1985) „nemyslel si, že sa musí pridržiavať svojej rovnosti s Bohom" (preklad Zlatoša a Šurjanského) „nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom“ (preklad Neovulgáty) „nedomáhal sa božských nárokov“ (Nádej pre každého, Nový Zákon v modernom jazyku) „nepokládal rovnost s Bohem za žádoucí kořist“ (Žilkov preklad) „nepokladal rovnosť s Bohom za vytúženú korisť “ (Nový Testament, vyd. Kingston Bible Trust, UK) „přece v rovnosti s Bohem neviděl svou kořist“ (Český ekumenický preklad, vyd. z roku 1982, preklad s poznámkami)

Môže jedno slovo znamenať aj takú zlú vec, ako je lúpež, a zároveň aj pravý opak, "nezrieknuteľné dobro"? Môže azda ten istý pojem znamenať „vytúženú korisť“, čiže niečo, po čom človek siaha (a teda to nemá), a zároveň aj pravý opak toho, totiž niečo, čoho sa "pevne pridržiava" (a teda to má)? Je jasné, že v žiadnom jazyku jedno slovo nemôže mať zároveň také rozdielne významy.

Prečo taká rôznorodosť? Motiváciu si možno všimnúť aj na štúdijnom preklade: „Ačkoli byl ve způsobu Božím, nelpěl na tom, že je roven Bohu.“ Potom v poznámke za veršom je harpagmos uvedené na správnu mieru: "ř.:nepovažoval za kořist; [Slovo harpagmos lze chápat dvěma způsoby: a) kořist, kterou už někdo má a nechce se jí vzdát; b) to, co by teprve mělo být uchváceno.]" Lenže vysvetlenie v poznámke je nezlučiteľné s už uvedenou vetnou konštrukciou prekladu. Keď sa prekladateľ rozhodol zvýrazniť obľúbenú teologickú myšlienku, tak správny výklad slova harpagmos už nemohol využiť. Keby to urobil, tak by vznikol nezmysel: Ačkoli byl ve způsobu Božím, nepovažoval za kořist, že je roven Bohu.

Byť ve způsobu Božím neznamená rovnosť s všemohúcim Bohom, aj KatKat 460 poukazuje na to že dokonca ľudia sa môžu stať bohmi: "Slovo sa stalo telom, aby nás urobilo „účastnými na Božej prirodzenosti“(2Pe1, 4): „Lebo on sa stal človekom, aby sme sa my stali bohmi.“" Takíto ľudia môžu dokonca povedať, že Ježiš je ich brat – Žid2,11. Ale odvážil by sa niekto nazvať Jehovu "môj brat", keď mnohí nemôžu vysloviť ani jeho Meno?

Podstatné meno harpagmos sa v NZ vyskytuje len raz. The Interpreter's Bible pri rozbore Filipanom 2,6 hovorí: ,,Vs. 6, literally translated, reads, "Who being in the form of God did not consider equality with God a thing to be seized." ... Yet, he [Jesus] never attempted the robbery which might have raised him higher. This term, rendered in the RSV by a thing to be grasped (arpagmos), is the crucial word in the verse ... In the Greek of Pauľs time it was often used in the general sense of a prize or a windfall - something one lays hold of at once when it comes his way. The suggestion may thus be that Christ was not tempted by a chance which no one else could have resisted. "He did not think it a prize to be equal with God," for hís mind was set on a quite different aim. But in Greek, as in Eng(ish, the word "robbery" involved the idea of violent seizure, and what Christ resested was not merely the prize but the means of obtaining it. He refused to seize for his own the glory which belonged to God.“ (zv. XI., str. 48, vydanie z roku 1955)

Preklad: „Verš 6 doslovne preložený znie: „Ktorý súc v podobe Boha nepovažoval rovnosť s Bohom za vec, ktorej by sa mal zmocniť." ... Predsa sa však Ježiš nikdy nepokúsil o lúpež, ktorou by sa mohol vyvýšiť. Tento pojem, preložený v RSV [Revised Standard Version] výrazom vec, po ktorej by mal siahať arpagmos, je kľúčovým slovom v tomto verši... V gréčtine Pavlových čias sa často používal vo všeobecnom zmysle ako cena alebo náhly zisk - niečo, čoho sa niekto zmocní ihneď, ako mu to príde do cesty. Výsledný dojem by teda mohol byť taký, že Kristus nebol v pokušení využiť príležitosť, ktorej by nikto iný neodolal. „Nepovažoval to za cenu, byť rovným Bohu,“ lebo jeho myseľ bola upriamená na celkom odlišný cieľ. No v gréčtine, rovnako ako v angličtine, slovo „lúpež“ zahŕňalo myšlienku násilného uchvátenia, a teda to, čomu Kristus odolal, nebola iba cena, ale aj spôsob, ako ju získať. Odmietol uchvátiť pre seba slávu, ktorá patrí Bohu.“

V podobnom duchu hovorí Součkov Grécko-český slovník k NZ: "arpagmos ... lúpež, korisť (vec už ukoristená i vec, po ktorej ukoristení sa túži)..." Toto je v súlade so skutočnosťou, že podstatné meno harpagmos je odvodené od slovesa harpazein , ktoré znamená "pôv. uchmatnúť, potom lúpiť, plieniť, uchvátiť" (Souček, str. 46: podobne Prach, str. 88, Vine's Expository Dictionary atď.), nikdy však nie lipnúť na niečom, pridŕžať sa niečoho, a už vôbec nie "pridŕžať sa ako dobra". (Handkonkordanz zum Griechischen Neuen Testament od Schmollera uvádza 14 výskytov slovesa harpazein . Ani v jednom z nich toto sloveso nemá význam "pridržiavať sa, lipnúť" ale vytrhnúť", „uchvátiť" či „zmocniť sa".) Preto podstatné meno odvodené od slovesa s významom "ukoristiť, ulúpit" musí mať logicky význam "predmet lúpeže" čiže "korisť, lup".

Riešenie, aké zvolil český ekumenický preklad v roku 1982, alebo F. Žilka: "ačkoli měl Božskou podobu, nepokládal rovnost s Bohem za žádoucí kořist", je najbližšie k skutočnému významu slova harpagmos.

Kto by len pomyslel na niečo také, byť ako všemohúci Boh, keď je to nemožné. Je to dopredu odsúdená snaha na neúspech. Žiaľ také snahy v Biblii sú opísané. Samozrejme nie vo všetkom, napr v sile, sa nikto, nikdy nepokúša byť rovný Bohu, lebo by to hneď pôsobilo veľmi nedôveryhodne.

Keď rovnosť s Bohom je neulúpiteľná, čo by Ježiš mohol ulúpiť a neulúpil? To čo ulúpil Adam.

Vystihuje to aj komentár v katolíckej JB k veršu 1M2,17: "Poznanie dobra a zla – toto poznanie je privilégiom, ktoré si Boh vyhradil a ktoré si človek uzurpoval hriechom. Nie je to teda ani vševedomosť, tú človek nemá, ani mravné rozlišovanie, to mal človek už pred pádom a Boh ho nemôže odopierať svojmu rozumnému stvoreniu. Je to schopnosť sám rozhodovať, čo je dobré a čo zlé, a podľa toho konať, teda dožadovať sa mravnej autonómie, a tým človek popiera svoj stav stvorenia. Prvý hriech bol útokom na Božiu zvrchovanosť, previnením tu bola pýcha. Táto vzbura sa konkrétne prejavila prestúpením Božieho príkazu a bola znázornená obrazom zakázaného ovocia."

Dnes sa ľudia snažia robiť veci, ktoré prináležia iba Bohu. Napríklad súdiť druhých, alebo vytvárať si vlastné mravné pravidlá. Ježiš nikdy takto neuvažoval, aj keď mal oveľa väčšie možnosti ako bežní ľudia. Povedal: Moje učenie nie je moje, ale toho kto ma poslal – Ján 7,16. Tak isto Pavol v Filip 2,6-7 hovorí, že JK nikdy nemal také zmýšľanie ako diabol a diabloví nasledovníci vo svete.

	Hledej
	Je a svátek má Rostislav. Vytvoření registrace