Je na čase, Rudinče, abys ho poslechl. Ježíš říká: Já jsem ta pravda, cesta i život. Hledej Ježíše a nalezneš pravdu o životě. Ty zatím hledáš pravdu o světě. A pravdu o světě už nám prozradil Ježíš: leží ve zlém. Podrobnosti jsou nepodstatné.

  Ak sme povinní rozsudzovať - analizovať každý biblický problèm, tak sa stávame 

konšpirátormi a to hlvne pri štúdiu prorockých kníh.

Kto tak nerobí prešĺapáva na jednom mieste a neposúva sa v hĺadaní pravdy.

Myslíš Rudinče, že to platí i pro obyvatele Ruské federace ?

Ján Krstiteľ  povedal Herodesovi, aby necudzoložil so ženou svojho brata a prišiel o hlavu.

Kristus je pravda ta najpodstatnejša, v tom máš pravdu.

„Konšpiračná teória, alebo teória sprisahania je názor na ľubovoľnú tému, ktorý predkladá, že istá skupina ľudí vedome a tajne pôsobí v neprospech inej skupiny ľudí. Vyznávači konšpiračných teórií si obyčajne myslia, že touto skupinou je vláda, predstavitelia tajných organizácií, jedného alebo viacerých spoločne pôsobiacich podniku, alebo predstavitelia národov, alebo náboženstiev, občas aj mimozemské civilizácie.“

Z uvedeného vyplýva, že akonáhle si myslíme, že nejaká skupina ľudí vedome pôsobí v neprospech inej skupiny a neoznámi toto svoje konanie, tak konšpirujeme. Konšpirujeme teda takmer všetci. Existuje vôbec človek, ktorý by bol presvedčený o tom, že jeho vláda dá dobrovoľne na známosť, keď sa chystá „poriadne nabaliť“? Myslí si niekto, že korporácie, ktoré pôsobia v karteloch vydajú vopred tlačové vyhlásenie o zámere manipulovať s cenami a kvalitou?

Hlavným dôvodom prečo vznikajú konšpirácie je asymetria informácií. Väčšina ľudí nedisponuje potrebným množstvom informácií a to buď prostým nezáujmom o ne, častejšie však z dôvodu nedostupnosti. Aj pri nezáujme si treba uvedomiť, že ide väčšinou o odradenie. Informácie sú komplikované, zmätočné, protichodné a slúžiace skôr na to, aby sa verejnosť vzdala snahy o dopátranie sa pravdy. Kto má čo skrývať, činí tak, ak vynecháme príklad ľudského súkromia, ktoré potrebuje každý z nás.

Aby niekto lepšie ukryl skutočnosť a zdiskreditoval skupiny, ktoré sa snažia odhaliť jeho činy, tak šíri dezinformácie a sám vytvára konšpiračné teórie. Aj preto je toľko literatúry, web portálov a „odborníkov“ na konšpirácie. Nezabúdajme ani na spôsob života, keď zamestnanému človeku ostáva po skončení „šichty“ už len málo času, energie a hlavne chuti na pátranie potom ako „funguje svet“.

Dnes je už aj zdravý sedliacky rozum a kritické myslenie konšpirovaním, stačí spochybniť tzv. oficiálnu verziu. Nálepka konšpirácia sa používa podľa potreby. Škrt cez rozpočet elitám spravil internet. Zdroje začali byť oveľa viac diverzifikované, vytvoriť webový portál je jednoduché a lacné. Prakticky ktokoľvek sa dnes môže vyjadrovať k svetovým udalostiam na sociálnych sieťach, diskusných fórach, blogoch, písať články a robiť reportáže. Systémová úderka preto postupuje proti konšpiráciám oveľa rozvážnejšie a strategickejšie. V prvom rade „rieši“ konšpirácie ako celok. Nedovolí v nich vytvoriť hierarchiu a hodnotiť selektívne. Tým dostáva všetky konšpirácie na úroveň najslabších z množiny. Úderka bez mihnutia oka zmieša vesmírnych anjelov s dvojičkami a okorení ich očipovanými jaštermi.

Používaným argumentom proti konšpiráciám je tvrdenie, že konšpirační teoretici sú vlastne hlupáci neschopní chápať komplexnú realitu a preto si musia vytvárať rozličné zjednodušenia. Ide vraj o jedincov plných frustrácie a nenávisti, šialencov, ktorí si musia nejak ospravedlniť a zdôvodniť svoju neúspešnosť v systéme. Štúdie a prieskumy však dokazujú opak.

Ktokoľvek neuvažuje v rámci vyžadovaných rámcov a schém, spochybňuje oficiálne verzie tlačené masmédiami, tak konšpiruje. A to by múdri, úspešní a schopní nemali! Konšpirácie pracujú so známymi informáciami, ale idú prirodzene ďalej. Používajú aj neoverené informácie, opierajú sa o svedectvá, zasadzujú dianie do súvislostí, extrapolujú a ponúkajú iný výklad. Výklad, ktorý nám však nevnucujú ako jedinú možnú a nespochybniteľnú verziu, ako je tomu v prípade oficiálnych verzií. Ide vždy o alternatívy a čitateľ nech si záver spraví sám. Autori, šíritelia a propagátori konšpirácií netvrdia, že poznajú pravdu, naopak ich prvým vyjadrením býva, že oni nevedia aká je pravda, ale sledujú rôzne zaujímavé indície a snažia sa jej dopátrať.

Obľúbeným „ťahom“ úderky je napadnúť najslabšie miesta tých najslabších konšpirácií. Ak sa zámerne zvolená konšpirácia xyz (ľahký terč) mýli v tomto a tomto bode, tak akoby zrazu boli všetky konšpirácie plné dier. Ide o induktívny klam, ktorý vzniká pri prenose vlastností konkrétneho na všeobecné.