Grano Salis - Ja som Kresťan, vy ste Rímsky Katolík

poslal pastýř

Ja som Kresťan, vy ste Rímsky Katolík

Autor: Robert M. Zins

Obsah:

S čím začať

Naproti tomu

I. Autorita

II. Posolstvo o spasení

To, čo nás rozdeľuje

III. Osoba Ježiša Krista

IV. Božia záruka

Čo to znamená veriť v Ježiša Krista?

Diskvalifikovaný?

„Ale ja neverím všetkému tomu!“

Keď to dáme všetko dokopy

S čím začať Som kresťan a to, čo je pre mňa charakteristické, je moja viera. Ako kresťan verím určitým veciam o Bohu, Ježišovi Kristovi a Biblii, a to všetko spoluvytvára moju vieru. Ak by som mal veriť niečomu, čo protirečí tomu, čo určuje kresťana, potom by som už viac nemohol povedať: „Som kresťan.“
Kto je teda kresťan? Človek je kresťanom, ak verí v Božie evanjelium, Ježiša Krista a v Bibliu. Božie evanjelium hovorí, že osobná hriešnosť človeka je tak veľká, že do neba sa nedostane nikto, komu nebola daná spravodlivosť Ježiša Krista. Človek je kresťanom, ak verí, že spravodlivosť Ježiša Krista sa dá prijať len cez samotnú vieru v to dielo, ktoré Kristus dokončil na kríži. Človek je kresťanom, keď si uvedomuje, že jeho vlastné dobré skutky a dobré srdce sú pred Bohom len poškvrnenou handrou. Človek je kresťanom, ak učiní pokánie zo svojich hriechov a iba cez vieru v Krista samého príjme ospravedlnenie. Kresťan verí, že to, čo mu umožňuje vstup do neba, nie je to, čo Kristus koná v ňom. Naopak.

Boh nám dáva Krista, aby nám poskytol to, čo nám chýba a síce spravodlivosť. Takto môžeme byť prijatí do neba, kvôli spravodlivosti Ježiša, ktorá nám je daná vtedy, keď sa prostou vierou obrátime na jeho dokončené dielo. Človek nemôže byť kresťanom, kým neurobí pokánie zo svojich hriechov a nemá úplnú dôveru v Ježišov bezhriešny život a zástupné dokončené dielo Krista na kríži.
Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom - milosťou ste spasení - a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi, aby ukázal v budúcich vekoch nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou voči nám v Kristovi Ježišovi. Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval.
Efezským 2:4-9 Lebo ja sa za evanjelium nehanbím; veď ono je Božou
mocou na spásu každému, kto verí, najprv Židovi,
potom Grékovi. V ňom sa totiž zjavuje Božia spravodlivosť z viery pre vieru, ako je napísané: "Spravodlivý bude žiť z viery."
Rímskym 1:16-17 Kresťan verí, že spravodlivosť Kristova, ktorú človek prijíma samotnou vierou a nie skutkami, je tá spravodlivosť, na základe ktorej Boh zachraňuje úbohých hriešnikov. Veriť, že treba niečo menej než Kristovu spravodlivosť, znamená zaprieť evanjelium. Veriť, že je potrebné ešte niečo naviac než len Kristovu spravodlivosť, znamená poprieť evanjelium. Naproti tomu Vy ste rímskokatolík. Obsah toho, čomu veríte o Bohu, Ježišovi Kristovi a Biblii z vás robí rímskokatolíka. Ak by ste verili veciam, ktoré protirečia učeniu rímskokatolíckeho náboženstva, už viac nemôžete povedať: „Som rímskokatolík.“ Kto je teda rímskokatolík? Rímskokatolík je človek, ktorý svoju dôveru vložil v to, ako Rímskokatolícka cirkev chápe Boha, Ježiša Krista a Bibliu. Z tohto dôvodu rímskokatolík verí v Boha, Ježiša Krista a Bibliu, takým spôsobom, ako mu to predkladajú a vysvetľujú rímskokatolícke autority. Na prvom mieste rímskokatolík verí v rímskokatolícky náboženský systém a v rímskokatolícke kňazstvo. Môže byť rímskokatolík kresťanom? Odpoveď znie „áno“, ak rímskokatolík opustí rímskokatolícke náboženstvo a uverí v Božie evanjelium, Ježiša Krista a Božie Slovo. Je rímsky katolicizmus kresťanské náboženstvo? Odpoveď je „nie“. Rímsky katolicizmus neverí v kresťanské Božie evanjelium, Ježiša Krista a Božie Slovo. Obrovská priepasť medzi nami Som kresťan a aj keď existujú nejaké veci, na ktorých sa zhodneme, v porovnaní s nesmiernymi rozdielmi medzi nami, nie sú veľmi významné. Naše rozdiely spôsobujú úplné rozdelenie medzi nami. I. Autorita Kresťania veria, že jedinou autoritou kresťana je samotná Biblia. Biblia sa skladá zo 66 jednotlivých kníh. Týchto kníh je 39 v Starej zmluve a 27 v Novej zmluve. Kresťania veria, že celý obsah Biblie je od Boha. Rovnako veria, že Biblia nie len obsahuje Božie Slovo, ale aj Božím Slovom skutočne je. Kresťania ďalej veria, že Biblia je dostatočná pre každého. Týmto myslíme, že Biblii môže každý porozumieť vo veciach, ktoré sa týkajú spasenia a posvätenia. Kresťania tiež veria v tzv. Sola Scriptura [lat. výlučne Písmo]. Znamená to, že okrem Biblie už neexistuje žiadne iné Božie Slovo. Uvedomujeme si, že Pán dal cirkvi mnoho dobrých učiteľov a vodcov. Avšak oni sú se*****árni popri primárnej usvedčujúcej práci Ducha Svätého, ktorý učí všetkých kresťanov základnému posolstvu Biblie o spasení a chodení s Pánom. Všetci kresťania dokážu cez vlastné štúdium Božieho Slova rozpoznať a porozumieť tomu, čo vlastne evanjelium spasenia je a čo od nás Pán očakáva pre svätý život.
Rímskokatolíci neveria len v 66 kníh Biblie. Pridali ďalšie knihy, ktoré pôvodne medzi prvými kresťanmi v čase apoštolov neboli rozpoznané ako súčasť Biblie. Tieto pôvodne nerozpoznané knihy sa nazývajú apokryfy. Pre kresťanov sú druhoradé, ale pre rímskych katolíkov sú prvoradé. Navyše, rímskokatolík neverí, že by bol schopný porozumieť Biblii, ak by nemal k dispozícii učenie autorít Rímskokatolíckej cirkvi. Tieto katolícke autority pridávajú aj ďalšie zdroje zjavenia a príkazov na tú istú úroveň, akú má Biblia. Od rímskokatolíka sa očakáva, že sa bude rovnakou mierou pridŕžať rímskokatolíckej Tradície, Magistéria (Učiteľského úradu) a rímskeho pápeža. Takto má rímskokatolík tri zdroje autority. Ale treba podotknúť, že v skutočnosti je to Magistérium rímskej cirkvi, kto má najvyššiu autoritu, pretože vykladá Bibliu a volí pápeža. Takto možno povedať, že Rím sa pridŕža princípu Sola Ecclesia, t.j. jedine Rímska cirkev má autoritu. Zatiaľ čo kresťan sa pridŕža Sola Scriptura, t.j. len samotná Biblia má autoritu. Toto predstavuje obrovský a nezmieriteľný rozdiel medzi kresťanom a rímskokatolíkom. Človek bude oddaný tomu, o čom si myslí, že je to tá pravá autorita. Tým, že katolíci sa podriaďujú autorite rímskokatolíckeho náboženstva a nie autorite Biblie, dovolia Rímu, aby určoval a vysvetľoval veci, ktoré sa týkajú Boha, Ježiša Krista a spasenia. Toto je osudná chyba, ktorá navždy stavia do nesúladu kresťanov a rímsky katolicizmus. II. Posolstvo o spasení Kresťania veria, že Boh zjavil v Biblii evanjelium spasenia. Tým, že kresťania uveria v evanjelium spasenia, získavajú istotu večného spasenia a už viac nie sú pod Božím hnevom. Teraz teda už niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi. (Rimanom 8:1). Jadrom evanjelia, ktoré zaručuje spasenie každému, kto v neho uverí, je ospravedlnenie, ktoré človek prijíma samotnou vierou v dokončené Kristovo dielo. Kresťania veria, že evanjelium nás pozýva opustiť svoju vlastnú spravodlivosť a uveriť v spravodlivosť, ktorá je nezaslúženým Božím darom. Kajúcny hriešnik takto dostáva Krista a prijíma Ho len cez vieru. Kresťania veria, že niekde v priebehu ľudského života, sa stane to, že Boh otvorí srdce človeka, aby pochopil evanjelium spasenia. Týmto spôsobom darúva aj vieru, ktorou človek uverí v evanjelium. V kresťanskej slovnej zásobe sa táto udalosť označuje ako znovuzrodenie, alebo narodenie zhora. Tieto slová pochádzajú z rozhovoru, kde sa Pán Ježiš rozpráva s Nikodémom v Jánovi 3. kapitole. Ježiš mu odpovedal: "Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo."
Ján 3:3 Túto udalosť spasenia spôsobuje Boh, ktorý tým, čo sa narodili znova otvára oči, aby mohli vidieť; otvára uši, aby mohli počuť; a otvára srdce, aby mohlo uveriť v evanjelium záchrany skrze samotnú vieru v dokončené dielo Krista. Všetci znovuzrodení, sú navždy v bezpečí v rukách Božích. On ich neopustí a ani nezanechá. A som si istý, že ani smrť ani život ani anjeli ani kniežatstvá ani prítomnosť ani budúcnosť ani mocnosti ani výška ani hĺbka ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.
Rímskym 8:38-39 To, čo nás rozdeľuje Rímskokatolíci neveria, že spasenie je niečo, čo sa udeje v konkrétnom časovom momente. Neveria v ospravedlnenie zo samotnej viery v dielo, ktoré dokonal Ježiš Kristus na kríži. Rímskokatolíci neveria v skúsenosť znovuzrodenia, ktorá spôsobuje to, že taký človek je navždy v bezpečí a má istotu, že pôjde do neba. Rímskokatolíci veria v niečo iné. Napríklad, rímskokatolíci veria, že krstná voda, pri sviatosti krstu, ktorý vyslúži kňaz, odstraňuje dedičný hriech po Adamovi. Tiež veria, že ospravedlnenie je proces, ktorý neustále prebieha skrze zúčastňovanie sa na sviatostiach rímskokatolíckeho náboženstva. Rímskokatolíci veria, že účasť na katolíckej omši a katolíckej spovedi prináša odpustenie hriechov. Rímskokatolíci neveria, že spasenie je navždy zaistené. Rímskokatolíci veria, že človek ďalej trpí za svoje hriechy v očistci po svojej smrti. Rímskokatolíci veria, že osobná svätosť im zasluhuje nárast spravodlivosti. Výsledkom toho je, že základom pre ospravedlnenie v rímskokatolíckom náboženstve nie je samotná Kristova spravodlivosť pripočítaná biednym hriešnikom. Do katolíckeho základu pre ospravedlnenie sú totiž okrem množstva iného zahrnuté aj dobré skutky vykonané vo viere. To všetko na úkor pripočítania Kristovej spravodlivosti. Toto sú veľké a nezmieriteľné rozdiely. Učenie Rímskokatolíckej cirkvi o spasení je úplne opačné voči tomu, čomu kresťania veria o spasení. Tieto dva pohľady nie je možné zosúladiť. Sú úplne a otvorene protichodné. III. Osoba Ježiša Krista Kresťania veria, že Ježiš Kristus bol naozaj Bohom a naozaj človekom. Kresťania veria, že v jednom Bohu existujú tri osoby. Kresťania veria, že Svätý Duch, Ježiš Kristus a Boh Otec sú jednej podstaty, ale rôzni, čo do osobnosti. Takto tomu veria aj rímskokatolíci. Ale kresťania veria, že Ježiš Kristus existuje naveky v nebi ako vtelený Boh vo svojom vzkriesenom tele. Kresťania neveria, že je možné zvolať Ježiša Krista z neba späť na zem, aby sa pretransformoval na kus chleba a víno v nádobe. Kresťania sa hrozia, keď počujú učenie o prepodstatnení. Kresťania neveria, že smrť Ježiša Krista sa musí sprítomňovať na nekrvavom oltári na odpustenie hriechov. Rímskokatolík verí, že Ježiš Kristus je prepodstatnený vo víne a chlebe na eucharistickom oltári, kde je jeho smrť z Golgoty sprítomňovaná v nekrvavej obeti na odpustenie hriechov. Toto je podstata rímskokatolíckej omše. Toto je obrovský a neprekonateľný rozdiel medzi náboženstvom Ríma a kresťanstvom. Kresťania veria, že Kristova smrť sa udiala jediný raz a navždy a nikdy sa už nedá zopakovať a ani sprítomniť. Kresťania veria, že odpustenie hriechov sa získava cez jednoduchú vieru v dokončené dielo Krista. Kresťania neveria, že by Biblia učila rímskokatolícku omšu alebo akúkoľvek inú katolícku sviatosť. Tieto sviatostné obrady a ich význam sú diametricky v rozpore s vierou a učením kresťanov. IV. Božia záruka Kresťania dôverujú Božím sľubom. Všetci, ktorí veria v Kristove dokončené dielo majú večný život: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“
Ján 3:16 „Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval.“
Efezským 2:8,9
„Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života.“
Ján 5:24 „Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň.“
Ján 6:40 „Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život.“
Ján 6:47 „Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali Pánovo slovo a uverili všetci, čo boli vopred určení pre večný život.“
Skutky 13:48 „Lebo mzdou hriechu je smrť, ale Boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“
Rímskym 6:23
„Ale dosiahol som milosrdenstvo, aby na mne na prvom ukázal Kristus Ježiš všetku zhovievavosť ako príklad pre tých, čo v neho uveria pre večný život.“
1Timoteovi 1:16 „A prisľúbenie, ktoré nám dal on, je večný život.“
1 list Jána 2:25 „Toto som vám napísal, aby ste vedeli, že máte večný život vy, čo veríte v meno Božieho Syna. „
1 list Jána 5:13 Čo to znamená veriť v Ježiša Krista? Veriť v Ježiša Krista znamená veriť tomu, že to, že ma Boh zbavil mojej viny, som dostal ako dar, za ktorý som nič nezaplatil. Veriť v Ježiša Krista neznamená to, čo učí Rím a síce, že Ježíš ustanovil kňazstvo pomocou, ktorého sa postupne krok za krokom ospravedlňujem cez poslušnú účasť na náboženstve pozostávajúcom zo sviatostí. Môže sa stať, že niekto zahynie, pretože jeho viera vie o Ježišovi príliš málo. Napríklad, niekto verí, že Ježiš bol dobrý človek alebo prorok a dal nám príklad, a predsa bude nakoniec stratený. A rovnako sa môže stať, že niekto zahynie, pretože jeho viera vie o Ježišovi príliš veľa [vymyslené a chybné veci o Ježišovi]. Napríklad, veriť že Ježiš je stvorená bytosť, alebo veriť, že je stále v agónii kríža, alebo veriť, že sa Ježiš nachádza v kúsku chleba a je nanovo obetovaný na oltári. Toto znamená prezentovať iného Ježiša. Len jeden Ježiš je Spasiteľ a len jedno evanjelium je to pravé evanjelium. V konečnom dôsledku sa totiž kresťania nespoliehajú na to, že Ježiš pôsobí v nás [aj keď kresťania sú si istí, že Ten, ktorý započal dobré dielo, ho v nich aj dokončí. Na základe Písiem a skúsenosti sme presvedčení, že Boh stvoril nové stvorenie v každom spasenom hriešnikovi]. Ale toto dielo v nás, nie je to, na čo sa spoliehame, že sa vďaka tomu dostaneme do neba. Naopak, je to viera v to, že Boh nás prijíma, pre to, čo Kristus urobil pre nás. Boh v Kristovi vykonal pre nás to, čo On sám od nás vyžadoval. Diskvalifikovaný? Rímsky katolicizmus sa sám vylúčil z kresťanstva, pretože začal s chybnou autoritou a skončil s pomýleným evanjeliom, následkom čoho je to, že ponúka iného Ježiša. Toto všetko prinieslo aj množstvo učenia, ktoré otvorene protirečí základným princípom kresťanskej viery. Napríklad: 1. Rím verí v očistec. Avšak v kresťanskej teológii alebo Biblii nie je žiadne také miesto, ktoré by, čo aj len pripomínalo očistec. 2. Rím verí v odpustky, o ktorých sa tvrdí, že skracujú čas strávený v očistci za hriechy spáchané na zemi. Lenže v kresťanskej teológii alebo v Biblii neexistuje žiadna taká vec, ako sú odpustky. 3. Rím verí v Nepoškvrnené počatie, bezhriešny život, Nanebovstúpenie a postavenie Márie ako Orodovnice. V Biblii a ani v kresťanskej teológii nie je ani len zmienka o takomto vyvýšení Márie. 4. Rím verí v neomylnosť rímskeho pápeža, keď hovorí o záležitostiach viery a morálky. O takejto nesmiernej moci, ktorá mala byť udelená obyčajnému človekovi, však nie je v kresťanskej teológii a Biblii ani len náznak. 5. Rím verí, že spasenie prichádza cez náboženské katolícke príkazy a tiež verí, že aj iné nekresťanské náboženstvá prinášajú spasenie tým, ktorí sa ich verne pridŕžajú. Ale v kresťanskej teológii nie je žiadne miesto pre spasenie skrze nekresťanské náboženstvá, ako sú Rímsky katolicizmus, Mormonizmus, Budhizmus, Hinduizmus, Svedkovia Jehovovi, Judaizmus a všetky ostatné náboženstvá, ktoré nekážu evanjelium Ježiša Krista. „Ale ja neverím všetkému tomu!“ Ako môže niekto tvrdiť, že je členom nejakého náboženstva, zatiaľ čo zahadzuje základné učenie tohto náboženstva? Povedať: „Ja som rímskokatolík, ale neverím v učenie Katolíckej cirkvi“, je výslovné protirečenie vo viere aj intelekte. Buď ste rímskokatolík, alebo nie ste. Prehlasovať vernosť nejakému náboženstvu a pritom popierať jeho učenie, nie je nič iné ako intelektuálna samovražda. Tie isté logické zákony „neprotirečenia“ sa vzťahujú aj na kresťanov. Povedať: „Ja som kresťan, ale neverím v evanjelium“, je nezmieriteľný rozpor. Buď ste kresťanom, alebo ním nie ste. Keďže rímsky katolicizmus a kresťanstvo sú si navzájom zrkadlovým opakom, nikto nemôže byť rímskokatolíkom a pritom schvaľovať kresťanstvo. A takisto nikto nemôže byť kresťanom, zatiaľ čo potvrdzuje rímsky katolicizmus. Tieto dva systémy viery sa navzájom vylučujú. Obidva prehlasujú radikálne protiľahlé a rozporné tvrdenia o tom, ako sa ide do neba, a čo je evanjelium Ježiša Krista. Keď to dáme všetko dokopy Dúfame, že teraz už vidíte časť z toho, o čom to „vlastne celé je“. Je veľkým omylom, keď si rímskokatolíci myslia, že sa môžu nazývať kresťania, zatiaľ čo popierajú nevyhnutné súčasti toho, čo Biblia učí o evanjeliu. Rovnako bláznivé by bolo, ak by si kresťania mysleli, že niekto môže byť kresťanom a popri tom veriť všetkému, čomu veria rímskokatolíci. Jedno je pravdivé a druhé je pomýlené. Nie je to len sémantická otázka. Nie je to záležitosť pocitov. Nie je to ani vec názoru. Nie je to ani vec uhla pohľadu. A nie je to ani niečo, kde stačí súhlas s tým, že budeme nesúhlasiť v niektorých okrajových otázkach. Nie je to ani otázka definície pojmov. Nie je to ani problém nejakých špeciálnych teologických detailov. Nie je to ani otázka prijímania tých, ktorí veria inak. Je to výlučne záležitosť pravdy a omylu. Je to otázka správneho a nesprávneho zmýšľania. Je to otázka viery pravdivej a viery pomýlenej. Nepomôže, ak niekto povie: „Ach, veď verím v Boha a Ježiša svojím vlastným spôsobom.“ Nie, pretože existuje len jeden spôsob ako veriť. Nič sa nevyrieši tým, keď niekto povie: „Myslím, že napriek naším rozdielom, my všetci vlastne milujeme Boha a všetci Boha uvidíme, bez ohľadu na naše náboženské presvedčenie.“ Nie, pretože existuje len jedno posolstvo evanjelia. Je len jedna cesta do neba. V Starej zmluve sa stala udalosť, po ktorej prorok Eliáš prišiel k tým, čo žili v Izraeli, ale nenasledovali Božie napísané zjavenie a dali sa ovplyvniť prorokmi, ktorí kázali falošného boha a falošné evanjelium. Eliáš ich vyzval, aby si ustálili myšlienky. Nesníval o tom, že obidve náboženstvá môžu byť pravdivé: Vtedy Eliáš pristúpil ku všetkému ľudu a hovoril: „Dokedy budete kuľhať na dve strany? Ak je Pán Bohom, choďte za ním, ak Bál, choďte za tým!“ Ľud mu nič neodpovedal Prvá kniha kráľov 18:21 Podobne aj v Novej zmluve, apoštol Pavol neustále ochraňoval evanjelium pred zmenami alebo prídavkami. Vonkoncom nebol šťastný z toho, keď vidiel tých, ktorí cez svoje náboženské ozdoby ruinovali evanjelium ospravedlnenia samotnou vierou a spasenia zo samotnej milosti: Čudujem sa, že od toho, ktorý vás povolal v Kristovej milosti, tak rýchlo prebiehate k inému evanjeliu. Ono ani nie je iné, ibaže sú niektorí, čo vás mätú a chcú prekrútiť Kristovo evanjelium. Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty! Galatským 1:6-8 To, „o čom to celé vlastne je“, je večný život ľudských duší. Ak veríme nesprávnym veciam o Bohu a jeho evanjeliu, potom sa dostaneme do pekla. Ak veríme pravdivým veciam o Bohu a jeho evanjeliu, potom pôjdeme do neba. Táto malá brožúrka bola napísaná v nádeji, že zoberiete veľmi vážne tvrdenia Krista a jeho posolstvo evanjelia. Ak ste rímskokatolíkom, znamená to, že ste ešte neprijali evanjelium Ježiša Krista. Napriek tomu, čo možno cítite, vaša viera nie je upnutá na evanjelium Ježiša Krista. Vaša viera sa drží rímskokatolíckeho náboženstva, ktoré nemá žiadne miesto v kresťanstve. Učiňte z toho pokánie a príďte ku Kristovi. Ak sa neprestanete pridržiavať prázdnej nádeje, raz všetko stratíte. Utečte ku Kristovi. Aby aj o vás nemuselo byť povedané: Veď im môžem dosvedčiť, že horlia za Boha, ale nie podľa pravého poznania. (Rimskym10:2)

	Hledej
	Je a svátek má Rostislav. Vytvoření registrace