Souhlasím, Stando, s tvým komentářem. A všeliké filozofování není k žádnému užitku.

Irena

Stando,

díky za tento komentář, naprosto souhlasím.

Irena

Ano, Otec ví, co potřebujeme, předtím, než to v modlitbě vyslovíme, a přesto chce, abysme prosili. Jde tu o to, abysme si uvědomili, že to není samozřejmost, že naplňuje naše potřeby, ale Boží milost, za kterou Mu máme děkovat a být Mu vděční za Jeho zaopatřující a odpouštějící lásku. Jakub napsal: nemáte, protože neprosíte; žádáte a nedostáváte, protože špatně žádáte, abyste to vynaložili na své rozkoše (Jk 4:2-3). 

Když něco opomenu, Pán mi to nějak připomene, a když ani přesto prosit nebudu, pocítím to tím, že nic nedostanu. Bůh může konat mnohými způsoby a otázka je také, jedná-li se o mé potřeby nebo někoho jiného. Nebudu-li prosit já, může si použít jiného. My sice můžeme Boha do jisté míry omezovat v Jeho konání, ale On neustále hledá - a věřím, že nachází - pravé ctitele, tj. ty, kteří Ho budou uctívat (také klanět se, modlit se) v duchu a v pravdě. My můžeme maximálně něco pozdržet, ale zabránit tomu, aby se děla Boží vůle nedokážeme. Jinak tohle téma, které jsi tu nadhodil, je na knihu, a ne jeden dva komentáře. Tož tak.

SV

Výklad SV k vyvoleniu považuješ za biblický – ja ho nerozporujem – čo je na „mojej“ viere k vyvoleniu nebiblické? Verím, že Boh si ma vyvolil v Kristu Ježiši, že mi dal prístup k svojmu daru milosti skrze vieru – ale ja verím, že tá VIERA JE DANÁ VŠETKÝM BEZ ROZDIELU, nielen vyvoleným – my sme vyvolení vďaka viere v Ježiša Krista, nie sme vyvolení pre vieru v Neho, sme vyvolení v Ňom skrze vieru a to je rozdiel... Poznám tie verše o vyvolenosti, ale vo všetkých tých článkoch tu na GS som nenašla odkaz na Sk 17:30-31: „Boh tedy prehliadol časy nevedomosti, ale teraz zvestuje ľuďom, všetkým všade, aby činili pokánie, pretože ustanovil deň, v ktorom bude súdiť celý svet v spravodlivosti v osobe muža, ktorého určil nato, a podáva VŠETKÝM ĽUĎOM VIERU vzkriesiac ho z mŕtvych.“

Otázka pre mňa znie ako sme vyvolení a ja verím, že VIEROU, lebo platí, že spravodlivý bude žiť z viery a Abrahámovi sa viera počítala za spravodlivosť a my sme deti Abrahámove. Verím, že zo skutkov zákona nemôže byť ospravedlnený nik a Boh si vyvolil „bláznivú“ vieru v bláznovsto kríža... Verím, že Boh je spravodlivý a verný svojmu Slovu a to Slovo tvrdí, že Boh zavrel všetkých do neposlušnosti, aby sa nad všetkými ZMILOVAL a chce, aby VŠETCI ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy... (Rim 11:32 + 1TIM 2:1-4) BOH CHCE :o) a čo Boh chce, to aj vykoná. A už aj vykonal – poslal svojho Syna, aby sme v Ňom mali večný život... tomu verím.

Milosť sa stala skrze Ježiša Krista – zdarma, PRE VŠETKÝCH, bez našich zásluh, z Lásky Božej k nám hriešnikom, k nám špinavým, podlým, biednym – „milosť Božia spasiteľná VŠETKÝM ľuďom“ (Tit 2:11)... Ježiš Kristus sám je DAR BOŽÍ (Jn 4:10 + Ef 5:2) a Ty ho buď prijmeš vo viere, alebo sa Ho vzdáš a odmietneš, lebo Tvoj rozum nevie rozlúskať paradoxy Písma. Prečo Ti nestačí Ježiš, ten Život v Ňom? Prečo pre rozpory Tvojej neobnovenej mysle odmietaš jedinú PRAVDU, ktorá je platná na veky? Buď sa poddáš rozumu alebo budeš bláznom z viery... Niet inej cesty, Nematemne.

Odvolávaš sa na Jn 6:44 a hneď nasledujúci verš, ktorý svedčí, že Boh je spravodlivý, ostáva zabudnutýl? „A VŠETCI budú učení od Boha. A tak tedy KAŽDÝ, kto počul od Otca a naučil sa, ide ku mne.“ Problém nevidím v Bohu, ktorý sa rozhodol, že vyvolí toho a toho a pritiahne ho k Bohu, ale v Tvojich vlastných pochybnostiach, či Boh vôbec existuje. Verím, že Boh vyučí každého, kto hľadá, kto začul zvesť o Bohu a kto sa pýta, kto verí, že BOH JE a privedie ho k Ježišovi, pretože On je jediná cesta k Bohu – k Nemu totiž môžeme vstúpiť svätí a dokonalí a to jedine v Ježišovi Kristovi, nijak inak – On je brána, dvere – cez Neho musí každý prejsť, cez smrť na kríži – cez vieru v tú smrť, ktorú za nás podstúpil Pán Ježiš Kristus. On v Tebe vieru v Neho vytvorí, ak Ho poprosíš o živú vodu, ak si schopný pripustiť, že si hriešnik, ktorého Boh nijako inak spasiť nemôže – lebo si nás vyvolil podľa viery (Tit 1:1).

Verím, že Boh túži po našej spráse - aj v SZ možno nájsť minimálne tri miesta, kde hovorí Boh Abraháma, Izáka a Jákoba – Ten, ktorý poslal svojho Syna: „Či mám azda záľubu v smrti bezbožného, hovorí Pán, Hospodin, či azda nie v tom, aby sa odvrátil od svojich ciest a žil?“ (Ezechiel 3:18, 18:23, 33:11)

A ďalej sa teda pýtam, pre čo, pre aký skutok sme vyvolení a čítam: „Vy ste vyvolený rod... ľud určený byť Božím vlastníctvom, aby ste zvestovali cnosti toho, ktorý vás povolal zo tmy do svojho predivného svetla.“ (1Pt 2:9) Apoštoli boli vyvolení rovnako ako svedkovia, aby svedčili, že „On (Ježiš Kristus) je tým od Boha určeným sudcom živých aj mŕtvych“. Nemôžeme byť vyvolení v zmysle elity – veď Boh sa zmilováva nad kým chce a to ma privádza znova k Rim 11:32 a 1Tim 2:1-4 :o)

Verím, že Boh sám sebe nerozporuje – pre mňa je Písmo ako puzzle – niektoré kúsky skladačky sa na prvý pohľad javia ako tie, ktoré patria k sebe, ale nie vždy to tak je – treba sa pýtať a modliť a odovzdávať sa do výchovy skrze Ducha Svätého. Možno máš tie svoje „puzzle“ poskladané bez ladu a skladu a zmieril si sa s tým, že nemôžu zapadnúť do jednoliateho celku – možno si začal skladať so zlým návodom – štartovacia čiara je pre VŠETKÝCH rovnaká: som hriešnik, pácham zlé veci a hreším, túžim po Bohu, ale ani neverím, že možno je, som pochabý... Ale, Bože, ak si, nenechaj ma zahynúť – zachráň ma! Aj keď neverím – Bože, odpusť a pomôž! Vlej vieru do môjho srdca. Zachráň ma – len Ty môžeš. A keď sa skloníš a naozaj spoznáš, že si len hlina a červ, ktorý nemá šancu prísť k Bohu sám, vtedy budeš potrebovať niekoho, skrze koho k Bohu vstúpiť môžeš – Ježiša Krista a už nebudeš môcť napísať, že Nemohu příjmout Ježíše jako svého Pána. Nemám k tomu žádný důvod, příjmout Ho. Proč bych to měl udělat?...

Žehnám Ťa v mene Kráľa a Pána Ježiša Krista. Amen.

L.

Zhrniem podstatu Božieho milosrdenstva, ako ho vnímam, znova a naposledy: verím, že v NZ VYVOLENOSŤ NIE JE MOŽNÉ ODDELIŤ OD VIERY V JEŽIŠA KRISTA, že tu nejde o vyvolenosť v zmysle „krutovládcu“ – tamtoho červíka spasím, tamtoho nie – o vyvolenosti nemožno hovoriť v nijakom inom zmysle – sme vyvolení podľa viery, v Ježišovi Kristovi. Verím, že Boh túto vyvolenosť postupne odhaľoval v čase a svoje tajomstvo – Krista – zjavil svojmu svätému ľudu... vyvoleným na základe viery, ktorej sa oni pevne držia a bojujú o ňu :o)

Máš ju (vieru), si vyvolený v Kristu, nemáš ju, nie si vyvolený – odmietol si ju... Je to tvoje vlastné rozhodnutie...

Budeš veriť? Alebo budeš hľadať „Pravdu“ slepý k tomu, čo Boh okolo nás stvoril a veriť nebudeš, lebo Písmo nedáva Tvojej neobnovenej mysli zmysel? Skloníš sa pred Stvoriteľom neba a zeme a priznáš svoju trúfalosť a súčasne nemohúcnosť POCHOPIŤ? Potom pros o vieru... a nezabúdaj, že viera je z počutia Božieho Slova a my za ňu musíme zápasiť.

Uveriť v Ježiša Krista je Boží skutok, áno - ale Boh chce, aby sme boli spasení a dáva nám len dokonalé dary... odpovedajúc tak na naše modlitby. Veď modlitba je spôsobom komunikácie s Bohom a hoci On vie, čo potrebujeme – túži po tom, aby sme sa na Neho obracali, aby sme Jeho lásku prijali a opätovali, túži po vzťahu s nami, po našom zdieľaní sa a našich prosbách – aby pre nás tie Božie dokonalé dary neboli samozrejmosťou, aby sa nestali všednými a nedocenenými, aby sme po nich túžili a očakávali, ako nám ich Boh naplní – tie, o ktorých vieme, že nám ich Boh túži dať. A tým darom najvzácnejším, tou drahocennou perlou, je Ježiš Kristus sám, Boží dar. Nechceš ho – nechápeš jeho cenu, Boh Ti ho nedá – prečo by tak mal urobiť? Ak ale nechceš prijať tento vzácny dar, nevyhováraj sa na Boha, že Ti ho neponúkol – niet výhovorky, Nematemne. Zvoľ si druhú možnosť – povedz áno, lebo je napísané, že „milosť silného Boha trvá každého dňa“ :o)

Pán s Tebou, hľadač.

Tvůj stav mi připomíná můj stav zhruba 3/4 roku až rok poté, co jsem uvěřil. Ačkoli jsem věděl, Komu jsem uvěřil, znal jsem projevy Boží moci, najednou jsem ztratil jistotu, naději, přestal jsem chodit pravidelně na shromáždění a začal se zabývat jinými "cestami" k Bohu. Když se mě kolegyně v té době zeptala, jestli jsem křesťan, řekl jsem jí, že nejsem křesťan, ale hledající. Nebyl jsem však schopen říct, Koho nebo co hledám. Nebýt Pána Ježíše Krista, který se mě ujal, zjevil mi Pravdu=skutečnost o Sobě, o Církvi a díky tomu mi ukázal směr a začal vést můj život podle Boží vůle, dal mu smysl a naplnil mě Sám sebou, nevím, jak by to všechno dopadlo a kde bych dnes byl. A mimochodem na to nechci ani pomyslet. Tož tak.

 Tys to možná s Pánem vzdal, ale On to nevzdal s tebou; jestli u tebe došlo k tomu, že tě Otec přitrhl k Ježíši, pak má za tebe vůči Otci zodpovědnost a prostě tě nenechá. Však uvidíš - uvidíme, co se bude dít - co Pán bude dělat. Jsem také zvědavý, i když trochu jiným způsobem než Lewis.

SV