Tip na Vánoční dárek:

Recenze
Obsah
OBJEDNAT

Hudební portál
GRANO MUSICALIS
mp3 zdarma

Velký pátek

Vzkříšení

Po znovuzrodení som dlhšie hľadala vhodný zbor, kde by som sa uchýlila a zakotvila som práve v AC. Boh ma našiel totálne stratenú v pavučine ezoterického učenia a meditácií a v svojej milosti ma pritiahol k Ježišovi Kristovi. Obrátila som sa a môj život v troskách sa začal meniť. Bola som privedená do zboru AC, kde som hľadala pomoc, prijatie a vedenie. Potrebovala som modlitby za definitívne oslobodenie sa z pút ezoterického ducha, potrebovala som robiť konkrétne kroky – napríklad zničiť knihy, spáliť ich – nevedela som ako, čo...

Poprosila som pastora u nás, aby na mňa myslel, aby mi poradil, na čo sa zamerať, aby sa ma proste nejakým spôsobom ujal a viedol ma (mala som priateľov medzi katolíkmi, jednu priateľku činnú v ECAV a kamaráta, ktorý chodil do KS, ale všade tam som bola zdržiavaná prísť – viem, že kvôli čistote učenia a (ne)prejavom „Ducha“...


AC sa zdala byť pri porovnávaní kázaného slova najčistejšou, ale spôsob vedenia zboru a správanie samotného pastora ma často mýlilo, kým som sa zorientovala. Napriek opakovaným prosbám som od pastora nedostala žiadnu konkrétnu pomoc – knihy som spálila s kamarátom z KS, modlitba za oslobodenie prebehli s ním a kamarátkou z ECAV. Potom prišla hlboká vnútorná túžba po krste.

Čakala som bezvýsledne takmer ¾ roka – bez priamej odpovede na otázku, kedy sa krst zrealizuje... Doteraz neviem, čo bolo príčinou. Možno fakt, že som odmietla oficiálne členstvo v AC, možno fakt, že som uverila v troskách – rozvedená a bez práce – nikto (!), naozaj nikto z tých, čo do zboru chodili, vrátane pastora s manželkou, sa nezaujímali o to, ako sa mi darí – hľadala som prácu, bola som na podpore so 4-ročnou dcérou, žijúc v spoločnej domácnosti s bývalým manželom...

NIKTO za mnou neprišiel a nespýtal sa, či nepotrebujem pomôcť, či tú situáciu zvládam, NIKTO mi neponúkol spoločné modlitby za vyriešenie, aj keď verím tomu, že v súkromí sa za mňa minimálne 1 žena (a snáď ich bolo aj viac) modlili – ale ja som potrebovala skutok, prijatie, pohladenie, rozhovor... nachádzala som však len mlčanie a sama som sa k ľuďom v zbore priblížiť bála, lebo som verila tomu, že ma považujú za „nebezpečnú“ vzhľadom na minulosť a okultné poznanie, ktorému som sa venovala. Nikto mi to nevyčítal, nikto mi to nedal najavo, ale v podstate sa ku mne s výnimkou jednej staršej ženy nepokúsil nikto ďalší priblížiť. Je pravda, že aj ja som si držala odstup, lebo už vtedy som mala na vlastnej koži zažité, čo dokáže náboženský duch – aký je úlisný, nekompromisný a krutý, hoci zaliečavý a sladký. Dokázala som však chodiť do zboru, lebo som potrebovala byť sýtená Slovom.

Po ¾ roku ku krstu stále nedošlo, a tak ma nakoniec pokrstili v KS. Duch ma však neustále z tohto spoločenstva vyvádzal – atmosféra bola zamorená evanjeliom prosperity, hlučnou hudbou, neustálym prehlasovaním Slova akoby to bola čarovná „mantra“ zabezpečujúca ochranu. Ľudia však boli rovnako arogantní, pyšní a sebastrední ako tí, ktorí sa túlajú po svete. Nebol tam život a pokora, ale extáza vznikajúca z privlastnenia si nezaslúženého daru milosti a z Boha sa stával „automat na splnenie amerického sna“.

V KS som bola najviac 5-krát mimo krstu a hoci tam ľudia zakaždým doslova „mleli“ nezrozumiteľnými jazykmi, nikto k nim žiadny výklad ani raz nemal a hoci padali pod mocou „Ducha“, ja som Božiu prítomnosť uprostred zhromaždenia nevnímala. Zaujímavé je, že raz som sa odhodlala vystúpiť na nejakú výzvu dopredu (pastor „dýchal“ na ľudí „Ducha“) a tak som tam stála a ľudia, na ktorých dýchol, padali a keď prišiel rad na mňa, pastor na mňa fúkal a nič... fúkal opakovane a nič... fúkal a... nič. Nakoniec mi kázal priložiť si pravú ruku na oblasť solar plexu a keď dýchol znova, zapotácala som sa a skončila na stoličke za mnou. Vieš, čo je na tom to najzaujímavejšie? Že tento istý spôsob krytia solar plexu som používala na tých meditačných cvičeniach, keď som sa stretla s dotyčným „guru“ – keď mi bolo naozaj veľmi zle... Aká sila ma zatlačila až do stoličky? Božia? Nie. Učenie tohto zboru KS stojí na K. Haginovi a iných učiteľoch Hnutia viery, razia evanjelium prosperity, trvalého zdravia, ale opakujem znova, čo som už niekde napísala – K.Hagin nie je Bohom vyslaný služobník – takže verím, že v tomto zbore nejedná Duch Svätý.

Preto som zotrvávala v AC – napriek skrytému vynucovaniu si „jazykov“, ktorých neprítomnosť u mňa mala potvrdzovať neprítomnosť Ducha, napriek vyvyšovaniu sa medzi ostatnými denomináciami, akoby len AC bola tá jediná pravá cirkev, napriek neotrasiteľnej istote pastora, že je neomylný... „Keď príde Pán pre svoju Nevestu, z tých, čo tu ostanú – posledný nech nezabudne zhasnúť, keď sa rozídete“... Jeden, jediný citát, ktorý snáď je dosť ilustratívny. Pastor ho vyriekol počas jednej kázne, na ktorej bol už prítomný aj môj bývalý (a opäť aj zákonne právoplatný) manžel, ktorý sa k nám s dcérkou vrátil – odvtedy mi opakovane vravel, „ja som určite ten posledný – ja zhasnem“...  Stretol sa s rovnakým „prijatím“ ako ja sama...  

Môj pobyt v KS bol veľmi krátky, lebo tam rozlíšenie duchov bolo pre mňa ľahšie. V AC som dlho nechápala, o čo ide – nevedela som sa zorientovať, nevedela som uveriť, že človek v autorite ustanovenej Bohom (ako sa sám pastor obhajoval) sa správa tak, ako sa správa – že praktické skutky sa nekonajú, že krst sa odkladá bez udania dôvodu, že sa vyžadujú „jazyky“, hoci apoštol Pavol v 12. kapitole 1Kor, najmä veršoch 28-30 píše niečo iné... Bola som tam privedená Duchom, verím – preto som nechápala, prišla som tam vo viere, že všetko bude pravda, vo viere, že nájdem dočasný domov medzi bratmi a sestrami – ale keďže bola medzi nami taká čudná stena, ktorú som sa neodvážila prvá prekonať, lebo som v tom zbore bola jediný nový človek, nemala som vlastne ani s kým riešiť, čo som vnímala a tak som čakala až kým to nebolo jasné. Rozhodol názor pastora na moje stretávanie sa s bratom, ktorého som už spomínala a nadšenie z Yonggi Cho a rastu jeho zboru v Soule... V duchu však viem, že ten nie je Božím služobníkom – okrem iného prakticky vyučuje imagináciu, ktorú poznám z kníh C.G.Junga a ktorú nie je možné oprieť o žiadny verš v Písme, hoci sa to kostrbato samotný Y.Cho snaží dokázať cez povolanie Abraháma...

Napriek všetkému sme však do AC naďalej chodili – zlom nastal v momente, keď mi pastor povedal, že kamarát, ktorý so mnou pálil knihy, ktorý sa so mnou modlí, ktorý bol účastný na krste v KS, je pomýlený a mimo Boha a že mi v skutočnosti vôbec nepomáha a že by som sa v neprítomnosti manžela (ktorý je často služobne mimo SR) nemala s ním vôbec stretávať, lebo... je to neslušné...

Samozrejme udialo sa pár menej či viac dôležitých vecí, Boh sám nech posúdi motívy za nimi, ktoré svedčia v môj či pastorov (ne)prospech, vkladám to sem na podporu IC, jakobín a všetkých ostatných „anonymov“ len kvôli tomu, že diabol sám sa pretvaruje na anjela svetla. V správnom čase – v čase určenom Pánom neba a zeme, v službe Bohu Otcu a vedení Duchom svätým – budú zjavení tí, ktorých život je naozaj skrytý v Bohu, nie v prázdnych slovách a náboženskom blúznení.

Nech nám je Pán milostivý a nech nás ochráni pred bludmi a zvodom vlkov v baránčom rúchu. Prosím Ťa, Otče, v mene Ježiša Krista o Tvoju ochranu a neutíchajúcu vieru v zasľúbenie, že Tvoje ovce z Tvojej ruky nevytrhne nik, lebo Ty jediný si Pán a všemohúci Boh a Tebe jedinému patrí sláva, chvála a moc na veky vekov. Je dokonané. Amen. :o)

Lýdia