Milý Gregorius!

"Keď som bol dieťa, zmýšľal som ako dieťa... keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby..." /Pavel apoštol/.
Už by ste mali naozaj začať rozmýšľať ako dospelí a nesnívať ako maličkí o tom, ako keby sa dnes začínali dejiny a ľudstvo nemalo žiadne skúsenosti aby nás všelijaké náhodné vetry, ktoré dujú všetkými smermi /niekdy aj diabol im dáva smer.../ nezmietali na vlnách života a nezablúdili sme...
.
Sám Kristus postavil do vedenia svojej Cirkvi apoštolov, a povedal, že bude pôsobiť nielen jednotlivo priamo cez každého kresťana, ale aj cez apoštolov. Teda "v Kristovi" a aj "v Duchu Svätom", to nie je v rozpore s tým "cez apoštolov"alebo ich nástupcov... Len vďaka tomu, že Cirkev mala konkrétnych zodpovedných ľudí, nielen charizmatikov služby lásky, služby proroctva, vyučovania, vysvetľovania, ale aj charizmatikov vedenia, teda vodcov-charizmatikov, vďaka tomu sa veľmi dlho udržala v jednote vzájomnej lásky a spojenia a najmú v jednote vo viere v podstatných veciach. To sa nedá porovnať s mnohými napr. pohanskými náboženstvami, kde nebolo takýchto jednotiacich osobností, a preto je nekonečne rozdrobené, rozštiepené, rozsektárčené v celom spektre od jednej krajnosti po druhej, a sotva nájsť nejakú zhodu medzi nimi, aj v jednom národe. Tento jav je síce aj v kresťanstve, ale predsa práve tomu, že aspoň 1000 rokov hlavný prúd kresťanstva v podstate držal pokope, sa vytvorila jednota v podstatnom, a aj po rozdelení, aj keď vznikali mnohé cirkvi a cirkvičky najrôznejšieho druhu, predsa v podstatnom /viera v Trojicu, božstvo a jediné prostredníctvo Kristovo, Biblia/ sa zachovali spoločné. No tam , kde sa zachovala tá pôvodná štruktúra, tj. apoštolské vedenie cez nástupníctvo apoštolov-biskupov, tam táto jednota trvá dodnes, a to je najväčší podiel kresťanstva /katolíkov je viac než všetkých ostatných dohromady.../.
.
História nás naozaj učí. Len si otvorme oči, a netvárme sa, že všetko s nami začína. Boh pôsobí v ľudských dejinách cez ľudí, cez ľudské formy a spôsoby organizácie spoločnosti. Preto tak ako v každej ľudskej organizácii, spoločnosti, štáte, koncerne musí byť vedenie zosobnená v konkrétnej osobe, stanovil tento ľudský postup aj vo svojej Cirkvi, ktorá je nielen božská, ale aj ľudská spoločnosť. preto nesnívajme, že Duch Svätý bude práve vás, kresťanské zbory riadiť priamo z neba a neočakávajte, že tento spôsob by bol reálny aj na celé kresťanstvo. To by si videl, ako by sa ešte viac rozmohol subjektivizmus, individualaizmus a rozštiepenie. Treba počítať, že každý človek je napriek Kristovmu vykúpeniu predsa len náklonný k hriešnemu zmýšľaniu, konaniu a až keď sme mnohí spolu v Duchu Svätom, vrátane spolu s tými, ktorých Kristus určil sllužbou zjdenocovania /episkopoi, presbyteroi/, tieto jednotlivé jednostrannnosti sa navzájom korigujú a vyrovanú...
.
 A tá vaša nevyrovnanosť a často nereálnosť, skreslenosť a pokrivkávanie raz na jednu, raz na druhú stranu, sa odráža aj v chápaní Božích právd a čítaní Biblie, na ktorú sa každý z vašich cirkví odvoláva.  Preto niet čudo, že s touto náklonnosťou človek čítajúc Bibliu, premieta do nej to, k čomu on má sklony: jasne to vidieť porovnávamńím jednotlivých cirkví. Nám nazaj bije do očí, keď vás počúvame: veľká jenostrannosť, nevyváženosť, povrchnosť. To preto, lebo vaše učenia vznkli často pod vplyvom iba jednej, možno silnej a medzi vami vplyvnej osobnosti, spravidla zakladateľa cirkvi, pastora...  Ostatní prijali túto jeho "optiku" pohľadu, a táto je univerzálnym kľúčom na všetko ostatné. Preto adventista z tej istej Biblie vyčíta, že nesmrteľnej duši niet_ a že sa má svätiť sobota a všetky rozhovory s ním končia pri sobote, a kto nedodržiava jeden zákon /sobotu, prehrešuje sa proti ostatným atď.../ Preto baptistovi sa zdá, že len dospelých možnos krstiť... Preto charizmatik sa zachytí na tom, že kto nemá krst v Duchu Svútom, nie je ničím... Preto niektorí okrem Biblie nie sú schopní nič iné vidieť, ani čítať a to čo tam nie je napísané alebo zakázané /napr. antikoncepcia/, je dovolené alebo nedovolené /úcta svätých, ikon a pod./, samozrejme podľa ich subjektívneho zdania, ako im to kedy vyhovuje...
.
Napriek tomu, že všetko je to oveľa jednoduchšie a zároveň zložitejšie. Jednoduchšie, že princípom tej jednoduchosti je Cirkev, ktorá je povolaní byť "oporou a stĺpom pravdy". A je to zložitejšie, pretože Cirkev nie podľa toho, ako si to niekto vymyslí po svojom, ale podľa Krista, tj. Cirkev, ktorá má charizmatickú službu vedenia v osobe apoštolov a ich nástupcoch, ktorá sa stretávajú v mene Kristovom a v Duchu Svätom počas celých dejín až do konca sveta periodicky preberajú aktuálne otázky, problémy, ktoré prináša život, história, a táto Cirkev poslušná Kristu a preto čítajúca aj Písmo /ktorého ona kánon zostavila z mnohých spisov.../, aj znamenia doby /poslušná Kristovi, ktorý si to želal.../,  postupne všetko rieši... Vlastne to Duch Svätý cez takto chápanú Cirkev /podľa apoštolského princípu kontinuitne spojenú v priestore a čase dejín.../  vyučuje, chápe vo svetle toho, čo učil Kristus...
.
A táto Cirkev sa postupne, bez toho že by to bolo priamo v Biblii doslova napísané /ako príkaz.../, na základe podnetov života a dejín, sa vyslovila za:
 - ustanovenie nástupcov v úrade apoštola, tj. biskupov a starejších,
- vyznanie viery ako zhrnutie /kvôli bludárom/,
- kánon Biblie /kvôli bludárom/,
- možnosť modliť sa za zosnulých a k zosnulým , ktorých považovali za svätých /pretože "Jemu všetci žijú" a sú súčasťou Tela Kristovho, ktoré je jedno, nerozdelené, lebo niektorí sú "na druhom brehu"/,
-  krstiť určitým spôsobom a birmovať,
- stanoviť určité formy eucharistickej slávnosti /omša, večera Pánova/,
- stanoviť formy sviatostného pokánia a odpúšťania určitých hriechov,
- ustanoviť formy obradu pomazania chorách a sviatosti manželstva,
- možnosť uctievania ikon, kríža, pozostatkov svätých /nie pre ikony a pod., ale uctievani Boha a Krista cez svätých, ktorí sú na inkonách zobrazení ako ľudia, cez ktorých Boh konal veľké veci lásky.../..
- Cirkev sa podobne vyjadrila aj k morálnym problémom, ktoré boli v biblickej dobe ešte nejasné, alebo a nevyskytli ako problém /otroctvo, vykorisťovanie, súboj na smrť, rôzne pohanské obyčaje a tradície, zásady rodinneho života, postavenia žien v spoločnosti, rovnoprávnosť, rasový problém, otáuka kapitalizmu a ssocializmu, homosexualita, abort, eutanázia, antikoncepcia a rozvod, obranná vojna vojna a i.ú./
.
Niektoré veci sú ešte stále predmetom diskusie a v budúcnosti určite doba prinesie mnové nová javy, ku ktorým sa bude treba vyjadriť, a je naivné tvrdiť, že ak nie je o nich v Biblii, že budú dovolené /v Bibli nie je ani o probléme ekológie písané, ani o morálke moderného trhu, o kopírovaní DVD a pod./. Všade a vždy to bude tak, že tá istá Cirkev sa bude modliť, prosiť o svetlo Ducha, "všetko skúmať, a čo bude dobré, čo osoží, čo bude prinášať dobré ovocie, toho sa držať..."
.
Napriek tomuto môjmu kritickému postoju oceňujem to tvoje "detinstvo" verím, že je úprimné a že to nemyslíš zle, ale lietať v oblakoch, to je zatiaľ iba pre vtákov. A my tak budeme môcť až v nebi. Kým sme ľudia, musíme sa držať zemi a jej hriešnej reality,  a na nebo hľadieť s túžbou a očakávaním, Božími očami, s vierou, ale tá viera nám hovorí, že síce sme deti Božie, ale deti, ktoré sa už v Kristovi aj čomusi naučili, a preto neidealizujú, nerojčia o rereálnom...

Chtel bych tu pripomenout dva prispevky, ktere jsem zde na Granu o tomto tematu napsal.

Jeden z nich najdete na tomto linku>
http://www.granosalis.cz/modules.php?name=News&file=article&sid=8815


Druhy zde (s dovolenim) prekopiruji celej:

a) Registrace>
Registrace cirkvi neni protibiblicka nebot>
I] "Caesar" ma pravo vedet, ktere nabozenske spolecnosti v jeho zemi funguji. A i kdyby jen z ciste zvedavosti.
II] Cirkev ma Caesara poslechnout ve vsech vecech, ktere nejsou v protikladu s Bibli, ktere Buh v Bibli nezakazuje. Poslusnost Bibli v tackovzchto vecech znamena poslusnost  Caesarovi. Chcde li Caesar neco, co Buh v Bibli odmita, pak se slusi poslechnout Boha a ne lidi.

Registrace neni v protikladu s Bibli, cirkve tedy mohou a maji Caesara poslechnout, protoze>
I] nikde v Bibli Buh nezakazal registrovat cirkve
II] Cirkev ma byt Svetlem. Ne tajnym spolkem, ne tajnou organizaci, ale svetlem, ve kterem neni tmy, neni tajemstvi. My jsme Svetlo Sveta. Svetlo sveta se nedava pod postel, ale na stojan, aby kazdy, kdo vstoupi do mistnosti, jej zaregistroval.
III] Registrace je formou priznani se ke Kristu pred Cisarem. Nemame co tajit. Neni duvod.
IV] Registrace je vyrazem loajality cirkvi k caesarovi, vyrazem toho, ze cirkev neni povolana k tomu svrhnout moc Caesatovu lidskymi prostredky. Necht se tedz Caesar sam o nasi loajalite presvedcuje.
V] Necht tedz svet vi, ze tu Cirkev je, ze tu kaze Kristovo Jmeno, ze tu slouzi Kristovi. Pak uz nema zaminku. Nemuze tvrdit: My jsme o zadne cirkvi neslyseli.

b] Cirkevni ustredi
I] Cirkevni usterdi neni protibiblicke, nebot sam Jezis Kristus toto ustredi v prvotni cirkvi ustanovil (Petr, Apostolove)
- Ano, muzeme vest diskuzi o tom, jestli ustredi cini sve ukoly v souladu s Bibli ci nikoliv, jestli se povayuje za hlavu cirkve, nebo nikoliv, ale obecne plati, ze cirkevni ustredi v prvotni cirkvi ustanovil sam Kristus.
II] Toto ustredi se muze schazet ke vzajemnemu povzbuzeni, k vymene zkusenosti, k povzbuzeni se navzajem, ke vzajemne rade. takoveto setkavani nejsou nic protibiblickeho.
III] Setkani v bode II] se mohou konat i pravidelne. Je nesmyslne tvrdit, ze kde je pravidelnost, tam neni Duch Svatz. Nemuzeme last omezeni Svatemu Izraelskemu. Duch Svaty klidne muze prikazat, aby se ustredi setkavalo pravidelne v predem oznacenych terminech/
IV] Setkavani v Bode II] se mohou uskutecnovat i na jednom miste. V Bibli to zakazano neni. V bibli Kristus neprikazal Apostolum, aby se setkavali jednou tam, a jednou onde. Duch Svaty klidne muze urcit, aby se takovato setkavani stale odehravala na jednommiste.
V] Chce li Caesar vedet, kdo se takto setkava a na jakem liste, pak to neni nic nebiblickeho. Neni biblicky duvod to tajit. Jezis Kristus nikde nerekl> At se Caesar nedozvi, ze jsem si vas vyvolil za apostoly, ucitele, nebo za cokoliv jineho. Neni to ani zasahovani do vnitrnich veci cirkve. Registraci se jenom hodi na papir to, co uz v Bibli z Rozkazu Ducha Svateho.

c] "Lidske vybory"
I] I v prvotni cirkvi zasedali vybory. Ve skutcic mame priklad takovehoto vyboru, kdy se projednavala otazka obrizky.
II] Behem zasedani vyboru, popsaneho ve Skutcich, zmineneho v bode I], zadny ucastnik nemel prime vnuknuti nebo zjeveni od Ducha, rozhodnete tak nebo onak. Na tomto "vyboru" se pouze analyzovalo Pismo (resp Stary Zakon), se Zjevenim od Pana, ktere Pan cirkvi venoval jiz drive (Zjeveni Petrovo: Co jsem prohlasil za ciste, nepokladej za neciste.)
III] a ac se v prubehu "zasedani" tohoto "vyboru" neprojevil Duch Svaty primo skrze Okamzite Zjeveni, ale "neprimo", skrze "lidske" tlachani, presto vystep z tohoto zasedani znel> "Slyste rozhodnuti Ducha Svateho a nase..."

d] Lidske vybory II...
I] Buh sve sluzebniky povolava. Ale nepovolava vsechny za apoatoly, vsechny za ucitele, vsechny za proroky atd, ale nektere za apostoly, jine za proroky, dalsi za ucitele, jine za sluzebniky v jinych oblastech.
II] Nestaci, abych si ja rekl> Duch mne povolava k tomu ci onomu. Naopak, obdarovani toho ci onoho musi rozeznat i Cirkev. Nebot Cirkev je Oporou a Sloupem Pravdy, ne moje city a pocity.
III] Nikde v Bibli neni zakazano, aby se ti, koho Buh povolava do spolecneho ukolu, napriklad apostolove, prorokove, ucitele, spolu vzajemne schazeli ke vzajemnemu povzbuzeni, sdoleni zkusenosti, daru, ke chvaleni Pana atd. Tyto setani mohou probihat i na zaklade rozkazu Ducha Svateho.
IV] Duch muze rozkazat, at setkani popsane v bode III] jsou pravidelna. je li neco pravidelne, neznamena to, ze je to zbaveno pusobnosti Ducha Svateho.

e] Hirsnost denonimaci
I] Hrich denonimaci neni v tom, ze jsou regostrovane, ze maji nejake "ustredi:, vyznani a rad, ale tim, ze se vzajemne od sebe deli, v sektareni
II] "Reseni" tohoto hrichu, odvraceni se od neho, pokani nespociva v tom, ze zalozim novou denonimaci, nove rozdeleni, kde se budou kritizovat denonimace stare. ne. To je ten samy hrich, ten samy znak telesnosti.
III] Pokani je v tom pracovat na sjednoceni denonimaci, cestou, jaka je naznacena napr. v Charte Oekumenice.
IV] Napr v moji denonimaci je ono pokani, ono odvrnuti tohoto hrichu, ve vyznani, ze moje denonimace neni jedina, svata. Ale ze i jine sboru jinzch denonimaci mohou bzt  a take casto byvaji soucasti viditelne cirkve Kristovi. Jsme sice oddeleni organizacne, ale nedistancujeme se duchovne. Nerikame, ze mame jinou Hlavu, nez mohou mit a casto mivaji i jine denonimace.

f] Nazvy cirkvi.
I] Nazvy denonimaci vznikly z potreby distancovat se. Puvodne distancovat se od katolicke cirkve, v soucasnosti pak napr od sekt, ktere jen a pouze zneuzivaji Kristovo jmeno treba k tomu, aby ziskali hmotny prospech, atd.  Nazev cirkve tedz neni puvodcem problemu, ale pouze jejim vyjadrenim. Tim problemem je Distancovani se jedne denonimace od druhe. A timto distancovani rozbijeni a niceni Chramu a Tela Kristova, coz zde Greg spravne kritizuje.
II] Jestlize se vsak jedna skupinka krestanu distancuje od ostatnich krestanskych denonimaci, jestlize si davaji Neoficialni jmena, pak se prohresuji tim samym hrichem. Bohu nikdzy neslo o vnejsi projev, ale o vnitrni postoj. Hrisny je postoj jednoho udu distancovani se od ostatnich udu Tela Kristova, od ostatnich Kristovych sboru. Nazev denonimace je jen vnejsim projevem. Tedy jestlize ta ci ona denonimace si jmeno zadne neda, neznamena to, ze zadne jmeno nema. Jejich distance je jejich pravym jmenem, byt si ho oficialne nepriznaji. I "Bezejmenost" muze byt Jmenem.

g] Moc svazovani a moc rozvazovani
I] Buh dal pravomoc cirkvi, aby v Duchu svatem svazovala a rozvazovala. Co svaze na zemi, bude svazano na nebi, co rozvaze, bude rozvazano. Cokoliv Cirkev v Duchu Svatem prijme na Zemi, bude prijato i na nebi.
II] Jestlize Cirkev prijme v Duchu Svatem, ze je dobre si koupit mirkofon, ze je dobre se schazet v pronajatem sale, ze je dobre mit episkopalni zriyeni, nebo naopak, ze je dobre mit zrizeni kongregacni, je to prijato i na Nebi.
III] jestlize Cirkev prijme neco, co je v protikladu s Pismem, co Buh v Pismu zakazuje, je to znamkou toho, ze takoveto prijeti nebylo v Duchu Svatem, ale v Duchu Antikristove. Zde vsak je jedno nebezpeci: Ze si pozue mohu myslet, ze to ci ono je v protikladu s tim ci onim v Pismu, nebot ja sam mohu to ci ono misto v Pismu spatne chapat a spatne vysvetlovat.