Grano Salis - Prečo vznikli protestanti?

Ktosi povedal, že "malé cirkvi sú nezaplatené účty veľkých cirkví"... Podľa mňa je to blízko k pravde. Keby bolo v Cirkvi všetko v poriadku, určite by neprišlo k nijakým rozdeleniam a vzniku nových... Treba tiež priznať, že v reálnej historickej Cirkvi sa mnohým doslova ťažko "dýchalo". Vtedajšia stredoveká Cirkev mala dosť tienistých stránok a nedostatkov. A mnohí sa na to jednoducho nemohli pozerať. A tak sa vzbúrili. Oddelili... Zo začiatku chceli Luther a iní iba reformovať Cirkev, teda odstrániť nesprávne praktiky. No vec postúpila rýchlo dosť ďaleko ... Citové napätie medzi oboma stranami sa stupňovalo, až sa stalo, čo sa stalo...

Položme si otázku: Boh to chcel alebo iba dopustil?... Ja sa prikláňam skôr k tej druhej alternatíve. Pretože Kristus sa modlil, "aby všetci jedno boli..." On ustanovil na začiatku vo svojej Cirkvi apoštolstvo, učiteľstvo, aby prostredníctvom neho viedol svoju Cirkev, jej život, a želal si, aby ho ľudia rešpektovali /"Kto vás počúva, mňa počúva..."/. No z druhej strany, Boh vedel, že v Jeho Cirkvi treba čosi zmeniť, vylepšiť... A štruktúry Cirkvi boli vtedy naozaj dosť konzervatívne, a neschopné mať sa k činu... Možno práve preto Boh dopustil, že vznikli nové cirkvi, a to dokonca aj s tým, že tieto do určitej miery viac alebo menej pozmenili už storočia tradované učenie starej Cirkvi, a tiež vzniklo množstvo siekt...

Prečo to Boh dopustil? Možno predvídal, že pre Jeho legitímnu Cirkev /založenú na apoštoloch, a ich nástupcoch.../ by mohla byť dobrým podnetom úprimnejšia neformálna nábožnosť a horlivosť kresťanov v nových cirkvách... Veď oni vlastne túžili po opravdivej Cirkvi, kde by našli neformálne, úprimné kresťanské vzťahy... Oni hľadalo dobro, a nie zlo pre Cirkev... A nevedeli, alebo neboli schopní v oficiálnej Cirkvi tento neradostný stav nijako zmeniť. Rozhodujúce autority Cirkvi nepočúvali ich hlas... Žiaľ.

A tak teda, vznikli nové cirkvi. Postupom času dokonca až mnoho nových cirkví, ktorých učenia si protirečili jedna druhej, ktoré tú istú Bibliu, na ktorú sa odvolávali, vysvetľovali po svojom... Prišlo obdobie náboženských konfliktov, dokonca vojen, konkurencie o ľudí, vzájomnej zaujatosti až nenávisti... Takže po nejakej dobe to bolo celkove ešte horšie ako predtým... Tí, ktorí hľadali dokonalú cirkev, si uvedomili, že tá istá ľudská hriešnosť sa prejavuje aj v tých nových cirkvách... Istý čas sa zdalo, že to bolo všetko zbytočné... Už boli protestanti nielen proti katolíkom, ale aj kalvínom, anglikánom... Kalvíni proti baptistom, anglikáni proti metodistom atď.

No v Katolíckej Cirkvi sa medzitým predsa len čosi začalo meniť. Po všeobecnom Tridentskom koncile /1545 - 63/ urobili si katolíci relatívny poriadok, vylepšila sa úroveň vzdelávania kňazov a rehoľníkov /predtým to bolo dosť slabé.../, zlepšila sa disciplína, a aokonca aj pod vplyvom protestantov sa začali viac orientovať na Písmo sväté ako na filozofické dišputy... A Bibliu sa stala viac základom učenia a ohlasovania viery...

V protestatskom svete si časom cirkvi tiež začali stále viac uvedomovať, že ich pôsobenie medzi ľuďmi, a najmä v misijných oblastiach, je pre nezhody a napätia medzi nimi nedobré... A výsledok? Postupne začínajú komunikovať, pomáhať si, spolupracovať. Tak začalo ekumenické hnutie. Najprv medzi cirkvami, vzišlými z reformácie, no neskôr aj s katolíkmi, ba aj pravoslávni sa pridali... Boh určite už na začiatku protestantského hnutia predvídal, čo príde raz táto chvíľa... Prichádza naozaj doba opätovného zjednocovania toho, čo sa rozdelilo, aby sa splnila vôľa Krista, ktorí sa pred svojou smrťou úpenlivo modlil: "Otče, aby všetci jedno boli... aby svet uveril..."

My, ktorí žijeme dnes, určite nie sme vinní za hriechy našich otcov žijúcich storočia pred nami. Nemá preto zmysel obviňovať jeden druhého... Každý spravidla verí v to, v čom sa narodil, prípadne podľa toho, koho práve stretol a kto ho zoznámil s Kristom a s kresťanstvom... A toto treba jednoducho brať do úvahy a rešpektovať... Aj sám Boh to chápe... A ako vidieť, Boh sa raduje z toho nového pohybu medzi kresťanmi, z ich snahy o vzájomné zblíženie a zjednotenie, o vzájomnú lásku a odpustenie hriechov minulosti, o spoluprácu... A požehnáva všetkých, ktorí podporujú toto hnutie. Je zaujímavé pozorovať, že mnohé neobyčajné javy, Božie zázraky, uzdravenia, požehnané obrátenia možno nájsť vo všetkýchj cirkevných spoločenstvách, kde sa nájdu ľudia úprimne milujúci Pána. Náš Pán naozaj nie je ako nejaký byrokrat, ktorí vidí iba "papier", teda formálnu správnosť, právnickú legitímnosť... Toto chápu dnes aj historické oficiálne cirkvi /katolícke, pravoslávne, východné.../, ktorá sa už plne do ekumenického hnutia zapojili.

Čo nám treba? Modliť sa, zoznamovať sa navzájom, cirkvi medzi sebou navzájom, spoznávať návzájom svoju históriu, učenie, vývoj, učiť sa komunikovať v láske, snažiť sa počúvať, chápať, neodsudzovať... Viac sa sústrediť na Krista, Jeho učenie v Novom zákone, ale veľmi užitočné by bolo tiež oboznámiť sa aspoň s niektorými významnými cirkevnými otcami, ktorí boli blízki apoštolom, a preto im mohli leppšie ako my dnes rozumieť... Predovšetkým však vo vštkom byť otvorený voči pôosbeniu Ducha Svätého. On je múdrejší od všetkých. A len jemu prislúcha nájsť spôsob, kedy, ako a v akej podobe zjednotiť Kristových učeníkov a Božie deti. Keď budeme hľadať úprimne pravdu, a spolupracovať pritom s Duchom Ježiša Krista, Boh môže aj cez každého z náš urobiť veľmi veľa...

	Hledej
	Je a svátek má Marcela. Vytvoření registrace