Súhlasím s tvojím postrehom. V minulosti sa doba menila veľmi pomaly, celé generácie sa žilo v podstate v pododbných podmienkach psychologických z hľadiska viery, takže dali sa používať podobné vyjadrenia, príklady zo života veľmi dlho. No dnes žijem v dobe permanemtnej  revolúcie, a pre niektorých je ťažké nájsť práve tú rovnováhu medzi starým a novým, medzi starou pravdou a jej uplatnením v nových podmienkach a pod.

Inak si myslím, že autor článku má pravdu v tom, že dnes je naozaj pokušenie povrchnosti u mnohých, čo dnešná postmodernistická kultúra priam podporuje. Je to určite nielen u evanjelikálov, ale u všetkých, aj u katolíkov. Ale v každej dobe sa Cirkev nejako skôr či neskôr s tým musela vyrovanávať, v každej dobe to ktosi zvládol, a ktosi nie...