Grano Salis - Je Trojca praktická?

Všeobecná otázka: Ako sa dá zistiť ktorý názor je správny? Vo fyzike má zmysel tá teória ktorá dokáže ucelene vysvetliť už existujúce fakty a zároveň dokáže predpovedať nové súvislosti, ktoré sa potom ukážu ako pravdivé. V každom prípade výsledy pokusov a aplikácia v praxi sú jediným a najvyšším kritériom pravdivosti.

Známy fyzik Steven Weinberg sa v knihe „Snění o finální teorii“ uvažuje, ako sme ďaleko od spoznania najzákladnejšieho fyzikálneho zákona, z ktorého by sa dali odvodiť všetky ostatné zákony na základe ktorých funguje celý vesmír. V kapitole „A co Bůh?“ porovnáva fyziku a výroky o Bohu. Píše: „Porozumění tisíců jednotlivých fyziků se zjednotilo v uspokojivé (i když ne úplné) pochopení fyzikální reality. Naproti tomu výroky o Bohu a dalších jevech, odvozených z náboženských zjevení, ukazují nejrůznějšími směry. Po tisíci letech teologických analýz jsme nijak nepokročili na cestě k všeobecnému pochopení, co z náboženských zjevení plyne."

Karel Čapek v knihe „O věcech obecných čili Zóon politikon“ v tretej časti listu Jaroslavovi Durychovi píše, že ani členovia jedného náboženstva nie sú jednoliatou skupinou. Píše: „máme-li mluvit o katolících, musíme rozlišit několik skupin, které se jenom zčásti překrývají: lid katolického vyznání, klerikální partaj a pár katolických intelektuálů.“ Potom jednotlivé skupiny presnejšie definuje.

Všeobecná otázka: Ako sa dá zistiť ktorý názor je správny? Vo fyzike má zmysel tá teória ktorá dokáže ucelene vysvetliť už existujúce fakty a zároveň dokáže predpovedať nové súvislosti, ktoré sa potom ukážu ako pravdivé. V každom prípade výsledy pokusov a aplikácia v praxi sú jediným a najvyšším kritériom pravdivosti. Na základe fyzikálnych zákonov fungujú mnohé ľudské výrobky.

A ako je to s náboženskými tvrdeniami. Napríklad viera v náuku o vzkriesení dáva kresťanom silu byť pevnými a má sľub budúceho života. Je to aj praktické. Zoberme si náuku o Svätej Trojici. Napríklad terajší pápež napísal encykliku Caritas in veritate. (Láska v pravde) V 54. odseku hovorí o jednote a pokoji. Inšpiráciou jednoty podľa autora je Najsvätejšia Trojica v jedinej božskej podstate. „Trojica je absolútna jednota, lebo tri božské osoby sú čírou vzťahovosťou. Vzájomná transparentnosť medzi božskými osobami je plná a puto medzi jednou a druhou je totálne, pretože tvoria absolútnu jednotu a jedinečnosť.“ To asi znamená, že Trojica je pre kresťanov vzorom a návodom ako byť jednotnými.

Táto téma je viac rozpísaná aj v Novom biblickom slovníku od protestanských autorov. Na strane 1055 v podnadpise „Důsledky učení o Trojici“ sú uvedené tieto dôsledky: „1.Bůh se dává poznat skrze zjevení, 2.Bůh se sděluje, 3.Trojice je základem veškerého pravého spoločenství ve světe, 4.Dáva rozmanitost životu vesmíru.“

V Katechizme Katolíckej cirkvi v odseku 251 čítame, že Trojica „je nevýslovné tajomstvo, ktoré nekonečne presahuje všetko, čo môžeme ľudským spôsobom pochopiť.“

Otázka je prečo tieto dôsledky lepšie spĺňa tajomná Trojica; – ako zrozumiteľný vzťah Otca so Synom – samostatných osôb. Prečo by pre môj život malo byť impulzom niečo tajomné, ako niečo zrozumiteľné. Prečo sa dá Boh lepšie pochopiť keď je nepochopitešný. Zo vzťahov medzi osobami viem že pravá láska môže existovať len vďaka poznateľnej pravde.

Pokiaľ láska pramení z niečoho tajomného, nepoznaného – nie je to láska. Keď na chlapca pôsobí neznáma dievčina príťažlivo, pretože ju nepozná a keď ju spozná prestane byť zaujímavá, nie je to láska, ale flirt. Keď je láska založená na presnom poznaní osoby – je to láska.

Použijem prirovnanie z biológie. Aké sú praktické dôsledky darvinizmu? Darvinizmus je tu prirovnaný k Trojici. V knihe „Darwinismus a inteligentný plán“ od Jonathana Wellsa v 7. kapitole sa autor zamýšľa nad tvrdeniami popredných zástancov evolúcie napr: „V učebnici Evoluce Douglase Futuymy z roku 2005 se tvrdí: „Evoluční biologie je stále více uznávána pro svou užitečnost: v oblastech tak nesourodých, jako je veřejné zdraví, zemědělství i počítačová věda, znamenají pojmy, metody a údaje evoluční biologie neoddiskutovatelný přínos jak v základním, tak aplikovaném výzkumu... Pro všechny, kteří si budují kariéru v přírodních vědách – ať už je to praktický lékař, nebo biologickí výzkumný pracovník – je nutné pochopení evoluce““ Alebo: „Profesor biologie na Texaské technické univerzitě Michael Dini odmítá doporučit na medicínu jakéhokoli studenta , který neuznává darwinistický názor na původ lidského druhu...Člověk který ignoruje nejdůležitejší teorii v biologii, nemůže očekávat, že bude správně postupovat v odvětví, které je nyní převážně založeno na biologii“ (Podobné tvrdenie je, keď predstavitelia tradičných cirkví povedia, že kto neverí v Trojicu – nie je kresťan)

Autor na 12-tych stránách kapitoly poukazuje na neopodstatnenosť týchto tvrdení. Napríklad Gregor Mendel objavil základy genetiky a vážne pochyboval o pravdivosti darvinizmu, preto ho darvinisti ignorovali asi tri desaťročia. Tiež je tu citovaný: „chemik Phillip S. Skell člen Americké akademie věd, napsal v časopisu The Scientist, že jeho „vlastný výskum antibiotík za 2. světové války nepotřeboval žádné vedení z pohledu darwinistické evoluce. V nedávne době sa pak ptal více než sedmdesáti prvotřídních výzkumných pracovníků, jestli by dělali něco jinak, kdyby si mysleli, že Darwinova teorie není pravdivá. Jejich odpověď zněla vždy stejně: Ne.“ Poté co Skell prošel největší biologické objevy dvacátého století, skonstatoval: „Zjistil jsem, že Darwinova teorie se na nich nijak znatelně nepodílela, ale po uskutočnění těchto objevů k nim byla připojena jako zjímavá vypravěčská glosa.““

A aká je užitočnosť náuky o Trojici v praxi? Napríklad podľa 4-tého bodu dôsledku Trojice z biblického slovníka, by mal biológ – zástanca Trojice, plnšie chápať stvoriteľské dielo. Je to pravda? A ako sa v praxi ukázalo, že Trojica je vzorom jednoty a pravého spoločenstva vo svete? Napríklad historik Michael Grant si všimol v knihe „Pád Říše Římské“ (kde uvádza 13 dôvodov, prečo padla Rímska ríša), že ariánci (teda nie zástanci Trojice), boli podstatne slušnejší kresťania ako hlavný prúd kresťanov. Historik Paul Johnson píše, že náuka o Trojici dala podnet na rýchle rozšírenie sa islamského náboženstva. Bežní ľudia jasne rozumeli kto je Boh, ako to učili Mohamedáni, ale nerozumeli kresťanským teológom – Dějiny Křesťanství str.90.

Biskup Hnilica v knihe „Svätí Cyril a Metod“ opisuje ako údajne rozdielne chápanie Trojice pôsobilo vážne problémy vierozvestcom a ich žiaci boli vyhnaní. Vyše tisícročné nepriateľstvo medzi Katolíckou a Pravoslávnou cirkvou je nepochopiteľné, keď obidve strany uznávajú náuku, ktorá buduje pravé spoločenstvo vo svete.

Paul Johnson v spomínanej knihe o prvej svetovej vojne napísal: „Ukázalo se také, že naukové a církevní rozdílnosti křesťanství, jež se v dějinách tak často projevovaly, o nichž se tak ostře debatovalo a jež byly tak důrazně hájeny, jsou stejně tak – ne-li více – bezvýznamné. Na straně jedné se seřadilo protestantské Německo, katolické Rakousko, pravoslávne Bulharsko a muslimské Turecko; na druhé byla protestantská Británie, katolícká Francie a Itálie, a konečně pravoslavné Rusko. ...[keď začala vojna] kladlo se rovnítko mezi křestanství a vlastenectví.“ – str.441.

A druhú svetová vojnu autor opisuje ešte horšie z hľadiska kresťanskej jednoty, ktorá by mala byť prvoradá pre kresťanov po vzore Trojice. To neboli úlety jednotlivcov, ale opis správania sa väčšiny. Niekto môže namietať, že to boli ukážky neuplatnenia kresťanských zásad.

Áno, mravné zásady z Nového Zákona sú zrozumiteľné a väčšinou nie je problém s ich výkladom. Napr keď je niekto násilník, tak nerešpektuje zákon lásky. Ale ťažko si predstaviť, že niekto sa stal násilníkom, lebo nerešpektoval trojjedinosť Boha.

Je pre zástancov Trojice dôležitá Biblia?

Pre intelektuálov nemusí byť. Vysvetlím to na inom príklade – na názore o duši. Profesor Claude Tresmontant Je autor knihy: "Bible a antická tradice – esej o hebrejskom myslení". Autor píše: „Člověk je živá duše. Hebrejský pojem duše nelze interpretovat v duchu platónského dualismu. V hebrejštině kde není dichotomie duše – tělo, není duše-tělo, není duše tou skutečností zbavenou těla, jakou je pro nás právě proto, že jí stavíme do protikladu proti tělu. Duše v hebrejštině znamená člověka, Nelze říci, že člověk má duši: člověk je duše... V Novém zákoně nacházíme tytéž výrazy a tytéž ekvivalence...“ - str. 90.

Tento profesor filozofie, znalec pôvodných jazykov Biblie je pravoverný katolík, veď vo Francúzku bol vyznamenaný Veľkou katolíckou cenou za literatúru. Ako sa vysporiadal s oficiálnou náukou Katolíckej cirkvi, že človek má nesmrteľnú dušu? (O nesmrteľnosti sa píše aj v Katechizme, v odseku 366. Aj keď v Katechizme je veľa, veľa odvolávok na Bibliu, v tomto prípade sa autori Katechizmu poctivo odvolávajú na Piaty Lateránsky koncil.)

Profesor Tresmontant v závere knihy od str. 157 píše: „Kdo však upírá katolické církvi právo asimilovat myšlenkové bohatství pohanského světa, popírá tak, že by byla živým tělesem. Každý organismus se vyvíjí tím, že asimiluje a vylučuje. Pokus vystačit výhradně a jedině s biblí je od samého počátku nemožný a sterilní.“

Čapek mal pravdu, ľud nepovažuje intelektuálov za svojich hovorcov. Pre ľudí, pokiaľ ich to zaujíma, bude vždy prijateľnejšie nájsť v Biblii texty, ktoré by mohli hovoriť o nesmrteľnosti duše. Pritom sa používa metóda, že texty ktoré explicitne hovoria o probléme sa prehliadajú a texty ktoré môžu implicitne vyjadrovať moje prianie sa vyzdvihnú. Sú ľudia, ktorí v Biblii jasne vidia texty, ktoré hovoria o prevteľovaní, o tom, že ,pomocník´ je prorok Mohamed a neexistuje spôsob ako ich logicky presvedčiť, že to nie je tak. Biblia nie je technický výkres.

O Trojici sa vyjadril protestantský teológ Gerhard Kittel v Teologickom slovníku, ktorý preložil na Slovensku evanjelický učenec doc.Ján Grešo, pod heslom theos uvádza: “O Trojici NZ nehovorí. Trojičné vyznanie by sme v NZ-e hľadali márne. Prvotné kresťanstvo nevidí problém Trojice.” Znamená to že protestantský profesor novozákonnej teológie neveril v Trojicu? Podobný názor má aj Katolícka encyklopédia z roku 1967, 14. zväzok, str 299: “The formulation ‘one God in three Persons’ was not solidly established, certainly not fully assimilated into Christian life and its profession of faith, prior to the end of the 4th century. But it is precisely this formulation that has first claim to the title the Trinitarian dogma. Among the Apostolic Fathers, there had been nothing even remotely approaching such a mentality or perspective.” V súčasnej verzii encyklopédie je už Trojica bohato dokumentovaná Bibliou. Tento rozdiel určite nevyplýva z toho, že katolícki učenci v roku 1967 nepoznali Bibliu, alebo, že by vtedy neuznávali Trojicu.

Profesor pápežskej univerzity Jozef Heriban v „Príručný lexikóný biblických vied“ heslo Trojica ani nezaradil. Je tam len heslo triteizmus. Známy fyzik Isaac Newton napísal viac spisov o Biblii ako o fyzike. Ako nezávislý skúmateľ Biblie sa jednoznačne vyjadril proti náuke o Trojici. napr. napísal: To čo nemožno pochopiť nie je predmetom viery. Newton mal už počas života obrovskú autoritu, ale ani tá nestačila na to aby svoje názory na Bibliu mohol zverejniť. Za popretie Trojice mohol byť vtedy trest smrti.

Záver: Nepoznám žiadny praktický prínos Trojice, ďalšia otázka by mohla byť, prečo sa Trojica ľuďom tak veľmi páči? To je otázka skôr pre psychológa. Podobná otázka je, prečo mladí majú radšej energetický nápoj ako domáci sirup z malín. Prečo sa mnohí radšej obklopujú virtuálnymi priateľmi na facebooku ako priateľmi tvárou v tvár. Alebo prečo je pre mnohých príťažlivejšia pornografia ako normálny manželský život.

Ešte jedno podobenstvo inšpirované biblickým príbehom: Za učiteľom prišiel bohatý mládenec a povedal, že chce byť jeho žiakom. Učiteľ mu povedal, že sa musí všetkého vzdať, keď ho chce nasledovať. Mládenec povedal, že ho bude všade nasledovať a že je ochotný vzdať sa všetkého, aj svojho majetku. Učiteľ sa opýtal či aj svojej dopredu utvorenej predstavy o pravde. Mládenec smutný odišiel.

	Hledej
	Je a svátek má Rostislav. Vytvoření registrace