poslal Nepřihlášený Minulosť je zväčša pre nás povzbudením a radosťou. Pre mnohých však môže byť aj traumatizujúca. Kompromitujúce fotografie či vyslovené myšlienky z dávnej minulosti sa pre nejedného ambiciózneho politika môžu stať kameňom úrazu. No minulosť nemusí byť vždy príjemná ani pre viaceré tradičné cirkvi či novodobé obrodenecké cirkevné hnutia, o sektách ani nehovoriac. Argument „dnes už nie sme takí" často preto slýchame najmä od obnovných duchovných smerov pochádzajúcich z kresťanstva, ktoré sa usilujú získať si verejný kredit.
Vnímanie samého seba vo svojej celistvosti - to znamená aj s našimi omylmi, chybami a zlyhaniami - je náročné. Nie všetci zvládajú tento pohľad. Obzvlášť rôzne nové náboženské zoskupenia sa mu vyhýbajú. Vlastné dejiny napríklad svedkov Jehovových nie sú príťažlivým predmetom štúdia nasledovníkov tejto organizácie, skôr naopak, mnohokrát sa im zatajujú. Takisto viaceré kresťanské spoločenstvá sa na vlastnej koži bolestne učia, že život nie je len prítomnosť, ale i minulosť, poznamenaná často omylmi a chybami.
Avšak slovo „omyl" dostatočne nevystihuje hĺbku problému, pretože sa za ním neraz skrývajú zničené životy a nenahraditeľné straty vzťahov. No napodiv sa veľa ráz hrubo bagatelizuje. Aj v predošlom čísle sme v jednom príspevku písali o nedávnej minulosti istej cirkvi hlásiacej sa k Hnutiu viery, na ktorý nástojčivo reagovali jej predstavitelia so žiadosťou o uverejnenie odpovede. Všetky kresťanské cirkvi majú problém so svojou minulosťou. No ani jedna sa nemôže tváriť, akoby jej minulosť neexistovala a to kontroverzné, čo sa v nej odohralo, spôsobilo iba zopár sfanatizovaných nespratníkov, ktorí nepochopili učenie a zámery ich cirkvi, ktorá za to, samozrejme, žiadnu vinu nenesie.
Bez sebareflexie, uvedomenia si vlastných zlyhaní a hriechov a vyrovnania sa s nimi však nie je možné napredovať. Autentické kresťanstvo pozná spôsob, ako sa vyrovnať s minulosťou. Nie hrubé čiary a zabudnutie, ale pokánie a náprava sú osvedčenými metódami. Kto pozná pokánie a z neho plynúce odpustenie, je pokorný a Boh mu dáva milosť, pyšnému sa protiví. Preto ak chceme, aby nás druhí akceptovali, priznajme sa aj k tomu, čo nie vždy je pre nás priaznivé, prehodnoťme svoje skutky a poučme sa z nich. Inej cesty ako dosiahnuť pozitívnu zmenu totiž niet.
Ondrej Garaj
Rozmer - časopis pre kresťanskú duchovnú orientáciu
Centrum pre štúdium siekt (CŠS) vzniklo ako špecializované odborné pracovisko Ekumenickej rady cirkví v SR v júni 2001. Zaoberá sa problematikou siekt, kultov a nových náboženských hnutí, ale i javmi, ktoré s nástupom novej religiozity bezprostredne súvisia. Jeho poslaním je na základe odborného monitoringu a analýzy súčasnej náboženskej domácej a zahraničnej scény verejnosti sprístupňovať objektívne a kvalifikované informácie a poradenstvo.
Pri CŠS pôsobí aj Ekumenická spoločnosť pre štúdium siekt (občianske združenie založené r. 1995). Spoločne vydávajú štvrťročník Rozmer - časopis pre kresťanskú duchovnú orientáciu. Toto odborné periodikum obsahuje príspevky o mnohých náboženských kultoch, ale aj svedectvá, rozhovory, reportáže, spravodajstvo, recenzie a bibliografiu odbornej literatúry a iné zaujímavé rubriky.
