Tip na Vánoční dárek:

Recenze
Obsah
OBJEDNAT

Hudební portál
GRANO MUSICALIS
mp3 zdarma

Velký pátek

Vzkříšení

Niekedy sa ľuďom páči považovať človeka poskladaného z troch častí. Z duše tela a ducha. Podľa Biblie, tých častí by mohlo byť ešte viac. Ľudia majú sklon veci škatuľkovať a keď sú nejaké veci mimo škatuliek, tak sú nespokojní. Lenže vždy sa to nedá. Niektoré veci patria zároveň do viacerých škatuliek a iné sa nikde nešikujú. V živote je to tak.

Keby sme lekárovi tvrdili, že pečeň, srdce, črevá, obličky a srdce môže znamenať to isté, tak by si pomyslel, že sme veľmi nevzdelaní. Ale pokiaľ tieto výrazy v obraznom zmysle čítame v Biblii, je to možné. Obličky – Ža 7,9; Jer 11,20; Zj 2,23; črevá – Jer 4,19; 2Ko 6,12; pečeň – Náreky 2,11; Srdce sa vyskytuje až 1000 krát a bežne predstavuje vnútro, pohnútky, z ktorých sa rodia myšlienky. Čiastočne sa prekrýva s významom slova – duša aj duch. Srdce v Biblii môže byť dvojaké, polovičaté, alebo žiadne, takému človeku chýba súdnosť a mravná múdrosť.. Biblia považuje viesť sa srdcom za nebezpečné – Jer17,9, ale pokiaľ by sme nerobili veci zo srdca je to bezduché = s úradníckym duchom. Súvislosti ukazujú, že to nie je rozpor. V prvom prípade sa myslí konať len impulzívne, emocionálne a v druhom prípade sa myslí, nie len chladne, ale s celým zanietením Mat 22,37. Originálny výraz pre slovo myseľ v hebrejčine som nenašiel, v Bibliách je prekladaná zo slova nefeš – duša a lev, levav – srdce, alebo opisne zo slovesa myslieť. Napr v 2Kr 9,15 v Jeruzalemskom preklade je duša preložená ako zmýšľanie. Srdce v Iz 65,17 sa bežne prekladá ako myseľ. Myseľ tiež môže byť preložená zo slova duch – Ez20,32. Z toho vyplýva, že známe prikázanie – budeš milovať... celou mysľou... je v hebrejčine o jedno slovo kratšie ako keď je zopakované v gréčtine. Jer 32,41; 5M 10,12 – Mat 22,37. V gréčtine pre slovo myseľ sú výrazy. Duša sa v Biblii nachádza asi 850 krát. Je to výraz s dosť presným významom, asi ako keď v starých filmoch kričali: zachráň dušu na doline, alebo duša moja prišla si? Prekvapujúce je, ako často sa slovo duša prekladá iným výrazom. Preklady zrejme nechcú pôsobiť archaickým dojmom. Slovo duša sa často neprekladá vôbec. Napríklad keď je napísané, že len to čo každá duša zje, tak v Bibliách je preložené: len to čo každý zje – 2M 12,16; 4M6,6... Texty ktoré by mohli znamenať, že duša je niečo mystické sú napr 1M 35,18 – keď Ráchel zomierala, tak z nej vychádzala duša. Znalci hebrejčiny takéto miesta s prehľadom prekladajú ako Ráchel vyhasol, unikol život. Slovo duša sa používa nielen na všeobecné označenie bytosti ale aj na vyjadrenie psychického rozpoloženia, aktivity človeka – podobne ako srdce. Duša môže byť prázdna, vyprahnutá, zúfalá... Najnáročnejšie je slovo ruach – duch. Toto slovo môže mať odlišné významy. Napríklad vyjadrenie Boh je duch a uctievanie treba robiť v duchu a v pravde obsahuje slovo duch v dvoch významoch. Dalo by sa to preložiť, že Boh nie je hmotná modla a neslúži sa mu ceremóniami, ale vhodným spôsobom života. Aj keď slovo duch je významovo najbohatší, v hebrejčine sa vyskytuje asi len 380krát a v gréčtine ešte trochu menej. Najjednoduchší význam slova duch je vietor. Druhý bežný význam je iná vyššia forma života. Boh je duch, aj anjeli. Démoni sú duchovia, ktorí žijú neduchovným životom. Ľudia nie sú duchovia, ale môžu žiť duchovným životom. Svätý duch je v gréčtine až 250krát, v hebrejčine som ho našiel len raz aj keď výraz boží duch je častý aj v hebrejčine. Alebo dobrý duch – Ne 9,20. Ďalší význam je, že každá osoba má nejakého ducha. Je to ako keď niekto poskladá rádio, ale keď chce aby hralo musí jednotlivé časti vzájomne ponastavovať – dať mu ducha. Keď zomrie človek ktorý mal výraznú charizmu, alebo veľký význam pre blízkych, tak okolie to silne a citeľne vníma. Ľudia majú sklon si predstavovať, že odišlo niečo, čo musí naďalej niekde inde existovať. Je to podobné, ako keď sa dieťa opýta kde je vietor, keď nefúka. V Biblii sa píše, že duch ide k Bohu napr. Kaz 12,7. Určite to nie je posmrtný život, pretože práve kniha Kazateľ jasne opisuje koniec života. Tiež podobný význam má aj slovo dych – nešama. Slovo dych je asi viac zameraný na biologickú stránku osoby a duch na psychickú stránku osoby. Možno mať zlomeného, poníženého, domýšľavého, zdeptaného ducha... V tomto význame slova duch, možno zameniť nie len so slovom srdce, ale aj so slovom duša, napr: Netrpezlivosť môže byť preložená z výrazu skrátiť dušu Zach 11,7(8); Sd 10,16 ale aj skrátiť ducha Jób21,4; Pr 14,29. Mať horkú dušu sa vyskytuje v Biblii viac krát, napr v Jóbovi až 5krát, ale aj duch môže byť horký, napríklad Rebeka mala horkého ducha 1M 26,35. Asi nemá zmysel povedať, že Boha máme uctievať celým svojím duchom. Preto, lebo duch človeka nie je jeho prvotným motorom ako je srdce, ale dôsledkom, výsledkom mnohých okolností. Duša predstavuje okamžitého, celého človeka aj s momentálnou snahou konať, alebo nekonať. List Židom 4,12 píše, že vďaka Biblii môžeme získať silnú motiváciu meniť sa. Biblia ľuďom môže pomôcť odhaliť akým som, alebo si myslím, že som a akým človekom sa snažím byť a objektívne by som mal byť. Ďalší význam slova duch sa používa hojne aj dnes. Existuje duch rozhovoru, duch doby, duch vzbury... v takomto význame slovo duch rád používal hlavne Izaiáš. Napríklad Iz 4,4 duch súdu, duch spaľovania, 19. kap duch Egypta, duch závrate...  V komentári k starému zákonu – I. zväzok Genezis sa na strane 130 možno dozvedieť, že slovo duša má veľmi širokú škálu významov: hrdlo, krk, dych, osoba, človek, život, duša, mŕtvola. Nemyslím si to. Neviem aký je rozdiel medzi biblickou dušou a slovenskou dušou, ale zaujalo ma hrdlo a krk. Zrejme ide o dva texty, Iz 5,14 a Ab 2,5. Zameriam sa na jeden z nich. V Biblii je pomerne časté zosobňovanie (personifikovanie) a keď je vec zosobnená, tak sa môže vnímať aj ako duša. Napr. odpadlica Izrael má aj dušu – Jer 3,11. V prípade Iz 5,14 je zosobnený samotný šeol. EP: Podsvětí roztáhne svůj chřtán a dokořán rozevře svou tlamu. Do něho sestoupí jeho důstojnost i jeho hlučící dav, jeho hukot a jásot. Tento verš, aj keď sa to nezdá, je výnimočný aj tým, že až 8 slov v hebrejčine má ženskú koncovku. Šeol je v ženskom rode a preto sa píše o duši jej. Mestá v hebrejčine majú ženský rod aj J rušalajim – jej dôstojnosť pôjde do šeola. Napríklad Roháčkov preklad vsúva kurzívou slovo Jeruzalem. Teraz pokus o doslovný preklad: Preto otvorila šeol dušujej aroztvára ústajej kničote-nariadenie azostúpil zástupjej avravajej ahukotjej ajasot vnej. Izaiáš slovo „otvorila“ napísal v perfekte hifil, teda v dokonavom vide a v príčinne aktívnom kmeni. Teda zlý koniec Jeruzalema je jasný a pažravosť duše-osoby, šeola je veľmi účinná. Prečo Izaiáš potreboval toľko ženských koncoviek. Nie som básničkár, ale v hebrejčine sa to stáva, že pisateľ hľadá také slová, aby vytvoril súzvuk. Potom sa v preklade Biblie čitateľ čuduje, prečo práve také slová tam musia byť. Prečo Izaiáš nepoužil slovo krk, keď ho použil napríklad vo verši 8,8; prečo nepoužil hrdlo, keď ho napríklad použil vo verši 3,16? Agresivita duše je preložená pažravosťou tráviaceho traktu, tak sa preklad zjednoduší, ale hĺbka originálu sa zastiera.