Ak robí diabol veľký rozruch okolo vás, radujte sa, lebo je to dobrý znak. Čoho sa musíme obávať - to je jeho pokoj a súlad s ľudskou dušou.

Nech vás tieto drobné nedokonalosti neznechutia. Majte sa stále na pozore, aby ste sa vyhýbali hriechu. Ak však zbadáte, že ste v niečom zlyhali, neoddajte sa neužitočnému náreku, ale padnite na kolená pred Bohom. Nech vás mrzí vaša slabá vernosť; úprimne ľutujte; poproste nášho Pána o odpustenie; zaumieňte si, že budete v budúcnosti opatrnejšie, a potom hneď vstaňte a choďte ďalej (...). Uisťujem vás, moje najmilovanejšie dcéry, že kým žijeme, takéto zlyhania a drobné útoky vášní sú nevyhnutné. Veď sám veľký apoštol svätý Pavol volá k nebesiam: „Badám teda taký zákon, že keď chcem robiť dobro, je mi blízko zlo. Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom, ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohto tela smrti?" Rim 7, 21-24 Dcéry moje, musíme sa zmieriť s tým, čo sme zdedili po našich predkoch, Adamovi a Eve. Naše sebectvo zomiera až po nás a bude nás sprevádzať až po hrob. Bože drahý! Aké nešťastie pre nás - úbohé Evine deti, dcéry moje! Neustále budeme pociťovať dráždivé útoky vášní, pokým žijeme v tomto úbohom vyhnanstve. Ale čo na tom? Máme sa hádam znechutiť a zriecť sa nebeského života? Nie, najdrahšie dcéry, vzmužme sa. Stačí len nedať súhlas našej nerozhodnej vôli (...).