"A dokonané boli nebesia i zem i všetko ich vojsko. A Boh dokonal siedmeho dňa svoje dielo,
ktoré činil, a odpočíval siedmeho dňa od všetkého svojho diela, ktoré učinil. A Boh požehnal siedmy deň
a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého svojho diela, ktoré stvoril Boh činiac" (1 Moj 2,1-3).
"Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil. Šesť dní budeš pracovať a robiť akékoľvek svoje dielo.
Ale siedmy deň je sobota Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš robiť nijakého diela ani ty, ani tvoj syn, ani
tvoja dcéra, tvoj sluha ani tvoja dievka ani tvoje hovädo ani tvoj pohostín, ktorý je v tvojich bránach.
Lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem, more a všetko, čo je v nich, a odpočinul siedmeho dňa.
Preto požehnal Hospodin deň soboty a posvätil ho" (2 Moj 20,8-11).

Toto je veľkolepé zhrnutie stvorenia a správa o jeho oslave. Stvoriteľské dni sú dostatočne
označené očíslovaním, ale deň oslavy dokončeného stvorenia je poctený menom. Meno siedmeho dňa
je "sabat" – sobota. Zámer je dvojaký: pomenovaním sa siedmy deň odlišuje od všetkých ostatných
a očíslovaním zvyšných bez pomenovania vystupuje do popredia fakt, že sobota je definitívne sa
opakujúci deň. Text však hovorí svoj vlastný príbeh o dni soboty a je to jedno z istých Božích prikázaní,
ktoré sú "pevne podoprené na večné veky " (Ž 111,8). Teraz to chceme upriamiť pozornosť na
duchovné ponaučenia z darovania soboty človeku.

Ako dobre vieme, Kristus je veľký Stvoriteľ. On je Božia múdrosť a Božia moc. "Lebo v ňom je
stvorené všetko, všetko, čo je v nebesiach i čo je na zemi, viditeľné i neviditeľné, buď tróny buď panstvá
buď kniežatstvá buď vrchnosti, to všetko je stvorené skrze neho a cieľom neho, a on je predo všetkým,
a všetko v ňom povstalo a stojí" (Kol 1,16.17, R.V.). "Všetko povstalo skrze neho, a bez neho
nepovstalo ani jedno z toho, čo povstalo" (J 1,3). Keď záznam hovorí, že za šesť dní stvoril Boh nebesia
a zem, znamená to Boh v Kristovi, lebo Kristus je jediným zjavením Boha, známym ľuďom.
Preto tiež vieme, že to musel byť Kristus, kto v siedmy deň po dokončení stvorenia odpočíval
a že On ho požehnal a posvätil. Sobotný deň je teda v najdôraznejšom zmysle slova "Pánovým dňom".
Prečo bola učinená sobota? "Sobota je učinená pre človeka" (Mk 2,27). Je pre neho v tom
zmysle, že nie je proti nemu. Nie je na človeka svojvoľne uvalená ako niečo, čo musí jednoducho
zachovávať, lebo to hovorí Boh, ale čosi, čo mu je dané na pomoc. Je to požehnanie, ktoré mu Boh
udelil. Je medzi "všetkým, darovaným k životu a k pobožnosti" (2 Pt 1,3), čo nám dala Jeho božská
moc.

Prečo bola daná sobota? Pán nám skrze proroka odpovedá týmito slovami: "A sväťte moje
soboty, a budú znamením medzi mnou a medzi vami, aby ste vedeli, že ja som Hospodin, váš Boh" (Ez
20,20). Všimnite si: je to znamenie, podľa ktorého majú ľudia poznať Boha. Preto niet miesta pre
domnienku, že sobota mala jednoducho odlišovať Židov od iných ľudí. Bola učinená ešte skôr, než Židia
vôbec existovali. Bola preto, aby poznali Boha. A to, čo pomôže spoznať Boha im, poslúži na ten istý
účel aj všetkým ostatným ľuďom. Adamovi bola na počiatku daná s tým istým zámerom: aby Boha
poznal a pamätal na Neho.
Ale ako bude sobota znamením, aby ľudia poznali Boha? Odpoveď nachádzame v epištole
Rimanom: "Pretože to, čo sa môže vedieť o Bohu, je im zjavné, pretože im to Boh zjavil. Lebo jeho, len
zmyslom duše pochopiteľné neviditeľnosti vidieť od stvorenia sveta po učinených veciach, totiž jeho
večnú moc a jeho božstvo, aby boli bez výhovorky" (Rim 1,19.20). 

Boh je spoznávaný prostredníctvom svojho stvorenia.

A predsa znovu prichádza otázka: Ako nám sobota oznamuje pravého Boha? Práve sme čítali,
že večnú moc a božstvo Stvoriteľa vidno vo veciach, ktoré stvoril, a že sobota je veľkým pamätníkom
stvorenia. Pán si po šiestich stvoriteľských dňoch v siedmy deň odpočinul, požehnal ho a posvätil,
pretože v ňom si odpočinul od všetkého svojho diela. Tak čítame: "Veľké sú skutky Hospodinove,
hľadané všetkými, ktorí majú v nich záľubu. Jeho dielo je veličenstvom a nádherou, a jeho spravodlivosť
stojí na večnosť. Učinil svojim divom pamiatku: milostivý a ľútostivý je Hospodin." Niektoré verzie sú
doslovnejšie: "Urobil pamätník svojím zázračným dielam" (Ž 111,2-4).

Jediné, čo sa človek musí v tomto živote naučiť, je Boh. Básnik by nám povedal, že ľudstvo by
malo podľa správnosti študovať človeka, ale Pán nám vraví, že Boha. "Takto hovorí Hospodin: Nech sa
nechváli múdry svojou múdrosťou, ani nech sa nechváli udatný muž silný svojou silou, nech sa nechváli
bohatý svojím bohatstvom! Ale týmto nech sa chváli ten, kto sa chváli: že rozumie a zná mňa, že ja som
Hospodin, ktorý činím milosť, súd a spravodlivosť na zemi, lebo v tých veciach mám záľubu, hovorí
Hospodin" (Jer 9,23.24). Keď poznáme Jeho, máme všetko, čo stojí za poznanie, lebo On je pravda –
a všetka pravda. Ježiš Kristus je múdrosťou Božou a v Ňom sú obsiahnuté "všetky poklady múdrosti a
poznania" (Kol 2,3).

Účelom soboty je uchovať v mysli tvorivú Božiu moc, ktorá je Jeho význačnou vlastnosťou. Ale
tvorivá moc je moc evanjelia, takže to, čo oslavuje stvorenie, oslavuje aj vykúpenie. Kristus je Vykupiteľ,
lebo v Ňom bolo stvorené všetko. Svojou tvorivou mocou udeľuje ľuďom Božiu milosť. Moc, ktorá
zachraňuje ľudí, je tá, ktorá stvorila nebo a zem. Keď teda žalmista hovorí, že Hospodin si spravil
pamätník pre svoje zázračné skutky, okamžite dodáva: "Hospodin je milosrdný a plný súcitu." V Kristovi
je zjavená Otcova milosť. "A on, to Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami, a hľadeli sme na jeho
slávu, na slávu ako jednorodeného od Otca, a bol plný milosti a pravdy" (J 1,14). On udeľuje svoju
milosť, ktorá pomáha v pravý čas tou istou tajomnou a veľkou mocou, akou stvoril zem. Tou istou
mocou, ktorou lúče slnka dávajú život rastlinám na zemi.

Všimnite si, ako neodlučne je Kristus spojený so sobotou. Všetko bolo stvorené a je udržiavané
v Ňom. Ale Božie skutky zjavujú Jeho večnú moc a božstvo. A Kristus je Božia moc. V Ňom prebýva
všetka plnosť božstva telesne. Stvorené diela preto zjavujú moc a božstvo Pána Ježiša Krista. Sobota
je veľkým pamätníkom podivuhodných Božích skutkov v Kristovi a je tak veľkým znamením Kristovho
božstva. Zachovávanie soboty tak, ako to Boh pri stvorení ustanovil, je uznaním Kristovho božstva. Do
takej miery, v akej človek nezachová sobotu v duchu a pravde, do takej neuznáva ani Kristovo božstvo
a preto mu neosoží.
Naznačujú to Kristove slová farizejom, ktorí Ho i s učeníkmi nespravodlivo obvinili
z porušovania soboty, lebo v ten deň tíšili svoj hlad a pretože Kristus v sobotu uzdravil človeka.
Povedal: "Syn človeka je Pánom i soboty" (Mt 12,8). Nie je to žiadna maličkosť, že je Pánom soboty.
Znamená to totiž, že je Stvoriteľom nebies a zeme – Pánom všetkého.

So sobotou sa spája zvláštne požehnanie. Je pravda, že každý človek, ktorý vyznáva, že
zachováva sobotu, to požehnanie neprijíma. Je to však preto, že o ňom skutočne nevie. Písmo hlása,
že Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho. Požehnal ten deň. Niet dňa v týždni, kedy by ľudia nemohli
byť požehnaní Pánom. Skutočne, dobrí i zlí sú každý deň Bohom rovnako požehnávaní. Ale nielen to: tí,
ktorí hľadajú Pána, môžu kedykoľvek nájsť zvláštne požehnanie. Pán je vždy blízko a vždy ochotný
požehnať, lenže požehnanie spojené so sobotou nenájdeme nikde inde. Je to sobotné požehnanie. Boh
dal svoje požehnanie na sobotu a prijímame ho len spolu s ňou. Nikto nenájde nejakú vec tam, kde nie
je. Sobotné požehnanie nebolo dané na žiadny iný deň, okrem siedmeho. Preto ho nikde inde
nenájdeme.

Na čo je to požehnanie? Je dané s tým istým zámerom ako všetky ostatné Božie požehnania.
"A keď vzbudil Boh svojho Služobníka Ježiša, najprv ho poslal vám, aby vám dobrorečil, keď sa jeden
každý odvrátite od svojich zlých skutkov" (Sk 3,26). Boh požehnáva ľudí nie preto, že sú dobrí, ale
preto, aby sa takými mohli stať. Všetky Jeho požehnania ich majú odvrátiť od hriechu k Nemusamotnému. Ak ľudia skutočne poznajú Pána, potom ich Ním udelené požehnania majú pritiahnuť ešte
bližšie k Nemu. Tak je to aj so sobotou. Má obrátiť ľudí k Bohu, lebo im pripomína Jeho dobrotu
a milostivú moc. Moc stvorenia je moc Krista. Kristus je Boží, "stal sa nám múdrosťou i spravodlivosťou
i posvätením i vykúpením." Moc, ktorou nám dáva tieto veci je moc, ktorou stvoril svety. Preto
nachádzame hlbší význam v Pánových slovách: "Dal som im aj svoje soboty, aby boli znamením medzi
mnou a medzi nimi, aby vedeli, že ja som Hospodin, ktorý ich posväcujem" (Ez 20,12). Požehnanie
soboty je požehnanie posvätenia. Tak ako je sobota pamätníkom Božieho stvorenia, má nám
oznamovať Božiu moc a robiť z nás úplne nové stvorenia v Kristovi.