Tip na Vánoční dárek:

Recenze
Obsah
OBJEDNAT

Hudební portál
GRANO MUSICALIS
mp3 zdarma

Velký pátek

Vzkříšení

V júni 2004, stojac na okraji jamy levovej, sa Pán Ježiš stal PRAVDOU môjho života. Obkolesená ÓMmantrujúcimi som z milosti Božej spoznala moc mena JEŽIŠ. Oni mantrovali, ja som sa v duchu modlila a volala k Nemu, aby mi odpustil, že som išla svojou cestou.

Oslobodil ma svojím živým SLOVOM a vytrhol z moci tmy. Zachvátila ma radosť, POKOJ, neha, vedomie prijatia. A "lev", ktorý hľadá, koho by zožral, sa rozzúril. Nepoznala som jeho ľstivosť, hľadela som na to, čo bolo viditeľné. Kulisy môjho života sa rozpadli. Rozvod, strata práce... Tma.


Prijali ma v miestnom zbore AC. Pastorovi vadilo, že som sa (súc rozvedená) stretávala na modlitbách s jedným ženatým bratom. Pastor mi dal svoje telefónne číslo a tým sa jeho pomoc skončila. Brat Peťo sa so mnou modlil, spolu sme spálili všetky neBožie knihy, vďaka nemu som 2.10.2005 bola pokrstená ponorením do vody. V AC ma nepokrstili - nebola som ich členom...

Potom som cez knihu dostupnú na internete spoznala človeka, ktorý rozumel tomu, čo sa deje v mnohých slovenských zboroch, hoci žil v Kanade. Našiel mi tam manžela. Mala som za ním pricestovať aj s malou dcérkou, lebo to bolo manželstvo "od Pána". So Stephanom som si vymenila pár mailov v lámanej angličtine. Ešte som na modlitbách bojovala za návrat manžela. Našiel si priateľku. Vzdala som sa ho ako Abrahám Izáka. A on začal so mnou komunikovať, odpustil mi, rozišiel sa s priateľkou a vrátil sa k nám... Stephanovi som napísala, že sa vrátim k môjmu manželovi v súlade s 1Kor 7. Človek, ktorý "rozumel" všetkému ma vyhlásil za heretičku, ktorá nie je poslušná "Pánovi"...

V lete 2007 som sa druhýkrát vydala za toho istého milujúceho a milovaného muža. Svedčila som mu o Pánovi, čítali sme si spolu Písmo, modlili sa a obaja sme navštevovali miestny zbor AC. Z kazateľne sa čoraz častejšie ozývalo JA... JA... JA mám autoritu... JA... Stmievalo sa... Vraj budeme ako zbor veľkí, lebo sme dostali "prorocké slovo". V duchu som vedela, že to Slovo nie je od Pána. Mala som svedčiť z Ezechiela 13, Duch Boží ma pudil otvoriť ústa - neotvorila som... Posledná veta, ktorú som z kazateľne počula, znela: "A keď príde vytrhnutie, tí z vás, ktorí tu ostanú, zhasnite potom svetlá."

Miestny zbor AC o svoju budovu prišiel, pastor sa súdil s mestom na súde. Prehral.

Hľadali sme iný zbor - Boží, živý, poslušný Pánovi. Zdalo sa, že sme našli. Nezávislé kresťanské zhromaždenie v inom meste. Prijali nás s láskou a pohostinnosťou. Dovtedy som nikdy tak intenzívne nečinila pokánie ako práve tam. Vyučovanie bolo teologicky náročné, ale stíhala som. Manžel nie. Jedného dňa so mnou už do zboru nešiel. Ja som chodila aj naďalej. Tešila som sa na Večeru Pánovu, každý vždy niečo doniesol. Lámali sme chlieb, ale kalich sa nepodával. Do pohárov sa rozlievala vinea - Pán Ježiš vraj pil hroznovú šťavu, nie víno, počas poslednej večere. Starší (jeden a jediný) chcel, aby som sa stala "domácou viery". Mala som to potvrdiť vyhlásením pred všetkými. No ešte predtým som k preštudovaniu dostala "Pravidlá zboru". Zakazovali nakupovať a pracovať v nedeľu, lebo 4. Božie prikázanie káže svätiť deň odpočinku. Nemohla som ich dodržiavať. Manžel pracoval v zahraničí, moje zamestnanie zahŕňalo služobné cesty v rámci Slovenska aj ČR. Naviac som z milosti Božej uchopila, že Božím dňom odpočinku je SOBOTA, ktorá je dokonale naplnená v KRISTOVI. Nemala som pre NEHO jeden oddelený deň, nemám ho dodnes, spoločenstvo s Pánom mám každý deň. Starší to neprijal a trval na svojom: pravidlá musím rešpektovať, alebo sa nemôžem stať "domácou viery". Od jednej nedele som nemohla byť účastná na Večeri Pánovej. Sedela som pri stole spolu s ostatnými, ale chlieb som s nimi lámať nemohla. Neskutočne to bolelo. Párkrát som tú bolesť vydržala. Jednu nedeľu som však už do zboru neprišla.

Pomedzi to som začala prispievať aj tu na GS. K srdcu mi prirástol Greg, Willy, Momonka, Grace, neskôr Leonet a Bylina. Spoznala som doktrínu dispenzacionalizmu, mysliac si, že je pravdivá. A život KRISTOV zjavený v Hudsonovi Taylorovi a bratovi YUNovi. Snažila som sa o zmierenie haštieriacich sa. Neúspešne. Bola som obvinená z antinomizmu. Neprávom. Zomrel mi ocino. Kvôli kríze som stratila zamestnanie. Rok som bola doma. Nádherný čas. Len ja a Pán. Moja rodina. Krásne leto a bicykel. Obrovský smútok a diera v srdci za mužom, ktorého som nespoznala a ktorý nespoznal mňa. Slzy a nádej. Zblížila som sa s nebeským Otcom. Dal mi novú prácu. Ktorú, keď sa z časového hľadiska stala nebezpečnou, mi vymenil za inú.

Na GS som prispela z času na čas. Teraz som tu viac, ako Pán dáva. Čo vidím?

Raz mi niekto daroval puzzle s fotografiou nádherného zámku v zimnom slnečnom svetle. Uchvacujúci obraz. Aspoň raz ho vidieť na vlastné oči... och, aspoň raz. Kde je? Počas VŠ štúdia som cez jedny prázdniny brigádovala v mníchovskom Burger Kingu. Kamarát vraví: požičajme si auto, cca 80 km odtiaľto je pekný zámok. Požičali sme si auto a vyrazili vo štvorici. Odparkovali sme a pred mojimi očami stál Neuschwanstein... Moje puzzle naživo. Nádhera! Niečo tak krásne som dovtedy nevidela. Zjavenie ušľachtilosti. Tak nádherne a prenikavo v lete 2004 do môjho života zasvietila PRAVDA.

O pár rokov neskôr sme okolo obce Schwangau prechádzali znova. Zámok bol obostavaný lešením a z jeho krásy nebolo vidieť nič. Tak ako cez mnohé ľudské učenia nevidieť PRAVDU.