Že nespasení a neveriaci hovoria nahlas, čo si myslia a vyjadrujú sa slobodne k témam týkajúcich sa kresťanstva chápem, lebo priestor Granosalis je práve na to. Ale bolí ma, že tí, ktorí tvrdia, že veria v Ježiša Krista a nazývajú ho svojím Pánom, sa správajú rovnako – t.j. hovoria, čo si myslia oni, nie to, čo hovorí Božie Slovo, že sa k jednotlivým témam vyjadrujú slobodne bez poddanosti voči Duchu svätému. Pán mi ukazuje, že aj tu je veľa nádherných stromov, ktoré budú vyvrátené... Ich korene nie sú zakotvené v Ježišovi Kristovi, tom ukrižovanom. Pýcha a tvrdosť srdca sú prekážkou k pokániu, lebo Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť...

Apoštol Pavol píše v 2. liste Timotejovi (3. kapitola): „... v posledných dňoch nastanú ťažké časy. Ľudia budú totiž sebeckí, milovníci peňazí, chvastaví, spupní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bezbožní, neláskaví, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, divokí, bez lásky k dobru, zradcovia, nerozvážni, nadutí, milovníci skôr rozkoše ako Boha. Budú sa tváriť pobožne, ale silu pobožnosti budú popierať. Aj od tých sa odvracaj... tak sa aj títo protivia pravde. Sú to ľudia porušení na mysli a nespoľahliví vo viere... zlí ľudia a podvodníci budú sa vzmáhať v zlom, budú zvádzať a budú zvádzaní...“

Toto všetko sa realizuje priamo pred mojimi očami aj tu na granosalis... Irónia, sarkazmus, povyšovanie sa a vysmievanie sa jeden druhému, ohováranie, vulgarizmy, vzájomné napádanie sa... toto nie je v Duchu, toto je telo v celej svojej „kráse“. Vyhovárať sa na virtuálny priestor obstojí akurát pred svetom,  nie pred Bohom všemohúcim, ktorý skúma naše srdcia. Jazyk, ten oheň neprávosti, nepokojné zlo, plné smrtiaceho jedu, nikto z ľudí nevládze skrotiť, a tak mnohí vynášajú na svetlo svoju vlastnú pýchu, tvrdosť, povýšeneckosť a nadutosť, poškvrňujúc sami seba, či už to slovo vyslovia nahlas, alebo ho napíšu. A pritom klamú proti pravde, lebo Jakub v svojom liste 3:14-17 nám odkázal: „Ale ak máte horkú vášnivosť a svárlivosť v srdci, nevychvaľujte sa a neklamte proti pravde. Toto nie je múdrosť zhora, ale pozemská, zmyslová, démonická... Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým čistá, potom pokojamilovná, krotká, poslušná, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nestranná, bez pokrytectva.“

Preto my, čo čítame, posudzujme napísané v Duchu a Pravde, aj v kontexte uvedených veršov. My, čo píšeme, „snažme sa za tým, čo vedie k pokoju a vzájomnému budovaniu“.

Otče nebeský, Ty ma poznáš tak ako nikto, Ty vieš, že padám, že som pyšná tiež, že mi chýba trpezlivosť a láska, vyznávam svoje hriechy aj tu pred očami všetkých, ktorí čítajú tieto riadky a prosím Ťa, odpusť! Ty vieš, ako ma bolí to, čo tu veľakrát čítam. A predsa... Ďakujem Ti, že uprostred toho všetkého stále svieti Tvoje Svetlo, že je tu Pravda, ktorá oslobodzuje. Chválim Ťa Otče, že v Tebe niet tmy, že Tvoje Svetlo všetku tmu rozháňa. Chválim Ťa, že Ty si verný svojim synom a dcéram a zachovávaš svoj ostatok. Chválim Ťa Pane za zasľúbenie, že Tvoje ovce nikto nevytrhne z Tvojej ruky, lebo Ty sám ich držíš pevne – aj keď oni blúdia a padajú. Ty si verný! Ty podopieraš všetkých padajúcich a pozdvihuješ všetkých skľúčených. Blízky si tým, ktorí Ťa vzývajú v Pravde. Nech je oslávené Tvoje sväté meno. Nech sa naplní vôľa, ktorú si si predsavzal uskutočniť. Nech je všetkým známe, že Ježiš Kristus je Pán. Amen.