poslal Elo
Všeobecný cirkevný kalendár sa končí liturgickou spomienkou pápeža
sv. Silvestra I. Bol to prvý pápež po období prenasledovania kresťanov
a popri sv. Levovi Veľkom (440-461) najdlhšie pôsobiaci pápež
kresťanského staroveku.
O jeho mladosti nevieme nič určité. Rímskym biskupom, sa stal v januári 314. Bolo to necelý rok po
cisárskom vyhlásení, ktoré je v dejinách známe pod menom "Milánsky
edikt". Spomenutým vyhlásením cisár Konštantín Veľký a jeho spoluvladár
Licinius, ktorý bol súčasne aj jeho švagrom, dali kresťanstvu slobodu a
plnoprávnosť.
Rozvíjajúca sa Cirkev sa ocitla pred novou situáciou a jej
najvyšší predstaviteľ niesol zodpovednosť za jej život v zmenených
podmienkach. Po skončení vonkajšieho nebezpečenstva sa viac prejavovali
vnútorné napätia, ktoré bolo treba riešiť. Okrem toho provizórne
organizačné opatrenia, ktoré boli nevyhnutné v čase prenasledovaní,
bolo treba nahradiť trvalým usporiadaním cirkevnej správy a činnosti.
Vonkajším prejavom slobody boli prvé veľké kresťanské chrámy. Za
21-ročného pôsobenia pápeža Silvestra vznikli v Ríme baziliky sv. Jána
(sv. Spasiteľa) v Lateráne, sv. Petra vo Vatikáne, sv. Pavla za
hradbami a sv. Vavrinca za hradbami. Hoci hlavným iniciátorom týchto
veľkých cirkevných stavieb bol cisár Konštantín, sv. Silvester ako
rímsky biskup mal iste veľký podiel na ich uskutočnení. No ťažko určiť
aký. Lebo z jednej strany ho v pôvodných historických dokumentoch
zatienila osobnosť Konštantína Veľkého a z druhej zas legendy, ktoré
pridali k Silvestrovej osobe a činnosti toľko fantastických príkras, že
sa pod nimi stráca historická skutočnosť.
Zo všetkého sa zdá, že Silvester bol pokojný a rozvážny muž, ktorý
sa usiloval vyhnúť zrážkam a dal prednosť nenápadnej budovateľskej
práci. Možno, že pri väčších podujatiach zámerne ostával v úzadí, aby
sa vyhol zbytočným konfliktom s energickým cisárom.
Keď zvolal Konštantín Veľký roku 314 generálnu synodu do mesta
Arles v južnej Galii (terajšie južné Francúzsko), Silvester sa na nej
priamo nezúčastnil. Synoda sa zaoberala predovšetkým nebezpečnou
severoafrickou sektou donatistov, ktorú odsúdila. Účastníci synody
oboznámili Silvestra s výsledkami synody osobitným úctivým listom.
Na Východe ohrozovalo Cirkev v tom období učenie bludára Ária,
ktorý popieral Kristovo božstvo. Cisár Konštantín zvolal roku 325 do
mesta Nicey cirkevný snem, ktorý odsúdil Áriovu náuku. Na sneme sa
zúčastnili takmer výlučne východní biskupi. Predsedal mu španielsky
biskup Hosius ako cisárov poverenec. Pápeža Silvestra zastupovali na
sneme dvaja rímski kňazi ako jeho legáti. Takto dostal Nicejský koncil
charakter všeobecného cirkevného snemu a jeho rozhodnutia sa stali
záväznými pre celú Cirkev.
Pápež Silvester zomrel 31. decembra 335. Pochovali ho v Prisciliných katakombách.Svätý pápež Silvester I. patrí medzi prvých nemučeníkov, ktorým prejavovala tak západná ako aj východná Cirkev liturgickú úctu.
Zdroj: Cirkevné dejiny
