Buenos Aires 1996
Datum: Pátek, 04. březen 2011 @ 10:33:38 CET
Téma: Katolicismus


Buenos Aires, rok 1996

 Eucharisticky zazrak sa moze udiat iba tam, kde sa nachadza Eucharistia. Teda logicky, katolikovi je jasne, ze u protestantov, ktori odmietli Eucharistiu v zmysle ucenia RKC, sa ziadny takyto zazrak nemoze vyskytnut.
 Ježiš chce oživiť našu vieru v jeho prítomnosť v Eucharistii, a preto nám v priebehu dejín dáva znamenia – eucharistické zázraky, ktoré jednoznačne potvrdzujú, že v Eucharistii je prítomný sám Pán, zmŕtvychvstalý Ježiš.

Posledný eucharistický zázrak, ktorý Cirkev uznala, sa udial v roku 1996 v hlavnom meste Argentíny – Buenos Aires.


Večer 18. augusta 1996 o 19. hod. slúžil kňaz Alejandro Pezet svätú omšu v katolíckom kostole, ktorý sa nachádza v obchodnej časti Buenos Aires. Na konci rozdávania svätého prijímania podišla k nemu žena a oznámila mu, že v zadnej časti kostola leží na svietniku vyhodená hostia. Otec Alejandro išiel na uvedené miesto a zazrel zneuctenú hostiu. Bola natoľko špinavá, že ju nemohol požiť. Vložil ju do nádobky s vodou a uložil ju do svätostánku v kaplnke Najsvätejšej Sviatosti.

            Keď v pondelok 26. augusta otec Alejandro otvoril svätostánok, s údivom zistil, že hostia sa premenila na krvavú substanciu. Informoval o tom kardinála Jorgeho Bergoglia, ktorý nariadil vyhotoviť odborné fotografie. Hostiu fotografovali znovu 6. septembra. Na fotografiách je zjavné, že hostia, ktorá sa premenila na krvavé mäso, sa výrazne zväčšila.

            Niekoľko rokov ju uchovávali vo svätostánku a celú záležitosť držali v tajnosti. Keďže však hostia vôbec nepodliehala rozkladu, v roku 1999 kardinál Bergoglio rozhodol, že ju dajú vedecky preskúmať. 5. októbra 1999 odobrali vzorku a poslali ju vedcom do New Yorku. Zámerne ich neinformovali o jej pôvode. Jedným z výskumníkov bol Dr. Frederic Zugibe, známy newyorský kardiológ a súdny patológ. Potvrdil, že skúmaná substancia je skutočné ľudské telo a krv, v ktorej sú prítomné ľudské DNA.

Vyhlásil: „Skúmaný materiál je čiastkou srdcového svalu, ktorý sa nachádza v stene ľavej srdcovej komory v blízkosti priehradiek. Tento sval zodpovedá za srdcové sťahy. Nesmieme zabúdať, že ľavá srdcová komora vháňa krv do všetkých častí tela. Srdcový sval je v stave zápalu, nakoľko sa v ňom nachádza veľa bielych krviniek. Znamená to, že vo chvíli odoberania vzorky toto srdce žilo. Tvrdím, že srdce žilo, pretože biele krvinky mimo živého organizmu odumierajú – potrebujú ho, aby ich oživoval. Ich prítomnosť preto naznačuje, že vo chvíli odoberania vzorky srdce žilo. Ba čo viac, tieto biele krvinky prenikli do tkaniva, čo poukazuje na skutočnosť, že toto srdce trpelo – napríklad ako niekto, koho veľmi bili po hrudníku.“

            Známy austrálsky novinár Mike Willesee sa vedca opýtal, ako dlho by biele krvinky prežili, keby sa nachádzali v ľudskom tkanive, ktoré bolo ponorené do vody. Dr. Zugibe odpovedal, že by prestali existovať v priebehu niekoľkých minút.

Vtedy novinár informoval doktora, že materiál, z ktorého odobratá vzorka pochádza, najskôr mesiac uchovávali v nádobe s obyčajnou vodou a potom tri roky v nádobe s destilovanou vodou – až vtedy z neho odobrali vzorku na vedecký výskum. Doktor Zugibe odpovedal, že nenachádza vedecké vysvetlenie tejto skutočnosti, ktorá sa nedá racionálne objasniť.

Až vtedy Mike Willesee informoval Dr. Zugiba, že pôvodom vzorky, ktorú preskúmal, je premenená hostia (biely nekvasený chlieb), ktorá sa tajomným spôsobom premenila na čiastku krvavého ľudského tela. Udivený Dr. Zugibe sa vyjadril: „Ako a prečo mohla konsakrovaná hostia zmeniť svoj charakter a stať sa živým ľudským telom, ostáva pre vedu neriešiteľným tajomstvom, ktoré úplne presahuje jej kompetencie.“
Tento novinár Mike Willesee spolu s Ronom Tesorierom natočili aj dokumentárny film o Eucharistii, ktorý je vo veľkej miere založený na výsledkoch vedeckého výskumu zázračnej hostie z Buenos Aires. Chceli zreteľne predstaviť učenie Katolíckej cirkvi o Eucharistii. Svoj film uviedli v mnohých austrálskych mestách. Na jednom z premietaní filmu v Adelaide sa zúčastnilo 2000 divákov.

Po premietaní bol čas určený na komentáre a otázky. Vtedy sa istý človek postavil a s veľkým dojatím povedal, že je nevidiaci. Dozvedel sa, že sa jedná o výnimočný film a veľmi ho túžil vidieť. Preto sa pred premietaním obrátil na Ježiša s vrúcnou prosbou, aby mu dovolil tento film vidieť. Keď sa domodil, získal zrak na celých 30 minút premietania filmu, ale po poslednej scéne filmu znovu stratil schopnosť vidieť. Potvrdil to svojím dôkladným opisom jednotlivých scén filmu.

Boh prostredníctvom zázračných znamení vyzýva ľudí k obráteniu. Ak Kristus premení hostiu na fyzicky vnímateľné telo a krv, na sval zodpovedný za srdcové sťahy, chce tým prebudiť, povzbudiť a posilniť našu vieru v jeho skutočnú prítomnosť v Eucharistii. Pripomína nám, že je to reálna, a nielen symbolická prítomnosť. Ozrejmuje nám tým, že počas každej svätej omše sa sprítomňuje celé tajomstvo našej spásy: jeho umučenie, smrť i zmŕtvychvstanie. Ježiš v Eucharistii nás vidí, miluje a chce nás spasiť.

Ježiš Kristus ustanovil Eucharistiu deň pred svojím umučením, smrťou a zmŕtvychvstaním. Počas Poslednej večere „vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: Vezmite a jedzte: toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: „Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.“ (Mt 26,26-28) Keď Ježiš dával apoštolom chlieb a víno, hovoril: „Toto je moje telo... toto je moja krv,“ čiže vravel, že chlieb, ktorý im dáva jesť, je skutočne jeho telo, a víno je jeho krv, a nielen nejaké symboly

Eucharistia je sám zmŕtvychvstalý Ježiš vo svojej oslávenej, a preto neviditeľnej ľudskej prirodzenosti. Vzkriesený Ježiš je vo svojej oslávenej ľudskej prirodzenosti všadeprítomný a v dare Eucharistie nám dáva seba samého tým, že nám dáva účasť na svojom vzkriesenom živote a na láske, aby sme už tu na zemi zakúsili nebeskú skutočnosť a mali účasť na živote Najsvätejšej Trojice.

Zoči-voči tajomstvu Eucharistie náš ľudský rozum zakúša svoju neschopnosť a ohraničenosť. Eucharistia je skutočne mysterium fidei, tajomstvo, ktoré presahuje naše myslenie a môže byť prijaté iba vo viere: „Neviď v chlebe a víne jednoduché prirodzené prvky, pretože Pán povedal doslovne, že sú jeho telom a krvou; viera ťa o tom uisťuje, i keď ti zmysly hovoria iné“ (sv. Cyril Jeruzalemský).

Eucharistia je pre každého veriaceho najväčším darom a zázrakom. Ježiš nám v Eucharistii dáva seba samého, zbožstvuje nás a uvádza nás do života Najsvätejšej Trojice. V Eucharistii dostávame „liek nesmrteľnosti, protilátku smrti“ (Ecclesia de Eucharistia)





Tento článek najdete na Grano Salis
http://www.granosalis.cz

Adresa tohoto článku je:
http://www.granosalis.cz/modules.php?name=News&file=article&sid=11343