Grano Salis NetworkGrano SalisGranoChatMusicalise-KnihyModlitbyD K DKřesťANtiqC H M IMOSTYNotabeneECHO 
Vítejte na Grano Salis
Hledej
 
Je a svátek má Jaroslava.   Vytvoření registrace
  Článků < 7 dní: 4, článků celkem: 16173, komentáře < 7 dní: 318, komentářů celkem: 395954, adminů: 60, uživatelů: 5073  
Vyzkoušejte
Jednoduché menu

Úvodní stránka

Archiv článků

Protestantské církve

Veřejné modlitby

Zpovědnice

e-Knihovna

e-Knihy pro mobily

Kam na internetu

Soubory ke stažení

Recenze

Diskusní fórum

Tvůj blog

Blogy uživatelů

Ceny Zlatá Perla

Ceny Zlatá Slza

Doporučit známým

Poslat článek


Tip na Vánoční dárek:

Recenze
Obsah
OBJEDNAT


GRANO MUSICALIS

Hudební portál
GRANO MUSICALIS
mp3 zdarma

Velký pátek

Vzkříšení


Pravidla


Kdo je online
Právě je 261 návštěvník(ů)
a 2 uživatel(ů) online:

rosmano
ivanp

Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde

Polemika


Přihlášení

Novinky portálu Notabene
·Selhání pøedstavitelù Jižních baptistù pøi ochranì obìtí sexuálního zneužívání
·Sbor Bratrské jednoty baptistù v Lovosicích vstoupil do likvidace
·Informace z jednání Výkonného výboru BJB dne 10. kvìtna 2022
·JAS 50 let: Adrian Snell, trièko a beatifikace Miloše Šolce
·Online pøenosy ze setkání všech JASákù k 50. výroèí pìveckého sboru JAS
·Prohlášení tajemníka Èeské evangelikální aliance k ruské agresi na Ukrajinì
·Jak se pøipravit na podzimní vlnu?
·Kam se podìly duchovní dary?
·Bratrská jednota baptistù se stala èlenem Èeské eavngelikální aliance
·Patriarcha Kirill v Západu vidí semeništì zla a sní o vizi velkého Ruska

více...

Počítadlo
Zaznamenali jsme
108490818
přístupů od 17. 10. 2001

Hledání: Daniel Pastirčák: Reformácia podľa Erazma
Vloženo Pondělí, 07. listopad 2011 @ 09:25:27 CET Vložil: Olda

Ekumenismus poslal Nepřihlášený

Čo znamená reformácia pre Daniela Pastirčáka? V čom súhlasí s Martinom Lutherom a v čom ho kritizuje? A kto sú reformátori našich čias?


Keď počujem: „reformácia“, predstavím si rozporuplný svet baroka, prostú jednoduchosť Rembrandtových obrazov v kontraste k bombastickým kompozíciam Rubensa, v ušiach mi znie Bachová kozmická hudba. Esteticky som vo vzťahu k baroku protestantom. No katolícka cirkev nezačala barokom a ani ním neskočila. Viac než čokoľvek iné z kultúrneho dedičstva Európy ku mne prehovára prostota románskych bazilík a nadľudská majestátnosť gotických katedrál. I v čase, keď môj vesmír bol naplnený bezútešnou prázdnotou ateistickej predstavivosti, moju túžbu tie odvážne klenby dvíhali k nekonečnu.

duch Martina Luthera

Keď počujem: „reformácia“, predstavím si Luthera. Nevybavím si úzku tvár Kalvína, reformácia je pre mňa  víťazstvom milosti nad zákonom. No tam, kde Luther hovoril o Božej milosti, Kalvín zdôrazňoval Božiu zvrchovanosť. Duch Luthera mi bol vždy bližší ako pedantský duch Kalvína.

Keď počujem: „reformácia“, v mysli mi vyvstane Holbeinov portrét Luthera.  Tá zanovitá tvár, symbol individuality stojacej neohrozene vo svojej samote a bezmocnosti proti košatej moci náboženskej  inštitúcie. Človek  sám za seba v slobode svojho svedomia. Nemá nič iba nahú vieru: „Tu stojím, nemôžem inak, Boh mi pomáhaj.“ Koľkokrát som si tú  Lutherovu vetu opakoval a nachádzal v nej silu zostať  verný svojmu svedomiu.

Keď počujem: „reformácia“, vynorí sa vo mene rozpor. Rozpor celkom osobného druhu.

Bol som ateista, už nie som, konvertoval som ku kresťanstvu protestantského typu. Takže, keď sa hovorí o reformácii, hovorí sa o dejinách môjho kmeňa. Nie celkom – a v tom je môj rozpor. Za svoju vieru vďačím prinajmenšom rovnakou mierou katolíkom ako protestantom. Nielen protestantovi  C. S. Lewisovi či  T. S. Eliotovi, ale aj katolíkovi Chestertonovi, Akvinskému, Mauricovi, Mertonovi či Halíkovi... S nepochybnou istotou viem, že vnútorne patrím do oboch rozdelených táborov.

Keď počujem: „reformácia“, vynorí sa rozpor a vzápätí úľava: V duchu vidím, ako si katolícki a luteránski teológovia ponad pripasť, nad ktorou stáročia visel mrak obojstrannej kliatby, podávajú ruky. Moja úľava ma hreje o to viac, že pod spomenutým dokumentom je i podpis súčasného pápeža. Kliatba je zrušená, no mosty medzi dvoma pevninami, vymedzenými v pevných tvrdeniach, sa stavajú iba neochotne .

zotročený vôl alebo slobodný človek

Rozpor vo mne však napriek tomu pretrváva. Pred časom sa dokonca prehĺbil, i keď práve tým prehĺbením mi reformáciu sprístupnil v novom svetle. Nový rozpor predo mnou vyvstal pri  štúdiu dobového sporu medzi Lutherom a Erazmom Rotterdamským. Títo veľkí a úplne odlišní muži viedli spor o charakter slobodnej vôľe. Obaja sa pokúšali fenomém ľudskej slobody vymedziť v kontexte evanjelia.

Otázka slobody a podmienenosti ľudského osudu nie je iba stredovekou témou. Ustavične si na ňu v živote nejakým spôsobom odpovedáme. Ľudský udel sa odohráva medzi dvoma súradnicami. Na jednej strane je tu ľuská sloboda rozhodnúť sa pre čokoľvek (za istých okolostí si napríklad radšej zvoliť smrť než život, ako páter Kolbe),  na druhej strane ľudská bezmocnosť naplniť v tých najdôležitejších veciach to, pre čo som sa rozhodol. Medzi tými dvoma súradnicami sa odohráva dráma ľudského života. Práve ony dávajú našim, inak náhodilým a chaotickým príbehom rozmer mravnej a duchovej  závažnosti. V priepasti medzi slobodou a bezmocnosťou sa človek môže prikloniť k beznádeji alebo k nádeji, ktorá pramení z viery. O tomto napätí sa v kresťanskom  jazyku hovorí ako o napätí medzi Božou milosťou a ľudskou slobodou. Práve o tom bol spor Erazma s Lutherom.

Prvýkrát tu predo mnou vystúpila osoba Luthera tak, ako som ju dovtedy nepoznal, prehliadaný paradox sa vyjavil v plnom svetle: Muž,  ktorý sa vďaka svojmu  životnému príbehu  stal symbolom ľudskej slobody, tú slobodu  svojím učením v krajnej miere popieral. Vo svojom spore s Erazmom Luther svoju pozíciu vymedzil takto: „Nevyjadril som sa presne, keď som povedal, že slobodná vôľa pred prijatím milosti je čisto záležitosťou  mena – mal som  jednoducho povedať, že slobodná vôľa je vymyslená vec či nálepka bez obsahu.“

Luther k svojmu tvrdeniu pripája príkru metaforu: „Ľudská vôľa stojí uprostred ako osol: keď si ho osedlá Boh, potom chce kráčať, kam chce Boh... Keď si ju osedlá satan, potom chce kráčať tam, kam satan. Nemôže sa sama rozhodnúť, ku ktorému z tých dvoch jazdcov pobeží, alebo ktorého bude hľadať, ale naopak, sami jazdci zápolia o to, kto ju bude vlastniť.“

boh zbavený dôstojnosti

Erazmovi na Lutherovom stanovisku viac než to, že zbavuje dôstojnosti človeka, prekážala skutočnosť, že zbavuje dôstojonosti Boha. Vo svojom pojednaní o slobodnej vôli píše: „Keby pán otrokovi, ktorého pripútal k mlyskému kameňu, dával jeden príkaz za druhým: choď tam, urob hento, utekaj, vráť sa a hrozil by mu, že ak ho neposlúchne, strašne ho potrestá, a keby ho potom, stále spútaného, za neposlušnosť  šľahal metlou, vari by sme tomu otrokovi nepriznali právo nazvať toho pána bláznom a surovcom, veď ho mučí bytím za to, čo neurobil, hoci to ani urobiť nemohol.“

Na Lutherovom postoji  ma viac než to, čo háji, znepokojuje  spôsob, akým to  háji. Kým Erazmus k problému pristupuje zmierlivo a s pokorou ako k tajomstvu, do ktorého ľudská myseľ úplne neprenikne, Luther svoje postoje formuluje ako absulútne pravdy, s odmietnutím akéhokoľvek ďalšieho hľadania. Luthera na Erazmovom prístupe najviac dráždi práve jeho umierneosť, intelektuálna poctivosť, ktorá nedovolí vyjadriť sa k otázke slobodnej vôle s definitívnou platnosťou. Erazmus sa v úvode svojho spisu priznáva: „Akékoľvek nespochybniteľné tvrdenia natoľko nemám rád, že sa ochotne pridám na stranu skeptikov, kedykoľvek mi to dovolí nedotknuteľná autorita Písma svätého a církevných uznesení, ktorým svoje zmýšľanie vždy a všade rád podriadim.“

Luther na toto priznanie odpovedá so sebe vlastným pátosom: „Nie je známkou kresťanského zmýšľania netešiť sa z pevných vyhlásení. Preč so skeptikmi a akademikmi... Zruš pevné tvrdenia a zrušíš kresťastvo.“ Je paradoxné, že tieto výroky vyslovuje muž, ktorý sa vzoprel stáročia tradovaným pevným tvrdeniam, iba  v mene svojho svedomia a  osobej interpretácie Písma.

achilles a hektor

V  trvaní na pevných výrokoch vo veciach, ktoré presahujú možnosti ľudského poznania, a na ktoré nám ani evanjelium nadáva jednoznačné odpovede, vidím zárodok neodvratnej sekularizácie západného sveta.  Z nich vyrástla náboženská nevraživosť, ony živili plamene popráv i smutných náboženských vojen.

Erazmus v závere svojho spisu varuje obe strany: „Jedna strana“, píše Erazmus „význam pápežskej moci prehnane zveličila, zatiaľ čo druhá hovorí o pápežovi tak, že by som sa to tu ani neodvážil opakovať. Jedna strana tvrdí, že človek je za nesplnenie mníšskych a kňazských sľubov trestaný večným peklom, kdežto podľa druhej strany sú také sľuby celkom bezbožné a nemajú sa ani skladať. Ak sa svojich prehnaných tvrdení budú obe strany naďalej urputne držať, vidím už, že sa medzi nimi rozpúta zápas ako medzi Achillom a Hektorom, ktorých od seba dokázala odtrhnúť len smrť, lebo boli obaja takí divokí.“

Erazmus sa tomuto smrtiacemu konfliktu snažil zabrániť. Rozumel obom stranám a snažil sa ich zmieriť.  Sám bol ostrým kritikom rímskej cirkvi. V otázke nemorálnosti odpustkov súhlasil s Lutherom.  Videl však i úskalia, ku ktorým Luthera jeho zápas strháva. Uchvátený jedinou myšlienkou prestáva vidieť celok. Popretím ľudskej slobody robí z Boha samopašného tyrana, a ľudský život zbavuje etického zmyslu.

Erazma stihol paradoxný osud.  Ako najvplyvnejšieho z dobových  vzdelancov sa ho obe strany snažili získať na svoju stranu. Katolícka strana naliehala, aby proti Lutherovmu učeniu konečne vystúpil. Luther sa zas Erazmovi zaliečal v nádeji, že sa pridá k protestantskej strane. Erazmus trval na svojej nestrannosti. V  kritike cirkvi naďalej dával za pravdu Lutherovi, v  popieraní slobodnej vôle mu naďalej odporoval. Napokon ho zavrhli obe strany. Luther ho nazval Judášom a ateistom, katolícka vrchnosť dala jeho spisy na index.
Luther bol osamelý vo svojej pravde iba načas, no Erazmus kráčal proti dvojitému prúdu doby v tej samote až do smrti. Preto je pre mňa symbolom reformácie Erazmus.

I Erazmus sa usiloval o reformu. O reformu, ktorá by nerozdeľovala, ale spájala. Včase, keď sa cirkev ešte iba delila, Erazmus napísal prvý ekumenický traktát. V krátkom pojednaní s názvom Skúmanie viery opisuje fiktívny dialóg medzi katolíkom a protestantom. Spočiatku diskutéri vidia rozpor takmer vo všetkom. Čím viac sa načúvajú, tým viac sa rozpory zjemňujú. Napokon prichádzajú k záveru, že v zásade veria v to isté. Erazmus s predstihom šiestich storočí predvídal pohyb, na konci ktorého si luteránski a katolícki teológovia podali ruky ponad najhlbšiu priepasť ich rozdelenia.

Erazmova verzia sa nepresadila, ešte iba čaká na svoj čas. V súčasnom svete vidím mnoho ľudí vo vnútri rôznychch cirkví aj za ich hranicami. Napríklad ľudí ako Dietrich Bonhoeffer, C. S. Lewis, T. S. Eliot, Simone Weilová, Hans Küng, Jürgen Moltman, Thomas Merton, Tomáš Halík či Anton Srholec...

pokorné priznanie

Erazmovská reformácia požaduje mravmú a intelektuálnu poctivosť a otvorenú teológiu. Iba taká reformácia má nádej preklenúť priepasť medzi cirkvou a sekulárnym človekom. Ten bol počas boja jednoznačných tvrdení z múrov oboch pevností  vypudený. Cnosťou Erazmovskej reformácie  je pokorné priznanie, že pravdu v jej úplnosti žiadny človek ani inštitúcia nevlastní. Protestantský filozof Paul Ricouer to vyjadril takto: „Čo teda pre kresťana predstavuje jednota pravdy? Eschatologický obraz, obraz posledného dňa. ‚Zhromaždenie všetkého v Kristu', podľa epištoly Kolosanským na jednej strane znamená, že jednota bude zjavená v ‚posledný deň', na druhej strane odkazuje, že tá jednota  nie je dejinnou silou. Do tej doby nám nie je dané vedieť, čo to znamená, že existuje určitá matematická pravda a zároveň aj Pravda, ktorá je Niekým (Jedným). V tom najlepšom prípade občas  zažívame okamihy vzácneho súzvuku, ktoré sú akýmisi prvotinami Ducha a nemajú nič spoločné s násilnými syntézami a kultúrnymi podobami klerikálnej jednoty.“

Autor je kazateľ cirkvi bratskej

http://www.tyzden.sk/casopis/2011/44/reformacia-podla-erazma.html



"Daniel Pastirčák: Reformácia podľa Erazma" | Přihlásit/Vytvořit účet | 0 komentáře
Za obsah komentáře zodpovídá jeho autor.

Není povoleno posílat komentáře anonymně, prosím registrijte se

Stránka vygenerována za: 0.14 sekundy