Krasna uvaha

Ve slovenštině:

Zrkadlo ducha

... Aký je ten nebeský, takí sú aj ostatní nebeskí. A ako sme niesli podobu toho pozemského (Adama), tak budeme niesť podobu toho nebeského (Ježiša). 1 Kor 15,48-9

Keď sa tvoj duch pozerá do zrkadla, tak ty ako dedič Ježiša, vidíš v ňom Krista. A to, čo nie je na tvojej duchovnej tvári „v poriadku“, upravuješ si v zrkadle podľa výzoru Krista. Presne tak, ako keď sa pozeráš do obyčajného zrkadla na svoju prirodzenú tvár a utieraš si šmuhu z tváre, lebo tam nepatrí... (Jk 1,23-5).

Keď sa teda pozeráš do zrkadla ako duch, koho tam vidíš?

Vidíš Pána!

To znamená, že keď napríklad Ježiš o sebe hovorí v Jánovom evanjeliu: „Ja som chlieb života, ...ja som svetlo sveta“, nemáš na výber. Ak chceš pochopiť, kto si, musíš si v Písme prečítať, čo Ježiš hovoril o sebe!

Namietneš: „Ale veď to hovoril o Sebe!

Ešte raz ti hovorím – aký je ten nebeský, takí sú aj ostatní nebeskí. Bez výnimky!

Povieš: Tebe treba zrúcať tú pyšnú vežu!

Vysvetlím ti jednu vec, môj drahý priateľ. Všetci ľudia, ktorí sa odmietajú považovať za rovných Bohu, sú pyšní.

Vysvetlím. Viete, čo to znamená povyšovať sa? K povyšovaniu dochádza vtedy, keď si človek vnútorne uvedomuje svoju bezmocnosť a snaží sa vyvýšiť nad ostatných...

A teraz povedzte, ak sa pokladáte za rovného s Bohom, kam by ste sa vyvýšili? Kam by ste išli ešte vyššie, ak ťa Boh pokladá za seberovného? (Jn 17,21-25)

On hovorí: všetci sedíme spolu na jednej úrovni, všetci. Ty ako ja , ja ako ty. Kam sa chceš ešte vyvyšovať?

Viete, že najpokornejší ľudia na zemi sú tí, ktorí porozumeli svojej rovnosti s Bohom?! Pretože práve vtedy, keď pochopíš svoju rovnosť s Bohom, už nemáš kam šplhať. Začínaš žiť ako nebeské stvorenie, ktoré už nemá kam vyššie kráčať. Všetko ti patrí. Už si v najväčšej výške, na najvznešenejšom mieste... a uspokojíš sa. A práve takíto ľudia sú schopní byť skutočnými sluhami.

Človek, ktorý nepochopil svoju veľkosť, nemôže byť sluhom.

Nemôže byť sluhom ! Pretože, priatelia, viete čo hovorí Ježiš: „ ... kto chce byť medzi vami prvý, nech je sluhom všetkých.“ (Mk 9,35)

Akože sluhom? To akože sa mám ponížiť? Mám sa prinútiť?

Nie. Prijmi svoju veľkosť a zatúžiš rozdávať. Vtedy sa ti zachce slúžiť. Pretože človek, ktorý má všetko, už nič nepotrebuje.

Človek, ktorý prebýva v tých najväčších výškach, je ľahostajný k všetkým ambicióznym ľudským cieľom. Ľudia, ktorí majú veľké ambície, nepochopili a neprijali svoju veľkosť.

Práve ľudia, ktorí náruživo dychtia vyzdvihovať samých seba, nepochopili svoju veľkosť. Problém nie je v tom, že nie sú pokorní. Problém je v tom, že vo svojom vnútri nie sú veľkí...

Preto, priateľ môj, nech by to znelo akokoľvek čudne, potrebuješ sa pokladať za veľkého.

Povieš: „Kde je to napísané? To nie je z Biblie!“

Priateľu, keď ti radia, aby si usudzoval, že sedíš na nebeskom tróne v Kristovi Ježišovi (Ef 2,6) – uver, že to je naozaj odporúčanie pokladať sa za veľkého.

Množstvo tvojich otázok, chtíčov, žiadostivosť,  neúspechy a pokusy vyvyšovať sa jednoducho zmiznú, keď pochopíš, že si veľký. A ako veľký a vznešený !

Povieš mi: „Čomu to tu vyučuješ? Počúvaš sa vôbec...?“

Ja sám som v škole, priatelia, ale toto je pravda. Každý, kto nechce PRIJAŤ Božiu veľkosť, je samospravodlivým človekom a snaží sa svoju veľkosť DOSIAHNÚŤ.

A keď chceš svoju veľkosť dosahovať, priateľu, gratulujem ti – okamžite si mimo hru.

Takže je pre teba lepšie, aby si sa pokladal za veľkého. Zákon usudzovania (za akého sa pokladáš, takým si) spôsobuje, že ak sa pokladáš za veľkého, ak si zarovno s Bohom, vtedy si schopný slúžiť. To je všetko.

 

Andrej Jakovišin