poslal laco Plač zamilovaného kňaza...
O tom, že majú srdcia...
Plač
zamilovaného kňaza...
“Som unavený, Pane, a naplnený vďakou za túto únavu. Ešte žijem,
ale už len máličko. To jesenné lístie, čo akosi tichúčko a
melancholicky pokorne prijíma ruku podávanú vetrom, aby sa spolu so
zemou zasnúbilo v zlatý koberec umierajúcej krásy, ono mi je tak blízke.
Podobá sa mojej duši - som sťa jeden z tých listov...
Nenašiel som
svoju cestu, ale už ju asi ani nehľadám. Vietor sám mi podá ruku a
na čom tu potom ešte záleží? Na tom, že som chvíľu vystavujúc
svoju tvár slnku živil strom? Strom bude žiť i z mojej smrti. Niet
tu však miesta pre smútok. Nie, Pane, nenúť ma brániť sa pred
sudcami. Robil som to v živote pričasto, aby som spoznal, o čo viac
mi mohlo dať ticho. Dnes už len po ňom túžim a ak ma niečo mätie,
je to len tá záhadná pochybnosť, či ešte viem, kde ten prístav hľadať.
Akoby som sa bol strašne zmýlil...
Som tak zmätený, Pane. Naozaj tu
v živote ide len o svet rovníc a formúl? O svet nemeniteľných zásad
a objektívnej skúsenosti, o svet rád, ktoré mali byť no neboli
prijaté? Och, kto z nich rozkáže srdcu? Pane, prečo sa nemôžem
prispôsobiť...? Vietor mi podá ruku, vánok, pred ktorým si Eliáš
zakryl tvár - nenúť ma, Pane, viac sa brániť. Niet odpovede pre
padajúci list. Odpoveďou je koniec jeho púte vzduchom, ticho umierajúcej
krásy na zemi.
Daruj mi moju zem, Pane, a už ma nenúť brániť sa,
lebo som nenašiel svoju cestu... Nedokázal som prijať svet matematických
formúl a pre väčšinu som sa takto stal cudzincom. Nenúť ma, Pane,
brániť sa - svoj boj som predsa neprehral, len ho už túžim dokončiť.
Nenúť ma, Pane, brániť sa - nie som nešťastný, len už tu bez
Teba nevládzem žiť.
Pozri, Pane, veď všetko, čo tu hľadám, si
Ty. Ty v sebe a Ty v nej. Aký má teda zmysel môj život? Ako si sa mi
len záhadne skryl, keď sa láska premenila v bolesť opustenia. Kde však
bol rozdiel? Je nevernosť až tak blízko srdcu, ktoré uzrelo dvere
otvorené do kráľovstva? Och, Bože, aký to život žijem? Túžil
som milovať... Nuž, ktovie? Pane, nenúť ma brániť sa! Dovoľ mi však
zostať, lebo som si skrotil líštičku a veľmi mi záleží, aby žila...
Amen.”
Saint_Ex