Grano Salis NetworkGrano SalisGranoChatMusicalise-KnihyModlitbyD K DKřesťANtiqC H M IMOSTYNotabeneECHO 
Vítejte na Grano Salis
Hledej
 
Je a svátek má Adriana.   Vytvoření registrace
  Článků < 7 dní: 4, článků celkem: 16170, komentáře < 7 dní: 203, komentářů celkem: 395714, adminů: 60, uživatelů: 5071  
Vyzkoušejte
Jednoduché menu

Úvodní stránka

Archiv článků

Protestantské církve

Veřejné modlitby

Zpovědnice

e-Knihovna

e-Knihy pro mobily

Kam na internetu

Soubory ke stažení

Recenze

Diskusní fórum

Tvůj blog

Blogy uživatelů

Ceny Zlatá Perla

Ceny Zlatá Slza

Doporučit známým

Poslat článek


Tip na Vánoční dárek:

Recenze
Obsah
OBJEDNAT


GRANO MUSICALIS

Hudební portál
GRANO MUSICALIS
mp3 zdarma

Velký pátek

Vzkříšení


Pravidla


Kdo je online
Právě je 239 návštěvník(ů)
a 3 uživatel(ů) online:

rosmano
ivanp
cizinec

Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde

Polemika


Přihlášení

Novinky portálu Notabene
·Selhání pøedstavitelù Jižních baptistù pøi ochranì obìtí sexuálního zneužívání
·Sbor Bratrské jednoty baptistù v Lovosicích vstoupil do likvidace
·Informace z jednání Výkonného výboru BJB dne 10. kvìtna 2022
·JAS 50 let: Adrian Snell, trièko a beatifikace Miloše Šolce
·Online pøenosy ze setkání všech JASákù k 50. výroèí pìveckého sboru JAS
·Prohlášení tajemníka Èeské evangelikální aliance k ruské agresi na Ukrajinì
·Jak se pøipravit na podzimní vlnu?
·Kam se podìly duchovní dary?
·Bratrská jednota baptistù se stala èlenem Èeské eavngelikální aliance
·Patriarcha Kirill v Západu vidí semeništì zla a sní o vizi velkého Ruska

více...

Počítadlo
Zaznamenali jsme
108407202
přístupů od 17. 10. 2001

Hledání: A Biblia zas mala pravdu...
Vloženo Neděle, 20. březen 2005 @ 10:52:21 CET Vložil: Bolek

Historie poslal laco

A Biblia zas mala pravdu... Nové vykopávky v Jordánsku podporujú dosiaľ archeológmi spochybňované tvrdenia Starého zákona o skorej existencii kráľovstva Edom. Starý zákon, či Stará zmluva je popri svojej základnej funkcii kľúčového náboženského textu judaizmu a kresťanstva významným historickým prameňom. Mnohé údaje sa podarilo overiť na základe písomných, či iných artefaktov ostatných blízkovýchodných kultúr. Tam kde to dosiaľ nebolo možné, si vedecká metóda zachováva voči jedinému prameňu skepsu. Nehovoríme o metafyzickom či teologickom obsahu starozákonných textov, ten je vecou osobnej viery, ale o "hmatateľných" tvrdeniach, overiteľných archeologickými prostriedkami.

Nové dôkazy: Vedecká obec však v poslednom čase začala brať vážnejšie aj dosiaľ nezávisle neoverené historické údaje Starého zákona. Stalo sa tak predovšetkým po dvoch nedávnych vykopávkach. Prvej v Jeruzaleme, kde skúmali podzemný prívod vody do mesta, určený aj pre núdzové situácie, ako bolo obliehanie (z Gíchonského prameňa). Druhej na Tel Rehov v severnom Izraeli, kde sa našli doklady invázie silného nepriateľa, podľa všetkého Egypťanov v obodbí faraóna Šišaka, ktorý tam zopár rokov po Šalamúnovej smrti zničil vyspelú architektúru. Takto získané archeologické poznatky významne potvrdzujú údaje, o ktorých sa píše v predmetných starozákonných knihách.

Krajina medi: Dávna krajina Edom sa rozprestierala juhovýchodne od Mŕtveho mora na pomedzí Jordánska a Izraela. Jej jadro sa tiahlo údolím Arabah a horami bezprostredne na východ od neho a spájalo južný okraj Mŕtveho mora s Akabským zálivom. Zasahovala však na východ do Jordánska a niekedy na západ do južného Izraela v oblasti Negevskej púšte, kde údajne jej ďalšej expanzii zabránili Filištínci. Východne od južného okraja Mŕtveho mora bol hranicou tok rieky Zered. Edom od nepamäti trpel nedostatkom zrážok a bol teda poľnohospodársky chudobný, i keď podľa viacerých vedeckých analýz, v Staroveku na Blízkom východe vládla priaznivejšia klíma. Neskôr ji zhoršili aj ľudia najmä nadmerným odlesňovaním a spásavaním dobytkom. Hlavným zdrojom bohatstva Edomu boli veľké bane na meď a menšie na železo v Arabahu a vyberanie poplatkov od prechádzajúcich kupcov. Krajinou totiž viedla takzvaná Kadidlová cesta, ktorá smerovala na juh do Arábie a Jemenu.

Odvekí nepriatelia. Praobyvateľmi Edomu boli Horiti alebo Choriti. Po nich prišli niekedy v 2. tisícročí p. n. l. vlastní Edomiti. Podľa správ sa s Horitmi skôr premiešali, ako by ich vytlačili či nahradili. Biblická tradícia spája Edom s Ezauom, ktorý bol bratom - dvojičkou Jakuba a obaja boli synmi Izáka. Ezau dostal Edom, ktorý v preklade znamená niečo podobné ako červený, od Boha ako zem i ako prídomok k menu. Pre krajinu sa používali aj názvy Hora Seir a najmä v neskoršom období Idumea. Edomiti (Idumejci) boli semitského pôvodu, ale ich judaizácie prebiehala postupne a len z časti. Patril k nim napríklad z Nového zákona známy kráľ Herodes a jeho rod. Edomiti, takisto podľa biblickej tradície, nedovolili slobodný prechod Mojžišovi a jeho ľudu počas exodu z Egypta. Očividne boli od tých čias s Izraelcami v prakticky nepretržitom konflikte. Napadol a následne porazil ich kráľ Saul, natažiatku éry hebrejských kráľov, asi o 40 rokov neskôr aj slávny Dávid a ešte neskôr Amaziáš. Edomiti odpovedali útokmi na Hebrejské kráľovstvo, od konca 10. storočia p. n. l. rozdelené na Judeu a Izrael. Občas boli samostatnou krajinou, ale väčšinu času boli tak či onak podriadení Judei. Išlo zrejme o vládu nad bohatstvami Arabahu. Edomiti očividne Hebrejcom veľmi vážne škodili, čo odrážajú výroky starozákonných prorokov, ktorí na nich privolávali skazu. Ostro súperili až do invázie Babylónčanov (Chaldejcov) pod vedením Nabuchodonozora v 6. storočí. Edomiti bojovali proti Hebrejcom po jeho boku, neskôr ich však vytlačili z vlastnej krajiny semitskí Nabatejci, budovatelia známej Petry, ktorí sú blizki dnešným Arabom. Edomiti (Idumejci), sčasti presídlili do južnej Palestíny a judaizovali sa, stalo sa tak najmä za vlády Makabejcov v 2. a 1. storočí p. n. l.

Kameň úrazu. Hlavným bodom, od ktorého sa odvíjala nedôvera väčšiny historikov k biblickému opisu konfliktov prvých hebrejských kráľov s Edomom bola skutočnosť, že archeologické prieskumy neodhalili nijaké hmotné pamiatky na Edom staršie ako z 8. storočia p. n. l. O to menej verili, že by Edomiti mali od úsvitu hebrejskej kráľovskej éry porovnateľný vlastný centralizovaný štát. No Starý zákon na dvoch miestach výslovne uvádza, že Edomiti mali kráľov dokonca už pred Hebrejcami. V archeologickej a historickej literatúre však o tom prevažná časť autorov otvorene pochybovala. Hoci sa predsa len začali objavovať isté hmotné nálezy z Edomu, podľa datovania spred 8. storočia p. n. l., spor pretrvával. Ešte minulý rok sa na konferencií v Anglicku obe strany držali svojich rozporných stanovísk.

Konečne zvrat? V britskom archeologickom štvrťročníku Antiquity v týchto týždňoch rozbúril debaty o Edome článok, ktorého hlavnými autormi sú Russell Adams z McMasterovej univerzity v Kanade a Thomas Levy z Kalifornskej univerzity v San Diegu z USA. S kolegami z Veľkej Británie, Izraela, Nemecka a Jordánska vykonali rozsiahle nové vykopávky v Jordánsku práve na území Edomu. Archeologicky táto oblasť stále nie je dostatočne preskúmaná kvôli veľkým logistickým problémom. Osobitne na lokalite Chirbet en-Nahás, čo v arabčine znamená "medené zrúcaniny", sa preukázali dve obdobia intenzívnej ťažby a spracovania medi. Prvé v 12. a 11. storočí p. n. l., druhé v 10. a 9. storočí p. n. l. Datovanie vykonali pomocou keramiky a rádioizotopovo na organických zvyškoch. Do začiatku druhého zo spomenutých období spadá vláda hebrejských kráľov Dávida a Šalamúna. Keramika je sčasti hebrejského pôvodu z Dávidovej doby. Podobné závery umožňujú ďalšie banské a spracovateľské komplexy v Arabahu, ktoré svedčia o výrobe kovu na priemyselnom základe. Bádatelia tiež odhalili dôkazy budovania rozsiahlych opevnení a preskúmali vyše sto iných stavebných komplexov. Našli sa aj dva skaraby egyptského pôvodu, zobrazujúce kráčajúcu sfingu a loveckú scénu, datované do 19.-20. dynastie, teda asi 1295-1069 p. n. l. a tzv. Tretieho prechodného obdobia staroegyptských dejín, do 21.-22. dynastie, 1069-715 p. n. l.. Nové vykopávky v nížinnej jordánskej časti Edomu posúvajú doterajšie datovanie nálezov pripisované tomuto kultúrneho okruhu o zhruba 3 storočia do minulosti. Predchádzajúce nálezy, z ktorých vychádzala chronológia medzi 8. a 6. storočím p. n. l., čo spochybňovalo biblické tvrdenia, sa konali iba v hornatej jordánskej časti Edomu. Spolu presvedčivo poukazujú na existenciu zložitej spoločnosti a podľa všetkého centralizovaného štátu v edomskej oblasti, pred a súčasne so začiatkom hebrejskej kráľovskej doby. To znamená, že autori predmetných kníh Starého zákona opísali spoločensko-politický štatút Edomu verne a pravdivo.


     Zdeněk Urban


"A Biblia zas mala pravdu..." | Přihlásit/Vytvořit účet | 0 komentáře
Za obsah komentáře zodpovídá jeho autor.

Není povoleno posílat komentáře anonymně, prosím registrijte se

Stránka vygenerována za: 0.13 sekundy