Grano Salis NetworkGrano SalisGranoChatMusicalise-KnihyModlitbyD K DKřesťANtiqC H M IMOSTYNotabeneECHO 
Vítejte na Grano Salis
Hledej
 
Je a svátek má Oto.   Vytvoření registrace
  Článků < 7 dní: 3, článků celkem: 16654, komentáře < 7 dní: 174, komentářů celkem: 429715, adminů: 60, uživatelů: 5252  
Vyzkoušejte
Jednoduché menu

Úvodní stránka

Archiv článků

Protestantské církve

Veřejné modlitby

Zpovědnice

e-Knihovna

e-Knihy pro mobily

Kam na internetu

Soubory ke stažení

Recenze

Diskusní fórum

Tvůj blog

Blogy uživatelů

Ceny Zlatá Perla

Ceny Zlatá Slza

Doporučit známým

Poslat článek


Tip na Vánoční dárek:

Recenze
Obsah
OBJEDNAT


GRANO MUSICALIS

Hudební portál
GRANO MUSICALIS
mp3 zdarma

Velký pátek

Vzkříšení


Pravidla


Kdo je online
Právě je 587 návštěvník(ů)
a 6 uživatel(ů) online:

rosmano
Willy
Mikim
cernof
oko
Syntezator

Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde

Polemika


Přihlášení

Novinky portálu Notabene
·Selhání pøedstavitelù Jižních baptistù pøi ochranì obìtí sexuálního zneužívání
·Sbor Bratrské jednoty baptistù v Lovosicích vstoupil do likvidace
·Informace z jednání Výkonného výboru BJB dne 10. kvìtna 2022
·JAS 50 let: Adrian Snell, trièko a beatifikace Miloše Šolce
·Online pøenosy ze setkání všech JASákù k 50. výroèí pìveckého sboru JAS
·Prohlášení tajemníka Èeské evangelikální aliance k ruské agresi na Ukrajinì
·Jak se pøipravit na podzimní vlnu?
·Kam se podìly duchovní dary?
·Bratrská jednota baptistù se stala èlenem Èeské eavngelikální aliance
·Patriarcha Kirill v Západu vidí semeništì zla a sní o vizi velkého Ruska

více...

Počítadlo
Zaznamenali jsme
116614082
přístupů od 17. 10. 2001

Kontrasty: Knazi
Vloženo Sobota, 26. červenec 2008 @ 15:00:00 CEST Vložil: Bolek

Katolicismus poslal Nepřihlášený

Knazi

Je to velky a mimoriadny dar od Boha byt katolickym knazom. Svatemu knazovi Boh ucinne pomaha,napr. pri spovedani, takze sa zachranuju mnohi hriesnici. Aby bolo stale viac svatych knazov, prinasam zivotopis jedneho z nich, nam na povzbudenie, aby sme sa nezabudali modlit za knazske povolania.

Kapucínsky kňaz Leopold Mandič pochádzal z Dalmácie od Jadranského mora. Narodil sa 12. mája 1866 v mestečku Herceg Novi pri zálive Boka Kotorská. Bol najmladší z dvanástich detí a od narodenia bol veľmi slabý. Krstným menom sa nazýval Bohdan.


Telesným vývojom zaostával za inými; po celý život ostal slabý a trocha deformovaný. No duševne a duchovne prekonával svojich rovesníkov. Bol priateľský a rád sa s chudobným kamarátom podelil o desiatu, ktorú mu pripravila do školy matka. Keď sa jeho vznetliví kamaráti na ulici bili, utekal domov a modlil sa. Keď niekto začal s neslušnými rečami, Bohdan šikovne obrátil pozornosť iným smerom. Keď to nepomohlo, vedel aj pokarhať previnilca. Raz v lete prišla do ich domu vyzývavo oblečená mladá žena. Bohdan ju napomenul: "Tetka, tak sa neobliekajú slušné kresťanské ženy". Návštevníčka sa zapýrila a upravila sa.

No azda najviac zo všetkých vecí, s ktorými sa stretal, sa ho dotýkalo odveké nezmieriteľné nepriateľstvo medzi katolíkmi a pravoslávnymi. Napokon sa rozhodol, že bude misionárom zjednotenia medzi týmito dvoma kresťanskými spoločenstvami. A zdalo sa mu, že to bude môcť uskutočniť v reholi kapucínov. V jeho rodnom mestečku mali kláštor kapucíni benátskej provincie. Na tých sa obrátil. Tí ho ochotne prijali a poslali ho na dva roky predbežného štúdia do talianskeho mesta Udine. Tamojší predstavení mali obavy z jeho zdravia, ale čoskoro zistili, že v tom slabom tele je silný duch.

Rehoľný noviciát si robil v meste Bassano del Grappa. Začal ho 2. mája 1884. Spolu s rehoľným rúchom dostal rehoľné meno Fra (Brat) Leopold. Náročný program kapucínskeho noviciátu si plnil svedomito: časté pôsty, dlhé modlitby, dlhé mlčanie, horlivé štúdium rehoľných pravidiel, a to všetko pri skromnej strave. Keď mu predstavení kvôli chatrnému zdraviu chceli dovoliť výnimku, s vďačnou skromnosťou odmietol. Tak sa chcel pripraviť na tvrdý misionársky život.
Po noviciáte študoval filozofiu v Padove a teológiu v Benátkach. Kňazskú vysviacku prijal 20. septembra 1890. Prvú sv. omšu mal medzi spolubratmi; rodičia a súrodenci sa nemohli zúčastniť. Iba na diaľku im poslal novokňazské požehnanie a pamätal na nich v primičnej sv. omši. Po vysviacke si ešte rok dokončoval teologické štúdium.
Od r. 1891 do r. 1906 pôsobil v rozličných kapucínskych kláštoroch, kde pomáhal spovedať, vyučovať katechizmus a konal iné ponížené služby, ako bolo napr. žobranie o almužnu. Napokon v roku 1906 ho predstavení určili definitívne do Padovy, kde mal účinkovať predovšetkým ako spovedník.

Teda namiesto východnej misie,po ktorej tuzil, Padova. Páter Leopold prijal rozhodnutie predstavených s patričnou podriadenosťou. No pritom nezabudol na svoj ideál zmierenia. Ako spovedník chcel zmierovať s Kristom a Cirkvou tých bratov a sestry, ktorí boli od nich oddelení hriechom. Zároveň chcel všetky svoje námahy a utrpenia obetovať za zjednotenie kresťanov vo svojej otčine.
Spovedal v jednoduchej izbici pri kapucínskom kostole. Od skorého rána k nemu prichádzali kajúcnici všetkých spoločenských vrstiev: sedliaci a robotníci, študenti a majitelia tovární, dôstojníci a univerzitní profesori, biskupi, kňazi a rehoľníci. Niektoré dni ich bolo toľko, že neprišiel ani na obed ani na večeru. Pre spásu duší bol ochotný priniesť aj tú najväčšiu obetu.
Vo všeobecnosti bol veľmi láskavý voči kajúcnikom. Raz povedal istému spolubratovi: "Prečo by sme mali uponižovať duše, ktoré k nám prichádzajú zmieriť sa s Božou láskou? Či azda Ježiš uponížil Magdalénu, cudzoložnicu alebo mýtnika?"

Starostlivosť o večnú spásu ľudí ho zasahovala až do hĺbky duše. Raz sa mu prišiel zdôveriť istý vyšší námorný dôstojník, že pred mnohými rokmi nepripustil kňaza k zomierajúcemu priateľovi, hoci si to tento výslovne žiadal. Keď to páter Leopold počul, zdesený vyskočil a oči sa mu zaliali slzami. Potom prerývaným lamentujúcim hlasom začal hovoriť: "Čo si to urobil, syn môj? Čo si to len urobil? Vieš, čo znamená večný život? Prečo si vystavil svojho priateľa nebezpečenstvu večnej záhuby? Oh, oplakávam tvoj neľudský postoj. Oplakávaj aj ty svoj hrozný čin!"

Dôstojník sa pôvodne nechcel spovedať, ale ostal otrasený počínaním dobrého kňaza. Kajúcne sa vyspovedal a zmenil svoj život.

Keď istý neúprimný kajúcnik ospravedlňoval svoje hriechy a nedal sa presvedčiť o pomýlenosti svojich zásad, páter Leopold vstal, ukázal na dvere a prísno povedal: "Pánko môj, s Pánom Bohom sa nežartuje! Tam sú dvere, choďte a ostaňte vo svojom hriechu!" Vtedy sa dotyčný človek spamätal a podriadil sa kňazovým radám.
Páter Leopold Mandič neraz dokázal, že vidí do hĺbky svedomia svojich kajúcnikov, tak ako to vedel napr. aj sv. don Bosco,alebo sv. pater Pio i ini. Tiež viackrát predpovedal budúce udalosti, ako napr. budúce životné povolanie niektorých osôb, druhú svetovú vojnu a bombardovanie Padovy. Keď sa ho pýtali, či bude bombardovaná Padova a či bude zasiahnutý aj kapucínsky kláštor, odpovedal, že áno, ale že izbičke-spovednici sa nič nestane, lebo tam Boh preukázal veľa milosrdenstva úbohým hriešnikom. Predpoveď sa splnila pri bombardovaní 14. mája 1944. Páter vtedy už takmer dva roky nežil.

Po oslave zlatého kňazského jubilea v r. 1940 páter Leopold začal navidomoči chradnúť. V zime r. 1941 ho choroba pripútala na posteľ. Po prechodnom zlepšení sa mu znovu priťažilo v máji 1942. Vzali ho do nemocnice, kde sa mu po transfúziách krvi uľahčilo. Avšak lekári zistili, že má rakovinu hltana. Chorý už nemohol jesť a bolesti sa stále zväčšovali. Ale aj v chorobe spovedal. Tak 29. júla, t. j. deň pred smrťou, vyspovedal asi 50 kajúcnikov.

Dňa 30. júla 1942 o pol šiestej ráno vstal a šiel do kaplnky. Tam venoval hodinu rozjímaniu. Potom šiel do sakristie, aby sa pripravil na sv. omšu. Ale pri obliekaní omšového rúcha spadol bezvládne na zem. Spolubratia ho odniesli do jeho cely a uložili na posteľ. Páter Leopold sa prebral a predstavený mu udelil sviatosť pomazania chorých. Zomierajúci všetko pozorne sledoval. Po skončení obradov sa spolubratia ešte pomodlili tri Zdravasy a modlitbu Zdravas' Kráľovná. Otec Leopold sa modlil s nimi. Skončil slovami: "Ó, milostivá, ó, dobrotivá, ó, sladká Panna Mária".

Pohreb pátra Leopolda sa konal 1. augusta. Pre veľké množstvo ľudí sv. omša musela byť vo veľkom kostole v strede mesta. Aj ulice, ktorými prechádzal smútočný sprievod, lemovalo množstvo ľudí. Niektorí si kľakali na znak ucty, iní hádzali kvety na rakvu, keď prechádzala okolo.

Hrob obetavého zmieriteľa ľudí s Bohom a izbička, v ktorej spovedal, sa stali cieľom pútí a miestom mnohých omilostení. V máji 1962 sa so súhlasom pápeža Jána XXIII. začal beatifikačný proces. Keď otvorili jeho rakvu, našli jeho telo neporušené.

Kapucínskeho pátra Leopolda Bohdana Mandiča vyhlásil za blahoslaveného pápež Pavol VI. v máji r. 1976. A v októbri 1983 ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil za svätého.

Podobná témata

Katolicismus

"Knazi" | Přihlásit/Vytvořit účet | 64 komentáře | Search Discussion
Za obsah komentáře zodpovídá jeho autor.

Není povoleno posílat komentáře anonymně, prosím registrijte se

okultny system (Skóre: 1)
Vložil: Gojim (gojim@zoznam.sk) v Sobota, 26. červenec 2008 @ 15:36:18 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Okultní systém, jak píše dál Dr. Rivera , nikdy nebyl křesťanskou církví. Proto i jakákoliv organizace, která je na okultismu založena, není křesťanskou, biblickou organizací. Starověké satanské obřady používaly při obětech dětí bohu Baálovi sůl a olej. A aniž o tom katoličtí rodiče mají v dnešní době ponětí, používají se tyto symboly opět k tomu, aby jejich nevinné děti byly znovu zasvěceny babylonským démonům. Během obřadu křtu se dítě zatím nesmí setkat s římskokatolickým »Ježíšem«, to je oplatkem, do něhož kněz během mše magicky - transsubstanciací - promění Ježíše Krista.

Pak tohoto oplatkového boha (římskokatolického Ježíše) umístí na oltář církve. Kněží prohlašují, že musí dítě zaříkávat, aby je uchránili před mocí démonů. Kněz provede olejem na hlavě dítěte okultní znak Tamuze - znamení kříže. Pak vloží do úst dítěte sůl a pokřtí je pocákáním vodou. Tím se dítě stává členem velikého babylonského náboženství Vatikánu. V tomto okamžiku je dítě domněle očištěno od původních hříchů a stává se dítětem boha a dědicem nebes. Dítě je takto údajně znovuzrozeno.
Ale Bible ve skutečnosti křest malých dětí vůbec nezná. To není křesťanská záležitost, křtít novorozence. Odkud tedy tato tradice pochází? Právě z původního babylonského náboženství jako rituál k očištění dětských obětí těsně před jejich obětováním. Na duších těchto »očištěných« dětí je pak nesmazatelné ďáblovo znamení. Je to znamení čarodějnic.

Pokracovanie :

Jezuitské náboženství - obludný systém okultismu



Re: Knazi (Skóre: 1)
Vložil: oko v Sobota, 26. červenec 2008 @ 21:37:26 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Jak je možné, že čtete Bibli, docela dobře ji znáte a nevidíte si ani na špičky svých nosů?

A to někteří o sobě prohlašujete (a to docela sebejistě) že máte Ducha!

Židům 5,10
když ho Bůh prohlásil veleknězem podle řádu Melchisedechova.

Velekněz je nejvyšším knězem. Cožpak může být velekněz bez kněží? Jaký to dává smysl? Nejsou - li jiní kněží, nemohl by být ani  kněz nejvyšší.
Pořád nic? Cožpak zdravý rozum se nechytá?


1. Timoteovi 3,1
Věrohodné je to slovo: Kdo chce být biskupem, touží po krásném úkolu.

1. Timoteovi 3,2
Nuže, biskup má být bezúhonný, jen jednou ženatý, střídmý, rozvážný, řádný, pohostinný, schopný učit,

Filipenským 1,1
Pavel a Timoteus, služebníci Krista Ježíše, všem bratřím v Kristu Ježíši, kteří jsou ve Filipech, i biskupům a jáhnům:

Titovi 1,7
Neboť biskup má být bezúhonný jako správce Božího domu. Nemá být nadutý, zlostný, pijan, rváč, ziskuchtivý.



Z evangelia i z tradice církve víme, že v církvi byla hierarchie. Byli v ní prostí věřící, jáhni, presbyteři (kněží), biskupové. I biskup je jen knězem církve.
Jak můžete bez uzardění tvrdit, že v církvi nic takového nebylo?



Re: Knazi (Skóre: 1)
Vložil: oko v Úterý, 29. červenec 2008 @ 20:55:12 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
"Prorok je prorok, kněz je kněz, biskup je biskup, apoštol je apoštol, učitel je učitel, pastýř je pastýř a papež je papež.  Kněz není apoštol, biskup není evangelista, papež není prorok, atd. Slova mají určitý význam".


Takže já, kdybych rubal uhlí, budu horníkem, A podle této logiky tedy nemohu řídit auto, protože když jsem horník, nemohu být řidič.
To se ti podařilo...:-))

Takže apoštol Petr nemůže být pastýř, protože je apoštol. Co na tom, že mu Kristus řekl: "Pas mé ovce"?

Ani apoštol Pavel nemůže být učitel, ani evangelista, natož prorok.

Ani apoštol Jan nemůže být evangelista, protože apoštol má přece zakládat církev! To si dovolil hodně napsat evangelium a dokonce jako prorok napsat Zjevení.

Slova tedy mají určitý význam, ale pokud někdo jejich význam překrucuje ke svému obrazu...


Tedy na závěr Biskup i kněz mohou být - a taky jsou: pastýři, učiteli, vychovateli, pomocníky, ukazatelé cesty k Bohu. Jsou pověřeni pro širokou obec věřících zpřítomňovat oběť Kristovu a sloužit jim!!! svátostmi nemocných, biřmovat (biskupové), při svátosti pokání udělovat rozhřešení a hlásat evangelium slovem i životem.





Stránka vygenerována za: 0.50 sekundy