Grano Salis - Stigmatizacia sv. Terezie z Avily.

Stigmatizácia Sv. Terezie z Avily sa casto zjavoval P.Jezis, ktory jej radil ako postupovat vo veciach zakladania klastorov,ci ich reformovavania . Castokrat jej povedal o udalostiach, ktore sa potom naozaj stali.A radil jej aj v inych veciach.Raz si nebola ista, ci zodpoveda chudobe, ked ma v cele ona a jej sestry obraz Panny Marie lebo karmelitanky dodnes ziju z milodarov a ona to preto povazovala za nepatricne

A tu, ked premyslala o niecom uplne inom, pocula Kristov hlas ako jej hovori:“To nie je spravne umrtvovanie.Co je lepsie, chudoba, alebo laska? Pretoze laska je lepsia, nesmies branit nicomu,co ta k nej povzbudzuje.Tuto taktiku pouziva diabol voci luteranom:vziat im tie prostriedky. ktore by ich mohli povzbudzovat k laske, a preto sa rutia do zahuby.Avsak moji verni, musia robit opak toho, co robia oni, dnes viac ako kedykolvek predtym. Svoj zivot opisala svatica v autobiograficke j knihe „Zivot“. Vysla v Karmelitanskom nakladatelstve a je to uchvatne citanie. Mysticke zazitky sv. Terezie vyvrcholili v udalosti stigmatizácie jej srdca anjelom, ktorá sa odohrala niekoľko ráz v jej cele v roku 1559.Anjel jej sipom lasky prebodol srdce. Po tomto zázraku nasledoval celý reťazec dlhotrvajúcich extáz. Srdce sv .Terezie z Avily je najpozoruhodnejšia relikvia posledných storočí. Jeho skúmanie trvá dodnes. Z tela mŕtvej ho vybrali a uložili na osobitnom mieste. Operáciu vykonali lekári. Relikvia bola vystavená v kláštore, kde sa každý mohol presvedčiť o poranení srdca.. Chirurg Emanuel Sanchéz v procese, okrem iných opísal otvor alebo prierez v hornej prednej časti srdca, ktorý preskúmal, ako úzky, dlhý a hlboký. Prechádza komorou i substanciou srdca. Tvar otvoru dokazuje, že prebodnutie spôsobil mimoriadne ostrý, špicatý a dlhý nástroj. A iba vo vnútri otvoru možno rozoznať stopy ohňa alebo spálenia, ktoré spôsobil šíp anjela. Terezia zila po prebodnuti srdca este 23 rokov,co je zazrak, lebo s prebodnutym srdcom sa neda zit . Smrť Keď svatica už cítila, že sa blíži jej smrť (jej deň poznala už osem rokov), urýchlila svoj návrat z Burgosu. Avšak po príchode do Alby opustili Teréziu vyčerpanú jej únavnou činnosťou a mnohými telesnými a duševnými utrpeniami, dlhoročnými útokmi, ktorým bola stále vystavená, sily. Bolo to v kláštore Alba de Tormes. Pri svojom poslednom svätom prijímaní povedala tieto slová: „Môj Snúbenec a Pán! Je čas, aby som sa vydala na cestu. Odíďme, nastala hodina...“ O jej posledných chvíľach hovorí blahoslavená Anna od sv. Bartolomeja, jej verná sekretárka a nerozlučná družka: „Toho dňa, keď zomrela, už od rána nemohla hovoriť. Keď ma uvidela, usmiala sa, prejavila mi svoju priazeň a lásku, vzala moje ruky do svojich a položila svoju hlavu do môjho náručia. Keď Pán videl, že mám málo trpezlivosti znášať takú bolesť, dal sa mi vidieť pri nohách postele. Bol zaliaty velebnosťou a prichádzal obklopený blaženými. Toto úchvatné videnie trvalo len jediné Credo, avšak dokázalo premeniť moju trýzeň na veľkú odovzdanosť, takže som ihneď prosila Pána o odpustenie: ,Pane, aj keby Tvoja Velebnosť mi ju chcela ponechať pre moju útechu, teraz, keď som videla jej slávu, prosím Ťa, nenechávaj mi ju ani na okamžik.’ Sotva som vyslovila túto vetu, pokojne vydýchla a ako holubica odišla tešiť sa so svojím Bohom. Z Terezinho tela po smrti vychádzala obdivuhodná vôňa. Vrásky vyryté vekom a chorobami zmizli. Bolo 4. októbra 1582. Svätica mala 67 rokov - 49 rehoľného života a z nich 27 v reformovanej reholi. Sviatok sv. Terézie sa slávi 15. októbra. Za blahoslavenú ju vyhlásil Pavol V. v roku 1614 a za svätú Gregor XV. v roku 1622, spolu s Ignácom Loyolským a Františkom Xaverským. Kláštory bosých karmelitánov sa rýchlo šírili. Koncom 20. stor. bolo na svete 432 kláštorov mužských s 3287 členmi a 766 ženských s vyše 11 000 členkami. Pápež Pavol VI.ju v roku 1970 ako prvú ženu vyhlásil za učiteľku Cirkvi, okrem ineho aj preto, lebo z vnuknutia Boha opisala jednotlive stupne modlitby, od jednoduchej ustnej, cez meditacie az po kontemplaciu, ktora je uz hlbokym spojenim s Bohom,ktore sam svojim usilim nemoze clovek dosiahnut. Je to dar, ktory dostava clovek od Boha.Karmelitanska rehola ma 8OO rokov, karmelitansku cestu modlitby opisala Terezia v 16. stor., ale je stale aktualna a ziva, lebo naozaj vedie k Bohu a mnohi aj laici po nej kracaju. Zázračne zachované telo Telo zosnulej svätej bolo pochované v drevenej rakve. Na žiadosť Terezy de Layz nasypali na rakvu toľko kamenia a tehál, že sa rakva prepadla a všetko ostalo zavalené. Z hrobu zosnulej sa šírila taká vôňa, že mníšky si priali pozostatky zosnulej znovu vidieť. Francisco de Ribera rozpráva: „P. Garcián so spoločníkom štyri dni odstraňovali kamenie, aby vytiahli rakvu. Tú otvorili deväť mesiacov po pohrebe. Sväté telo bolo pokryte plesnou ale bolo také zachovale a celé, ako keby bolo včera pochované. Umyli ju od hliny. Po celom dome sa rozliala silná a nádherná vôňa a trvala mnoho dní.“ Aj takymto sposobom oslavuje niekedy nas Pan Jezis svojich svatych.

	Hledej
	Je a svátek má Oto. Vytvoření registrace