poslal betma Nieco pre lenivych.
Lenivosť má vselijake podoby. Napríklad snahu chcieť robiť čo najviac, najradšej všetko, využiť všetky možnosti, ktoré sa núkajú (absolvovať napríklad čo najviac vzdelávacích kurzov či prednášok), o všetkom byť informovaný, mať dokonalý prehľad, vyplniť deň od rána až do večera. Výsledkom je napokon povrchnosť a nedôslednosť. Sv. Ignác hovorieval: „Loď, ktorá mieri ku všetkým brehom, nedorazí k nijakému.“ A múdrosť Písma len potvrdzuje: „Synu, nezamestnávaj sa mnohými vecami, lebo ak takto chceš zbohatnúť, nebudeš bez viny. Keď aj sleduješ bohatstvo, nedosiahneš ho, a čo sa aj dáš do behu, neunikneš sklamaniu“ (Sir 11, 10). Veľmi nebezpečnou formou lenivosti je workoholizmus, neschopnosť odpočinku, lenivosť oddychovať.
Ustavičná preťaženosť skôr či neskôr privedie človeka k vyhoreniu, pričom skončí v depresii, rezignovanosti, ľahostajnosti, apatii, nezáujme, nezainteresovanosti. Púštni otcovia to už dávno presne vystihli a označili za acediu. V modernej dobe to môže nabrať až formu klinickej depresie, vyžadujúcej odbornú pomoc. Workoholikom treba vážne pripomenúť, že kto nevyužije noc na odpočinok, nemá silu na prácu cez deň, že aj Boh na siedmy deň odpočíval a kto nerešpektuje prirodzený rytmus práce a odpočinku, určite sa to prejaví na rytme jeho srdca či mozgovej činnosti. Spracovane podla K.Lachmanovej.